Legendárny investor, niekdajší najbohatší človek sveta, figuruje v popredí Forbes rebríčkov už tri desaťročia. Najbohatším človekom USA by Warren Buffett bol možno aj dnes, keby ako 75-ročný nezačal peniaze vo veľkom rozdávať.
V roku 2010 sa Warren Buffett vďaka tomu ako „čiperný“ osemdesiatnik dostal (už po niekoľký raz) na titulku Forbesu. Tentokrát s dosť unikátnym parťákom: vedľa starého pána s jeho typickými oválnymi okuliarmi stál o hlavu vyšší a o štyridsať rokov mladší reper Jay-Z.
Svojrázna dvojica sa stala ťahákom podujatia Forbes 400 Summit, ktoré vtedajší editor Bruce Upbin opísal slovami „sureálne, úžasné a napokon aj dojemné“. Stretnutie sa konalo v Buffettovom rodisku v jeho obľúbenom podniku Hollywood Diner. Objednávku starého pána (kurací rezeň so zemiakovou kašou) vraj už čašníci ovládali spamäti.
„Buffett neprestával rozprávať príbehy z detstva: o tom, ako kradol sirup z automatov na Coca-Colu či ako si lúpal máčané čokoládové tyčinky Zingers,“ spomínal Upbin.
Filantropia mu nevoňala
Na podujatí popularizoval svoju veľkú filantropickú iniciatívu Giving Pledge. V tom čase už štvrtý rok odovzdával na filantropické účely miliardové porcie akcií svojej investičnej firmy Berkshire Hathaway. Za dlhé desaťročia (prvé akcie si kúpil ako 11-ročný) v nej nazhromaždil gigantický majetok.
Filantropom sa pritom pôvodne stať vôbec nechcel. Nevyhovovalo to jeho naturelu. „Nie je dôvod myslieť si, že preto, že som dobrý v zarábaní peňazí, by som mal byť dobrý aj v ich rozdávaní,“ hovoril na konferencii.
Vždy pochyboval aj o efektívnosti nadácií a charít, keďže – opäť jeho slovami – nie sú „vystavené testu trhu“. To znamená, že nemajú zákazníkov, ktorí by rozhodli, či to, čo robia, aj má reálny prínos.
„Filantropia je náročnejšia ako biznis,“ vysvetlil svoj prístup. „V biznise hľadáte veci, ktoré je ľahké urobiť. Ak ľuďom sto rokov chutí Coca-Cola, asi im bude chutiť naďalej. Vo filantropii sa však snažíte riešiť najväčšie problémy spoločnosti, veci, do ktorých už ľudia dali peniaze a intelekt a nepomohlo to.“
Ako darovať pár desiatok miliárd
Prečo sa ich teda začal snažiť riešiť on? „Myslel som si, že žena ma prežije,“ vysvetľoval. „Ona bola tá, ktorá chcela vidieť, ako peniaze pomáhajú.“ Ako dodáva, pôvodne si myslel, že peniaze nahromadia a ona ich bude distribuovať na dobročinné účely.
Jeho prvá manželka Susan však zomrela skôr (žili spolu od začiatku 50. do 70. rokov, neskôr sa ich cesty rozišli, ale nevychádzali zle). Ovdovený sedemdesiatnik s majetkom rádovo 100 miliárd dolárov sa tak musel „relatívne rýchlo rozhodnúť, ako peniaze inteligentným spôsobom minúť“.
Naplánoval si pravidelné tranže, rozdelil ich do pár nadácií na čele s Nadáciou Billa a Melindy Gatesovcov. Stanovil aj podmienku, že sa nemôžu „presmerovať“ do základín nadácií, ale do desiatich rokov po uzatvorení jeho dedičstva sa musia minúť.
Neostal však s filantropickými aktivitami iba pri sebe. „Kúpil som si jeden Forbes,“ spomínal, „pozrel som sa do rebríčka 400 najbohatších Američanov a začal som telefonovať.“
Spolu s Gatesovcami obvolali niekoľko desiatok amerických miliardárov – „a nenápadne sme ich požiadali, aby podpísali záväzok, nie právnický, ale morálny, že počas života alebo do smrti odovzdajú polovicu svojho majetku“.
Asi polovica ľudí im odpovedala, že bude veľmi rada. „Takže – robte ďalej ten rebríček, aby som ho mohol ďalej dojiť,“ uzavrel Buffett. Do dnešných dní, odhaduje Forbes, daroval akcie Berkshire Hathaway v hodnote okolo 45 miliárd dolárov (v čase, keď dary odišli – teda ešte bez zhodnotenia.)
Buffettova matematika: 44-45=103
A to zhodnotenie, rast ceny akcií, bolo medzičasom na takej úrovni, že kým v roku 2005 (pred začiatkom tohto veľkého rozdávania) mal Buffettov majetok hodnotu 44 miliárd dolárov a robil z neho druhého najbohatšieho človeka sveta, dnes (vo Forbes rebríčku najbohatších v reálnom čase) mu 103 miliárd dolárov stačí na siedme miesto na svete.
Ako bilancoval v roku 2017 redaktor Forbesu Chase Peterson-Withorn, spolu s Gatesovcami sa tak po takmer sto rokoch stal nasledovníkom veľkých filantropov, ako boli John D. Rockefeller či Andrew Carnegie.
Zázračné sumy Buffett zarobil preto, že včas pochopil, ako fungujú peniaze. „Ako dvadsiatnik, hoci to znie nepríjemne, som už vedel, že sa stanem bohatým,“ vysvetľoval. „Naučil som sa totiž niečo, o čom som vedel, že to bude fungovať.“
Kúpiť a držať… navždy, hovorí Warren Buffett
Jeho investičná filozofia a stratégia je v zásade jednoduchá a známa už celé desaťročia, najčastejšie v podobe bonmotov. Jeho rady sú súčasne predmetom seriózneho štúdia, masového kultu – a webovým folklórom.
Napríklad? „Poučku“, že akcie (vybraté po svedomitej analýze ) by investor mal ideálne držať „navždy“, už počul asi každý. Neprekvapí ani zásada o „bezpečnostnej marži“ (nesmiete s 9,5 tonovým nákladiakom vojsť na most, ktorý má nosnosť 10 ton).
V praxi to pre Buffetta znamená, že nejakých pár desiatok miliárd dolárov necháva vo firme neinvestovaných, „poruke“, aby sa nikdy nemusel báť toho, ako splní splatné záväzky.
A zvyšok už by za investora mala spraviť spomínaná dĺžka držania, čiže života. „Mal som šťastie, že som začal včas,“ spomenul Buffett ďalší z dôvodov svojho obrovského úspechu.
„Otec bol v investičnom biznise, v sobotu som za ním chodieval do roboty. Keď som mal asi sedem rokov, začal som čítať všetky jeho knihy. Veľmi skoro som vedel, čo chcem robiť a to je veľká výhoda.“
IQ 160 vám len škodí
Buffett sa pritom nikdy netajil tým, že nie je nijaký génius, aspoň nie v tom zmysle, že by bol skvelý matematik či vedec. V investovaní podľa neho ani „nepotrebujete byť veľmi múdry – vždy hovorím, že ak máte IQ 160, dajte 30 bodov niekomu inému. V investovaní ich nepotrebujete. Čo potrebujete, je emočná stabilita.“
A tou myslí nezávislý úsudok pri výbere akcií a pevnú vôľu držať sa stratégie, aj keď iní investori hovoria opak. „Pre mnohých je to ťažké, ja som však mal šťastie, že som sa taký už narodil.“
Pri zmenách v portfóliu neprichádzajú do úvahy „úlety“ na aktuálnych trendoch, z ktorých šalie Wall Street. „O mnohých veciach nič netuším, tak sa im ako investor vyhýbam. Kvôli nádeji na extra zisky nechcem prísť ani o jednu noc spánku,“ vraví.
A to je zhruba všetko. Teda, ešte sú tu dve „úplne najhlavnejšie“ investičné pravidlá. „Prvé znie: nikdy neprerob peniaze. A druhé: nikdy nezabudni na to prvé.“
Zákaz veľkých rozhodnutí
Vyzerá to hrozne jednoducho, Buffetove „jednoriadkové“ bonmoty však skutočne vyjadrujú investičnú filozofiu, ktorá sa nekoncentruje na to, aby investor znovu a znovu robil skvelé rozhodnutia, ale oveľa viac na to, aby sa vyhol veľkým chybám.
„Každý absolvent ekonomickej školy by mal podpísať záväzok, že za život neurobí viac ako 20 veľkých rozhodnutí,“ povedal raz. „Za 40 rokov kariéry to znamená jedno rozhodnutie každé dva roky.“
Buffett si tento prístup osvojil od legendárneho investora Benjamina Grahama. Zobral si od neho aj ďalšiu dôležitú schopnosť – uvažovať o akciách „nielen ako o nejakej značke, ktorej číselná hodnota sa mení, ale ako o súčasti podniku. Pretože čas je priateľ skvelých firiem a nepriateľ tých slabých.“
Alebo ešte inak: „Keď sa zdravý temperament stretne so zdravým intelektuálnym základom, získate racionálne správanie.“
Mám šťastie – už 80 rokov
Napokon, Buffett nepopiera ani úlohu šťastia, najmä v tom zmysle, že sa narodil v správnej ére. Ako malý predával po domoch žuvačky, Coca-Colu (tá sa ako firma stala jednou z jeho najobľúbenejších investícií) či noviny ako Washington Post (ďalšia jeho úspešná investícia).
„Ak by som sa narodil v Nebraske o dvesto rokov skôr, moje vlohy na alokovanie kapitálu by mi veľmi nepomohli.“
Keďže americká povojnová ekonomika rástla v čase, keď začínal, úspech mal aj on. Do Berkshire Hathaway postupne diverzifikoval investície od médií cez nealko nápoje, výrobu, poistenie (neskorší gigant Geico), banky (Wells Fargo – jej akcie držal 33 rokov od 1989), finančné služby až po spotrebný tovar (napríklad Gilette). „Vyšlo mi v živote všetko možné, mám šťastie už 80 rokov,“ glosoval svoje životné dielo.
Chyba za 200 miliárd
Ak chce Buffett robiť čo najmenej chýb, neznamená to, že ich nerobí. Trochu paradoxne, tá najväčšia stála na samom začiatku jeho samostatnej investorskej kariéry. Ako základ pre svoj vlastný investičný podnik si totiž vybral textilnú továreň, ktorou Berkshire Hathaway v tom čase bola.
A v nasledujúcich rokoch sa – zbytočne a márne – viackrát snažil pôvodné podnikanie firmy zachrániť. Napokon mu z nej tak či tak zostala len samotná entita, názov, keďže textilný biznis bol po presune výroby do Ázie odsúdený k zániku.
Ak by začal v poisťovníctve, vysvetľoval pred časom, bola by Berkshire Hathaway dnes dvakrát väčšia. Bola to vraj jeho najväčšia chyba, „omyl za 200 miliárd dolárov“.
Idol? Jeff Bezos!
V roku 2017, pri príležitosti stého výročia svojho založenia, pripravil americký Forbes špeciálne vydanie, do ktorého sto slávnych biznismenov prispelo fejtónmi o svojom podnikaní, živote a vzoroch. Buffett výberom svojho „idolu“ dosť prekvapil. Vybral si totiž zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa.
„Čo dosiahol Jeff Bezos a čo pravdepodobne ešte dosiahne, je asi najväčším úspechom, aký som zažil,“ povedal. „Stal sa lídrom v dvoch veľkých priemyselných odvetviach a popritom ešte robí raketové lode a Washington Post.“
Buffett pritom vždy patril k tým investorom, ktorí sa novým technologiám vyhýbali. („Bill Gates je síce kamarát, ale ja jednoducho neviem, čo tie malé veci robia,“ povedal raz Buffett.). Zrejme zavážilo, že Bezos je jedným z mála veľkopodnikateľov, ktorí dokázali vybudovať firmu ešte väčšiu ako Berkshire Hathaway.
Neznáša porady, nezbiera klebety
V roku 2020 zostavil Forbes o Buffettovi elektronickú knihu s výberom jeho profilov od roku 1969 do roku 2013. Pripomenul aj starší článok Roberta Lenznera zo spomínaného roku 1993.
Vtedajší šesťdesiatnik Buffett si vystačil bez bodyguardov, nenaháňali ho paparazzovia a okrem firemného lietadla, ktoré je skôr nástrojom ako luxusom, nemal nič, čo by okato ukazovalo, aký je dôležitý.
Šoféroval sám , žil (a stále žije) v nenápadnom dome, ktorý si kúpil v 50. rokoch za 31 500 dolárov. Je v podstate lakomý, takmer nechodí na dovolenky a ponuku na obed s prezidentom (Clintonom) odmietol.
„Mám tu v Omahe všetko, čo v živote potrebujem,“ povedal vtedy pre Forbes. „Pracujem s ľuďmi, ktorých mám rád. A nemusím pracovať s tými, ktorých rád nemám.“
Práca v jeho podaní vraj vyzerala tak, že päť až šesť hodín denne číta, nezbiera klebety, trochu telefonuje, ale neznáša porady. Každý mesiac však chodí na mítingy „svojich“ veľkých firiem.
Kamarát Charlie
Človek, s ktorým sa však poradí veľmi rád – už takmer päťdesiat rokov je jeho pravou rukou Charlie Munger. Neprekvapí, že ho má rád preto, lebo je podľa jeho slov „racionálny, veľmi racionálny – prakticky nikdy sme sa nehádali, iba občas sme nesúhlasili“.
Už 98-ročný Munger má síce v Berkshire Hathaway iba malý podiel, je však vďaka nemu tiež miliardár. S Buffettovcami spolupracoval ešte ako tínedžer, keď pracoval v potravinách Buffettovho starého otca.
Vyštudoval matematiku a právo a medzi jeho najznámejšie investičné zásady patria „poučky“ z pokru: zložte karty čo najskôr, ak vidíte, že nie sú dobré. Ak máte naopak skvelé karty, znásobujte stávky čo najviac, pretože taká príležitosť nepríde často.
Firmu spolu riadia aj ako deväťdesiatnici a Munger sa nevyhýba ani moderným témam ako bitcoin a kryptomeny. Nazval ich všelijako – stupídnymi aj „viac ako odsúdeniahodnými“, amorálnymi či pohlavnou chorobou. A slová o chorobách asi neberie takmer storočný pán na ľahkú váhu. Po neúspešnej operácii je už takmer päťdesiat rokov slepý na jedno oko.
…inak ich budem strašiť!
A ktoré akcie majú dvaja starí páni v portfóliu v najväčšom objeme? Aktuálne sú to Apple, Bank of America, Coca-Cola, ropný gigant Chevron a finančný gigant American Express.
Teda žiadne veľké prekvapenia. Aj po príchode pandémie a vojny beží klasická investičná „rutina“.
Čo dodať? Azda už len výrok z roku 2010, odpoveď na otázku, čo by Warren Edward Buffett chcel, aby po ňom raz zostalo:
„Dúfam, že Berkshire Hathaway!“ odpovedal bez váhania, napriek tomu, že sa prišiel prezentovať ako filantrop.
„Verím, že bude stále tu, budú ju dobre manažovať a bude sa im dariť. Ak nie, vrátim sa a budem ich chodiť strašiť!“