Bývalý prezident Sovietskeho zväzu Michail Sergejevič Gorbačov zomrel v utorok 30. augusta vo veku 91 rokov. Stalo sa tak viac ako tri desaťročia po tom, čo viedol bezprecedentnú éru ekonomických reforiem v sovietskom štáte, ktorá predchádzala pádu komunizmu vo východnej Európe.
Gorbačov zomrel v moskovskej centrálnej klinickej nemocnici, informovalo niekoľko ruských médií a portálov, okrem iného aj ruská štátna spravodajská agentúra TASS.
Ako informuje agentúra, Gorbačov trpel viacerými ochoreniami, trápilo ho choré srdce či cukrovka, hovorilo sa aj o problémoch s obličkami.
Pochovať ho majú na najznámejšom moskovskom cintoríne, vedľa jeho zosnulej manželky Raisy, ktorá skonala v roku 1999. Na Novodevičom cintoríne sa nachádzajú hroby aj iných významných osobností Ruska, napríklad spisovateľa Antona Pavloviča Čechova či dramatika Nikolaja Vasilieviča Gogoľa.
Reformátor Gorbačov
Gorbačov strávil desaťročia v radoch sovietskej komunistickej strany, v rámci ktorej postupne stúpal nahor. Vodcom krajiny sa stal v roku 1985, keď bol vybraný za generálneho tajomníka strany. V tom čase mal 54 rokov.
Šesť rokov Gorbačova vo funkcii hlavy sovietskeho štátu sa vyznačovalo pohybmi smerom k posilneniu individuálnych slobôd a odklonom od tvrdého ekonomického modelu centrálneho plánovania krajiny, a to prostredníctvom jeho politiky glasnosti (otvorenosti), perestrojky (prestavby, modernizácie) a uskorenia („zrýchlenia“ ekonomického vývoja).
Gorbačov presadzoval svoje reformy – napríklad zrušenie cenzúry – ako spôsob, ako zachovať Sovietsky zväz a priviesť ho do moderného sveta. Gorbačov stál na čele krajiny od roku 1985 do roku 1991 a bol prvým aj posledným prezidentom Zväzu sovietskych socialistických republík.
Jednou z jeho reforiem boli aj slobodné voľby, ktoré v krajine viedli k urýchleniu pádu komunizmu. Nacionalisti rýchlo získali moc v mnohých sovietskych členských štátoch a vyhlásili svoju nezávislosť od moskovskej vlády, čo vyústilo až do kolapsu sovietskej vlády 26. decembra 1991 – deň po rezignácii Gorbačova. To znamenalo zánik Sovietskeho zväzu a vznik Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Po svojom odchode z funkcie sovietskeho prezidenta založil koncom decembra 1991 v Moskve Medzinárodný fond sociálno-ekonomických a politologických výskumov, známy ako Gorbačovov fond.
Nobelova cena za mier
Jeho administratíva tiež výrazne zmiernila desaťročia napätia studenej vojny medzi Sovietskym zväzom a USA, spolu s východnou Európou a Západom vo všeobecnosti. Gorbačovovi bola v roku 1990 udelená Nobelova cena za mier, pričom Nobelov výbor poznamenal: „Počas niekoľkých posledných rokov sa vo vzťahu medzi Východom a Západom udiali dramatické zmeny.“
Gorbačov pri mnohých príležitostiach kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina a v jednom bode ho označil za „prekážku pokroku“.
Jeho pohľad na veci sa prejavil aj vtedy, keď v roku 1992 absolvoval dvojtýždňovú návštevu USA a cestoval po krajine v lietadle s názvom „Capitalist Tool“, ktoré patrilo magazínu Forbes. Počas cesty sa Gorbačov zúčastnil 75. výročia Forbesu, kde sa stretol s bývalým americkým prezidentom Ronaldom Reaganom a vtedajším šéfredaktorom Forbesu a aktuálnym CEO Forbes Media Stevom Forbesom.
Autorom článku je redaktor Forbes.com Nicholas Reimann. S prispením Forbes Slovensko.
