Základné pravidlo znie: Venujte menšiu pozornosť cenám akcií a viac tomu, koľko zarábajú vaše portfóliové spoločnosti. Prichádza na burze obdobie poklesu, takzvaného medvedieho trhu? Možno. Ale aj keby sa tak nestalo, v istom momente k veľkej korekcii iste dôjde a potom aj k ďalšej a potom ďalšej. Aký máte plán, aby ste takéto nehody zvládli?
V uplynulom polstoročí došlo k trom nepríjemným poklesom, ktoré znížili ceny akcií na polovicu alebo blízko k nej. Bolo by pekné mať nejaký spôsob, ako sa od zmätkov na burze izolovať.
Ponúkam ochranný investičný systém, ktorý nazývam Buffett-Shillerova metóda. Je to na počesť dvoch veľkých pozorovateľov burzy, ktorých názory sú základom tohto systému.
„Buffett-Shiller“ nie je zázračná formulka, ktorá poráža výsledky burzy. Nedovolí vám načasovať si nejakú „obchádzku“ okolo korekcií akciového trhu. Umožní vám však lepšie sa vyrovnať s volatilitou.
Zníži riziko, že akcie predáte práve vtedy, keď sa prepadnú, alebo budete pri vrchole cien nebezpečne bujaro nakupovať.
Buffett: akcie sú kúsky firiem
Legendárny investor Warren Buffett nás učí, aby sme o akciách uvažovali nie ako o nejakých objektoch, s ktorými sa má obchodovať, ale ako o podieloch v podnikoch, ktoré treba vlastniť. Hovorí: Kúpte si tieto „kúsky“ iba v tom prípade, že by ste boli spokojní s tým, že na nich budete sedieť, ak by akciový trh zostal desať rokov zatvorený.
Ak uvažujete ako Buffett, je vám dosť jedno, či ceny vašich akcií tento alebo budúci týždeň stúpajú alebo klesajú. Záleží vám na výnosoch.
Chcete, aby vaše „kúsky rôznych podnikov“ dobre vynášali o desať alebo štyridsať rokov, také zisky, z ktorých by ste mohli žiť.
Shiller: burza je nerozumná
Robert Shiller, ekonóm z Yale, je známy vďaka svojej knihe Irrational Exuberance (v preklade by sa dalo povedať Iracionálna bujarosť). Vyšla s úžasným načasovaním tesne pred jedným z troch veľkých krachov za posledné polstoročie.
Ale jeho uvažovanie o iracionalite burzy siaha ďalej do minulosti. V roku 1987 publikoval Shiller článok o cenách akcií v (trochu prekvapujúco) časopise Science. (Tušili ste, že hranie sa na akciovom trhu je veda?)
Tvrdil, že volatilita cien akcií je voči volatilite vyhliadok korporácií neúmerná. V zásade by sa cena akcie mala rovnať diskontovanej súčasnej hodnote všetkých budúcich dividend.
Očakávania týkajúce sa budúcich dividend sa pohybujú nahor a nadol, ale zďaleka nie tak, ako kolíšu ceny akcií.
Výkyvy cien teda spôsobuje čosi iné. Možno je to útek ľudí na burze, podobný úteku splašeného dobytka; možno sú to špekulanti, ktorí sa snažia predvídať ďalší krok toho druhého; možno sociálna nákaza, viditeľná v „meme“ akciách ako Gamestop a Bed Bath & Beyond.
Chcete predať celé portfólio?
Bez ohľadu na príčinu by mesačné výkyvy na akciovom trhu mali byť pre väčšinu investorov irelevantné. Samozrejme, ak plánujete zajtra predať všetky svoje aktíva a plaviť sa loďou okolo zemegule, o ceny sa starať musíte.
Ale ak ste normálnejší, strávite štyridsať rokov postupným hromadením akcií a potom dvadsaťpäť rokov ich postupnou likvidáciou. V takom prípade je mesačná volatilita vedľajšia. Dva kontrastné pohľady na akciový trh sú v nasledujúcom grafe.
Aká je hodnota akcií
Červená čiara zobrazuje rast cien akcií. Ukazuje, čo sa stalo v kúpnej sile so sumou investovanou do indexu S&P 500 v lete 1972. Zobrazuje hodnotu takzvaného „cash-outu“ (zlikvidovania pozície) za predpokladu, že dividendy boli po celý čas reinvestované do indexu.
Modrá čiara prebieha bez väčších výkyvov, pozerá na vlastný kapitál tak, ako sa naň pozerajú Buffett alebo Shiller. Zobrazuje, čo by toto portfólio stálo, ak by sa predávalo za 21-násobok dlhodobých výnosov, v tomto prípade priemerné ročné výnosy počas desaťročného kĺzavého obdobia.
Meria teda portfólio podielom investora na výnosovej sile 500 firiem z indexu. Tu je opäť vykreslený skutočný celkový výnos (ktorý zohľadňuje dividendy a infláciu).
Hodnotová línia
Výnosy kolíšu. Aby sme mohli posúdiť hodnotu firmy, musíme ich nejako „vyhladiť“. V grafe sa používa desaťročný priemer, aby sme vytvorili to, čomu hovorím, žargónom požičaným od Arnolda Bernharda, hodnotová línia.
Hodnotovú hranicu som stanovil na 21-násobok priemerných výnosov.
Presvedčenie, že by ste mali sledovať desaťročné výnosy a nie posledný rok, je základom takzvaného hodnotového investovania. Je súčasťou Shillerovho pomeru „cyklicky upravená cena/zisk“.
Vracia sa prinajmenšom ku klasickej analýze bezpečnosti investovania v podaní legendárneho investora Bena Grahama z roku 1933.
Zarátanie reinvestovaných dividend do histórie výnosov nie je Grahamov prístup. V jeho ére všetky firmy rozdeľovali zisky rovnakým spôsobom, prostredníctvom štvrťročných šekov.
V súčasnosti máme firmy ako Artisan Partners Asset Management, ktoré rozdeľujú zisky prostredníctvom hotovostných dividend, a Berkshire Hathaway, ktoré využívajú spätné odkupy akcií.
Pamätajte si číslo: 21-násobok
Ak chcete zjemniť posun v postupoch firiem za posledných 50 rokov, musíte sa pozrieť na reinvestovaný index S&P. Ak sa vám môj zvolený pomer ceny a ziskov (P/E ) na úrovni 21 zdá vysoký, uvedomte si, že v podmienkach dlhoročného rastu burzy je desaťročný priemer nižší ako minuloročné výnosy.
S reinvestovaním dividend je rast výnosov v mojich štatistikách o niečo strmší ako to, čo vidíte vo zverejnených číslach ziskov S&P. Rast reálnych výnosov v reinvestovanom indexe S&P za posledných 50 rokov dosahuje 5,35 percenta ročne.
Pomer ceny a zisku a 10-ročný priemer
Ak výnosy rastú ročne takýmto tempom, za desať rokov narastú z 1 na 1,6 a ich desaťročný priemer bude 1,28. Ak má aktívum hodnotu 21-násobku desaťročného kĺzavého priemeru, bude mať hodnotu 16,8-násobku posledného (minuloročného) zisku.
Tieto násobky sú v súlade s priemerným výnosom akcií za posledné polstoročie, hoci v súčasnosti sú ceny akcií o niečo vyššie.
Chcete zmierniť sklamanie?
Existuje teda cenová a hodnotová línia. Ktorá upúta vašu pozornosť? Ak vám záleží skôr na hodnote ako na cene, zažijete na burze iba mierne sklamanie (napríklad počas finančnej krízy došlo k poklesu o 5 percent), ale väčšinu paniky okolo medvedieho trhu môžete ignorovať.
Radšej sa riaďte hodnotou než cenou a môžete pokrčiť plecami, keď ostatní panikária (a tiež obmedzíte očakávania, keď ostatní začnú byť veľkými optimistami). Môžete byť investorom typu „kúp a podrž“.
Buffettovo obľúbené obdobie držby je navždy, a to platí pre väčšinu aktív Berkshire Hathaway.
Má Buffett úspech či nie?
Zaujímavá ilustrácia toho, ako je Wall Street fixovaná na cenu a nie na hodnotu, prichádza v správe o výsledkoch Berkshire za druhý štvrťrok. Ak účtujete v systéme „mark to market“, firma vykázala stratu 44 miliárd dolárov.
Vyplynulo to z poklesu cien verejne obchodovaných akcií, ktoré Berkshire vlastní. Ale skutočná sila výnosov Berkshire – z firiem, ktoré priamo vlastní, napríklad železnice, a z podielov vo firmách, ktorých vlastní časť, ako je Apple – zostáva silná.
Predseda rady nevidel dôvod podať demisiu.
Ako neporaziť burzu
Systém „Buffett-Shiller“ vám môže priniesť pokoj, ale ako som povedal, neprináša spôsob, ako poraziť burzu.
Bolo by pekné predstaviť si, že by ste za posledných 50 rokov mohli zarobiť balík tým, že by ste nakúpili akcie vždy, keď červená čiara klesla pod modrú, a predávali vždy, keď bude červená čiara vysoko nad ňou.
Nanešťastie, na to, aby ste to dnes mohli urobiť, by ste potrebovali vedieť, kde bude ležať modrá čiara v rokoch 2022-2072.
Tento údaj vám dodať neviem.
Autor článku William Baldwin je investičný analytik Forbesu, bývalý šéfredaktor.