Je to miesto, kde máte chuť padnúť na kolená, keď sa pred vami ukážu všetky jeho divy prírody: more láka nádhernou tyrkysovou farbou, z hladiny sa týčia zelené homole a po nich kráčajú tvory z dávnych čias. Indonézsky ostrov Komodo, domov legendárnych varanov komodských, rozhodne patrí na každý cestovateľský „bucket list“.
Boli by ste však ochotní dať za vstup aj cez 250 dolárov?
„Podporujeme ochranu Komoda, ale, prosím, príďte s rozumnými číslami tak, aby sme ochránili nielen komodských drakov, ale aj ľudí, ktorých živobytie závisí od turizmu,“ povedal k takému zvýšeniu vstupného pre agentúru AFP indonézsky sprievodca Servianus Setiawan.
Ceny najpopulárnejších pamiatok
Len pre porovnanie, aby bola táto astronomická suma zasadená do kontextu – za predpokladu, že sa vám dnes podarí doraziť do Číny, stojí vstup na úsek Veľkého čínskeho múru menom Mutianyu, ktorý je ľahko dostupný z Pekingu, menej ako štyri eurá.
Základné vstupné k pyramídam v Gíze vychádza ani nie na 15 eur. Do Tádž Mahalu v Indii môžete vstúpiť už od 25 eur. A za vstup do chrámového komplexu Angkor Wat v Kambodži aktuálne zaplatíte 60 eur na deň.
V takomto svetle je indonézska sadzba naozaj ohromujúca. Zvlášť s prihliadnutím na ďalšie faktory. Ide o veľmi lacnú krajinu tretieho sveta, ktorý často navštevujú cestovatelia s nízkym rozpočtom.
Ostrov Komodo v Indonézii. Foto: Unsplash/Fajruddin Mudzakkir
Ostrov Komodo v Indonézii. Foto: Unsplash/Fajruddin Mudzakkir
Navyše, Komodo nie je práve ľahko dostupné. Buď musíte z Bali preletieť do mesta Labuan Bajo a odtiaľ sa plaviť niekoľko hodín, alebo býva zastávka súčasťou niekoľkodňových programov výletných lodí.
Štrajk miestnych
„Nie som si istá, že ešte niekedy priletia nejakí hostia z Talianska,“ reagovala pre denník Jakarta Globe na zvýšenie cien talianska sprievodkyňa Michele Barilari.
Miestni sprievodcovia ihneď vyhlásili štrajk. A výsledok prišiel rýchlo. Až do konca tohto roka teda budete môcť varany, desivé tvory z dávnych čias, navštíviť iba za desať dolárov. Čo je mimochodom stále suma, za ktorú možno v Indonézii zohnať bez problémov slušný hotel s raňajkami.
Za navrhovanú sumu 3,75 milióna indonézskych rupií (čiže 250 dolárov) môžete v krajine stráviť niekoľko dní. V prípade veľmi šetrného prístupu aj týždne.
Varan komodský | Foto: Unsplash/David ClodeŠtvrtý najľudnatejší štát planéty akoby stále nevedel, kadiaľ sa v turistike vydať. V Indonézii sa používa nasledujúci aforizmus – deväťdesiat percent návštevníkov priletí na Bali a deväťdesiat percent z nich zostane v južnej časti ostrova pod mestom Kuta. Pokiaľ navštívite zvyšok obrovského archipelu, budete ho mať prakticky len pre seba.
Indonézska vláda skúša dominanciu Bali nariediť. Program „Desať nových Bali“, ktorý zahŕňal okrem iného Labuan Bajo a priľahlé ostrovy s varanmi, však zatiaľ zostáva veľmi teoretickým plánom na papieri.
Ochrana pamiatok a prírody
Ďalším z miest, ktoré vláda túži propagovať, je unikátny budhistický komplex Borobodur na Jáve. Tam už došlo k mimoriadnemu zvýšeniu vstupného na 100 dolárov pre cudzincov, ktorí sa chcú pozrieť priamo medzi sochy v chráme. V krajine je totiž štandardná dvojaká taxa pre domácich a zahraničných návštevníkov.
Zvyšovanie cien vstupného je dôvodom nezhôd dokonca aj v indonézskej poslaneckej snemovni. „Parlament bol zvýšením cien prekvapený,“ uviedol poslanec Dede Yusuf z Demokratickej strany. „Pri Borobodure aj teraz pri Komode.“
Nádherný chrám Borobodur sa však miestny snažia, podľa svojich slov, uchrániť pred postupujúcou skazou, ktorú privodzujú návštevníci. Pri varanoch má ísť primárne o ochranu vzácneho druhu.
Nezdražuje sa len v Indonézii
Podobné veci sa však dejú aj inde, kde cítia, že sa z turistov stala nekonečná vlna prinášajúca okrem peňazí aj problémy. Napríklad himalájske kráľovstvo Bhután ohlásilo znovuotvorenie od 23. septembra s tým, že denný poplatok vyskočí zo 65 dolárov na rovných 200 dolárov. Benátky zase ako prvé mesto plánujú všeobecné vstupné vo výške 10 eur už len za to, že sem vôbec prídete.
Lenže tu podobnosť končí. Bhután bol vždy drahou destináciou, navyše sa snaží so svojím nezvyčajným systémom pevne danej dennej platby ponúkať prémiový prístup.
„Covid nám umožnil lepšie premyslieť štruktúru turistického priemyslu. Tak, aby mal pre nás nielen pozitívny finančný vplyv, ale aj ten sociálny. A aby sme zároveň emisie držali na nízkej úrovni,“ povedal bhutánsky minister zahraničia Tandi Dorji o rastúcom dôraze na ekológiu.
Je o však dobrý nápad?
Desaťeurová platba v Taliansku tiež určite nezruinuje nikoho, kto by chcel vidieť Dóžov palác či baziliku svätého Marka. Ale vydávať sa ďaleko za rovník a absolvovať mnoho prestupov s vedomím toho, že Komodo je drahší ako Veľký čínsky múr, Tádž Mahal a Angkor Wat dohromady, keď v Indonézii plánované vstupné znamená „majland“? To je trochu iná káva.
A čo je horšie – urobiť také rozhodnutie v čase, keď vinou pandémie vlani klesol počet návštevníkov Komoda na štvrtinu… „Toto môže byť samovražda,“ povedal pre CNN tamojší sprievodca Leo Enbo, keď vysvetľoval, prečo spolu s ostatnými začal bleskový štrajk.
Iróniou je, že by to nakoniec celé mohlo viesť len k prostému preliatiu hostí na iné miesto s varaním obyvateľstvom.
Varan komodský | Foto: Unsplash/David Clode
Varan komodský | Foto: Unsplash/David Clode
Pokiaľ totiž ste v Labuan Baju, metropole ostrova Flores, cesta na Komodo je pomerne dlhá, zvlášť na indonézskych lodiach. O zhruba dve hodiny bližšie sa však nachádza ostrov Rinca (čítaj Rinča), kde tiež žije početná kolónia varanov komodských a ktorého okolie je podobne neobyčajné. A Rinca je zatiaľ z plánov na radikálne zvýšenie vstupného vynechaná.
„Aj náš prezident Jokowi napokon hovorí: Keď nechcete ísť na Komodo, navštívte ostrov Rinca. Sú tu rovnaké varany, nie je v tom žiadny rozdiel,“ povedal guvernér tejto indonézskej provincie Viktor Bungtilu Laiskodat.
Zdá sa tak, že do problematiky nadmerného turizmu namiesto potrebnej lekcie, ktorú by mohli použiť aj ďalšie krajiny, zatiaľ pribudla len zmätočná kapitola bez pointy.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Miroslav Němý.
