Michael Jordan povedal, že musel „zrekonštruovať“ svoje telo, keď prešiel od basketbalu k bejzbalu a následne späť k basketbalu. Na bejzbal potreboval silné paže a hrudník, basketbal si vyžadoval štíhlejšiu postavu s pevným trupom a nohami.
Dáva to zmysel. Rôzne športy majú rôzne ciele, ktoré si vyžadujú iné zručnosti. Nikto nekritizuje maratóncov, že robia veci úplne inak ako vzpierači – obaja sú pritom športovci. Ale pri označení slovkom „investor“ sa táto logika rozpadá.
Niekto sa ma nedávno pýtal, ako sa zmenili moje investičné názory za posledné desaťročie. Povedal som, že menej súdim, ako iní ľudia investujú.
Je také ľahké zaradiť všetkých do jednej kategórie a pozerať sa na nich ako na tých, ktorí hrajú rovnakú hru na kapitálovom trhu. No pritom každý investor hrá úplne inú hru.
Každá odchýlka od „pravidiel“ nie je zlá
Keď sa na investovanie pozeráte ako na hru, ktorá má len jedny pravidlá, potom si môžete mylne myslieť, že každá odchýlka je nesprávna. Ale väčšinou ste len maratónsky bežec, ktorý kričí na vzpierača.
Veľkým problémom pri investovaní je, že k nemu pristupujeme ako k matematike, kde 2 + 2 = 4, a to pre všetkých bez rozdielu – v tomto prípade existuje len jedna správna odpoveď. Myslím si však, že investovanie má v skutočnosti bližšie k športu, kde rovnako inteligentní a talentovaní ľudia robia veci úplne inak v závislosti od toho, akú hru hrajú.
Čo baví jedného, nemusí baviť druhého. Každý má inú rodinu, inú prácu aj životné skúsenosti, vzory, ambície či tolerancie rizika. Aj ciele a vyvažovanie pracovného a súkromného života sa líšia. Preto sa nemusíme vždy zhodnúť na tom, čo je najlepšie urobiť s peniazmi.
Ak sme rôzni ľudia, ktorí chcú iné veci, tak aj investičné zručnosti, ktoré potrebujeme, môžu byť odlišné. Informácie, ktoré sú pre vás relevantné, môžu byť pre mňa stratou času.
Ale zriedka sa to niekto takto pozerá. Venture capital investori majú iné priority ako retailoví investori. Dvadsaťroční začínajúci investori majú iné ciele ako 40-roční, ktorí sporia na vysokú školu pre svoje deti.
Keď ani spoločné menovatele nie sú spoločné
I keď sa pokúsime nájsť spoločné menovatele (napríklad, že všetci investori chcú zarobiť peniaze), môžeme zakopnúť pri predpoklade, že ostatní ľudia chcú to, čo my.
Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Daniel Kahneman raz povedal svojej finančnej poradkyni, že sa netúži stať bohatším. Chcel si len zachovať životný štýl, s ktorým bol spokojný.
Ona mu na to povedala, že v takom prípade s ním nemôže spolupracovať. Bola veľmi zmätená v súvislosti s tým, že niekto si prišiel finančné rady a pritom sa nesnažil zbohatnúť. Pritom je bežné, že ľudia pri odchode do dôchodku netúžia mať viac, ale zachovať si životnú úroveň.
Dve rady na záver:
1. Menej súdiť. Minimálne polovica ľudí, ktorých finančné rozhodnutia súdite a nesúhlasíte s nimi, hrá inú hru ako vy. Možno vás vo svojich očiach vnímajú rovnako.
2. Najprv zistite, akú hru hráte. A potom ju hrajte. Tak to robí málo investorov. Možno nemajú jasne definované ciele a pravidlá vlastnej hry. Avšak keď neviete, akú hru hráte, ste náchylnejší prijímať podnety a rady, ktoré pre vás nemusia byť relevantné. A to môže viesť k rizikám, ktoré ste nezamýšľali, a výsledkom, ktoré ste si nepredstavovali.
