K jednému z najambicióznejších developerských projektov v Egypte sa blížime diaľnicou, ktorá lemuje severné pobrežie krajiny. Už z diaľky je vidieť desiatka rozostavaných mrakodrapov v pomerne pokročilom štádiu. Vyzerajú, že vyrástli zo zeme všetky naraz, sú zhruba rovnako vysoké a nad každým sa týči žeriav.
Projektov ako New Alamein má v Egypte vyrásť niekoľko desiatok. Vláda ich označuje súhrnným termínom „mestá štvrtej generácie“ a ich plány pretekajú termínmi ako udržateľnosť, obnoviteľná energia či inteligentné technológie.
Brána do Afriky
New Alamein je druhým najväčším projektom tohto typu – hneď po novom administratívnom centre, do ktorého sa zo 45 kilometrov vzdialenej Káhiry postupne presúvajú vládni úradníci. Egyptská vláda by tu rada postavila najvyššiu budovu sveta a v roku 2036 usporiadala letné olympijské hry.
Z New Alameinu chce kabinet zatiaľ vybudovať ‚bránu do Afriky‘. A zohnať čo najviac zahraničných investorov. Keď sa tunajšie úrady dozvedeli, že oblasťou sa bude pohybovať skupina českých novinárov, ponáhľali sa nám svoje mesto budúcnosti ukázať.
Megalomanské plány
Na papieri pôsobia všetky plány veľkolepo: trojmiliónová populácia, luxusné byty aj sociálne bývanie, úrady, obchody, reštaurácie alebo operná scéna. A tiež pitná voda vyrobená z odsolenej morskej.
Prvý dojem z mesta, ktoré má v egyptskej púšti za pár rokov vyrásť, je taktiež impozantný – predovšetkým vďaka spomínanej desiatke siluet rozostavaných mrakodrapov. Všetky sa začali stavať vlani, budú merať minimálne 160 metrov, najvyšší dosiahne 250 a obsiahne 68 poschodí.
Prakticky celá mestská infraštruktúra tu vzniká súbežne: rezidenčné štvrte rastú spoločne s priemyselnými areálmi, parkami či výskumnými centrami. A štát sem láka popredné svetové univerzity.
Foto: New Alamein
‚‚Egyptská vláda financuje a prevádzkuje základnú infraštruktúru. Potom začína pozývať ďalších investorov,“ približuje fungovanie projektu Mohamed Samir, šéf mestského úradu spadajúceho pod egyptskú obdobu nášho ministerstva regionálneho rozvoja, ktorý má New Alamein pod palcom.
Samirov úrad predáva byty vrátane nedokončených a peniaze reinvestuje do ďalšej výstavby. ‚‚Celkovo sa tu za posledné dva roky pretočilo osemdesiat miliárd egyptských libier,“ tvrdí. Teda niečo málo cez 4,2 miliardy eur.
Problémy a prekážky
Napriek tomu, že v New Alameine zatiaľ nikto nebýva (oficiálne otvorenie je naplánované na október), 75 percent bytových jednotiek v meste už podľa Samira vlastníka má. „Pri bytoch sa zameriavame na cudzincov z oblasti Perzského zálivu a Egypťanov,“ konštatuje.
Megalomanský developerský projekt zahájený v roku 2018 čelil od svojich počiatkov mnohým prekážkam. Napríklad dodávky zo zahraničia skomplikoval nestabilný kurz egyptskej meny, ale najväčším orieškom boli míny z druhej svetovej vojny. Púšť, kde rastie nové mesto, bola nimi po dvoch bitkách pri El Alameine doslova posiata.
Momentálne sa výstavba stretáva s ďalšími problémami. Emirátsky developer Emaar počas výstavby pobrežného rezortu v New Alameine spôsobil možno až nenapraviteľné škody na jednej z najčistejších pláží v krajine. A inžinieri varujú, že stavebné práce ohrozujú geologickú štruktúru tamojšieho podložia.
Rovnaká firma už podobným projektom o pár desiatok kilometrov ďalej urýchlila eróziu pobrežia a zmenila pohyb vĺn, ktoré teraz ohrozujú domy stojace najbližšie pri vode. Mestá štvrtej generácie sú pritom jednou z vlajkových lodí politiky egyptského kabinetu pod vedením autoritárskeho prezidenta Sísího.
Čo na projekt hovoria miestni?
Ich primárnym cieľom je zlepšenie kvality života v krajine – stámiliónová egyptská populácia sa tlačí na zhruba ôsmich percentách rozlohy Egypta a nové mestá by mali tento tlak aspoň trochu zmierniť.
Medzi miestnymi, s ktorými mal český Forbes možnosť hovoriť, sa názory na New Alamein líšia. Jedni opatrne spochybňujú zmysel celého projektu a namietajú, že v krajine bojujúcou s chudobou by sa pre obrovské objemy peňazí našlo aj lepšie využitie. Podľa Svetovej banky žije v chudobe takmer tretina Egypťanov.
Lenže kritizovať New Alamein znamená v podstate kritizovať prezidenta Sísího a miestni sa do akejkoľvek politickej debaty púšťať odmietajú.
Sísí je rôznymi mimovládnymi organizáciami pravidelne obviňovaný z násilností a porušovania ľudských práv. V minulých rokoch mnohokrát drsne potláčal svoju opozíciu a ešte ako armádny generál stál za masakrom stoviek až tisícov ľudí v Káhire v auguste 2013.
Napriek tomu ho značná časť egyptského obyvateľstva obdivuje a podporuje. Vnímajú ho okrem iného ako záruku bezpečnosti a neopakovania otrasov takzvanej arabskej jari. Títo ľudia veria, že egyptské mestá štvrtej generácie prilákajú zahraničný kapitál a nakoniec zlepšia život aj samotným Egypťanom.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Marek Tomanka.
