Tridsiatnička Ivona Harčarová z Liptovského Mikuláša má za sebou príbeh, ktorý by vystačil aj na sériu článkov. Študovala v Londýne, Číne aj Indonézii, pochodila svet od USA po Áziu, istý čas viedla firmu svojej mamy, ktorá v tom čase bojovala so zákernou chorobou, pôsobila vo viacerých startupoch a dnes sa živí ako copywriterka.
Počas pandémie rozbehla aj malú firmu, ktorá šije (nielen) biznisové oblečenie pre dámy hľadajúce kvalitný kus odevu podľa ich predstáv. A z príjmov z odevnej dielne podporuje organizácie, ktoré sa starajú o deti zo znevýhodneného prostredia.
Jej značku BeWitch na začiatku inšpirovala Ivonina túžba po bielom kostýme. Dlhý čas nikde nevedela zohnať taký, ktorý by bol presne podľa jej predstáv, a to hovorí, že za ním „prešla polovicu Európy“.
Odmalička svetobežníčka
Ivana Harčárová sa do sveta vydala už ako školáčka. Jej otec sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a Ivona ho pravidelne navštevovala. Už ako 13-ročná začala za ním dokonca lietať celkom sama.
„Neviem, či to stále platí aj dnes, ale v tom čase mohli aj menšie deti lietať samy, ak ich niekto na letisko vyprevadil a na druhej strane vyzdvihol,“ spomína.
Keď bola staršia, chodila tam na celé leto a brigádovala ako čašníčka. Pôvodne túžila študovať dejiny umenia na Karlovej univerzite, rodičia ju však od tohto zámeru neskôr odhovorili s tým, že také niečo ju ťažko uživí. Bavili ju však aj medzinárodné vzťahy, diplomacia, udržateľnosť či mimovládne organizácie.
Ivona Harčarová založila BeWitch počas pandémie. Foto: archív BeWitch
Zastávka v Ázii
Ešte predtým, ako si podávala prihlášku na vysokú školu, strávila niekoľko týždňov na výlete v Číne, a tak jej voľba neskôr padla na štúdium sinológie v Brne. Po určitom čase získala štipendium, v rámci ktorého strávila pol roka v Číne.
Keď sa vrátila naspäť, rozhodla sa viac zamerať na politiku a prihlásila sa na University of London, kde mali podľa rôznych hodnotení najlepší kurz orientálnych štúdií.
Keď skončila školu, nechcela sa hneď vrhnúť do pracovného života a s pomocou štipendia od Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) sa prihlásila na ročný výmenný pobyt do Indonézie na štúdium indonézštiny a indonézskej kultúry.
„Bolo to skvelé, zažila som iný rytmus života, celé to tam fungovalo pomalšie, ako sme zvyknutí z neustáleho zhonu v Európe. Ale po určitom čase som si povedala, či vlastne nemrhám svojím potenciálom. Štúdium som ukončila a precestovala juhovýchodnú Áziu, Kambodžu, Vietnam, Malajziu, Singapur, Thajsko – fascinujúce krajiny, ktoré mi prirástli k srdcu,“ spomína Ivona.
Veľká skúška
V živote sa občas stanú veci, na ktoré nemáme vôbec žiadny vplyv. Presne to sa stalo aj Ivone, ktorá po návrate na Slovensko musela čeliť vážnej rodinnej situácii. Jej mama, ktorá prevádzkuje agentúru domácej starostlivosti, totiž vážne ochorela. Kým sa liečila, Ivona prebrala riadenie jej firmy.
„Kým sa mama dala zdravotne do poriadku, trvalo to skoro dva roky. Ja som zastala jej povinnosti vo firme. Zvládla som to, ale vedela som, že dlhodobo nechcem viesť firmu v oblasti zdravotníctva, vybavovať pacientov či riešiť administratívu.“
V tom čase jej známy rozbiehal biznis a oslovil ju, aby mu prišla pomôcť s obchodom a marketingom. Tak Ivona získala prvé reálne skúsenosti z obchodu. „Predávala som prezentačné stánky a rôzne služby v hodnote tisícok eur. Nasledoval kolotoč, vďaka ktorému som sa dostala do Prahy, kde som doteraz,“ spomína.
Ivona si vyskúšala aj prácu v korporácii a rýchlo zistila, že to nie je nič pre ňu. Foto: archív BeWitch
Istý čas pracovala aj v korporáte, veľmi rýchlo však zistila, že to nie je prostredie, ktoré jej vyhovuje. Vďaka kontaktom z predošlej prácedostala ponuku od slovensko-gréckeho umeleckého sklára Achilleasa Sdoukosa, pre ktorého mala viesť jeho českú firmu.
„Bola to oblasť, ktorá ma vždy priťahovala, veď napokon som ju aj chcela ísť študovať,“ spomína Ivona. Dodnes aj vďaka jej práci Sdoukos napríklad spolupracuje s organizátorom ocenenia Športovec roka ČR.
Pandémia ako generátor zmeny
V covidovom období trpelo veľa oblastí a povolaní a umelecká brandža bola medzi nimi. V tom čase Ivone prácu ponúkla kamarátka, majiteľka Havlíkovej prírodnej apotéky. A tak sa Ivona opäť vrhla do novej oblasti, kde vytrvala asi rok, kým si začala hľadať ďalšiu výzvu.
Začala pracovať v startupe Forgee, ktorý sa venuje digitalizácii stavebníctva. Jeho zakladateľ vtedy hľadal do tímu ľudí, ktorí by mu firmu pomáhali rozbehnúť. A rozbeh sa podaril. „Na začiatku sme boli vlastne len dvaja, a keď som odchádzala, v tíme už bolo 11 ľudí,“ hovorí Ivona.
Po tomto rušnom období mladá Slovenka pocítila, že potrebuje oddych. „Vyhorela som, hlava a telo mi dávali najavo, že si potrebujú oddýchnuť. Dostávala som rôzne ponuky, ale ja som si to všetko chcela dobre premyslieť a hlavne počúvať svoje telo a samú seba,“ vysvetľuje.
Vždy ju bavila kreatívna práca, marketing, písanie textov, tak si po istom čase sa osamostatnila a ako freelance copywriterka spolupracuje s rôznymi klientmi. Má dobré vzťahy aj s marketingovými agentúrami, vďaka ktorým písala a editovala texty pre veľkých klientov ako J&T alebo BMW a ďalšie známe značky. To robí aj dodnes a ako sama hovorí, „je to skvelé, pracujem sama na seba a veľmi ma to baví“.
Všetko odštartoval biely kostým
Stihla však založiť aj vlastnú módnu značku. Nápad na tento projekt v podstate vznikol z vlastných potrieb. Ako žena, ktorá sa pohybovala v biznisovom prostredí, často riešila aj zodpovedajúce oblečenie.
Vlastnú módnu značku založila aj preto, že nevedela zohnať kostým podľa svojich predstáv. Foto: archív BeWitch
„Kupovala som si oblečenie na rôzne udalosti, stretnutia s klientmi a veľmi som túžila po bielom kostýme, ktorý som kdesi zahliadla. Ale zohnať ho bol pre mňa problém. Prešla som polku Európy a aj som na nejaké natrafila, ale vždy v tom bol nejaký háčik. Buď mi nesedelo sako, alebo nohavice, látka nebola podľa mojich predstáv, prípadne bol kostým dokonalý, ale stál príliš veľa na môj rozpočet,“ spomína Ivona.
Vtedy si spomenula, že keď ešte žila v Liptovskom Mikuláši, dávala si občas šiť veci, ktoré nevedela zohnať v obchodoch, miestnym šikovným krajčírkam. „Ušili to vždy presne podľa mojich predstáv a tie veci od nich mám dodnes.“
Keď jej ušili vysnívaný biely kostým, dostávala naň komplimenty zo všetkých strán. A tak si Ivona uvedomila, že existuje dosť veľký okruh žien, ktoré majú podobný problém ako ona. A nápad na biznis bol na svete.
„V prvej kolekcii som vytvorila päť kostýmov, ktoré sú navzájom kombinovateľné. Sú medzi nimi rôzne strihy, zákazníčky si tam vždy nájdu, čo im najlepšie vyhovuje. A keď nenájdu, vieme im odev ušiť aj úplne na mieru. Neskôr vznikla ďalšia kolekcia, letná, kde sú stále elegantné kúsky, ale z ľahších materiálov, aby bolo oblečenie dobre nositeľné aj v horúcom lete,“ hovorí podnikateľka.
Počúvajte samy seba
Všetky kúsky vznikajú u jej troch krajčírok v dielni v Liptovskom Mikuláši a Ivona funguje ako hlavný kontakt so zákazníčkami. A prečo značku nazvala BeWitch?
„Je potrebné počúvať samú seba, cítiť sa dobre vo vlastnej koži, aby sme mohli ísť za svojím snom. Týmto spôsobom sa mi to spája s tou ‚čarodejníckou‘ témou. Ale pozor, ja nehlásam, že by sme mali žiť niekde v lese, behať bosé a tancovať okolo ohňa (smiech). Ide mi len o to, aby sme zostali verné sebe, počúvali, čo nám hovorí naše telo, naša intuícia. V tom spočíva akýsi návrat k prírode a k našim koreňom, ako ho chápem aj ja.“
Svoje modely predáva cez webstránku, klientkám poskytuje rady a inštrukcie, ak si nevedia vybrať správnu veľkosť. V prípade potreby vedia modely prispôsobiť postave zákazníčky.
Materiál nakupuje Ivona od distribútorov najlepších talianskych látok a spoluprácu v tomto zmysle rozvíja aj s módnou dizajnérkou Adrianou Horeckou.
Pomoc iným ako súčasť biznisu
Jej biznis má zároveň aj charitatívny rozmer. Z každého nákupu Ivona posiela istú sumu na mimovládne organizácie či projekty, ktoré pomáhajú deťom zo znevýhodneného prostredia. Okrem iného prispieva pravidelne aj na slovenského Dobrého anjela.
Ambiciózna mladá žena sníva, že jedného dňa takto prinesie svoje modely nielen na Slovensko, ale aj do Nemecka, Spojeného kráľovstva či Maďarska. A absolútny sen?
„Môj dlhodobý sen je dostať svoje modely jedného dňa do New Yorku, aj keď to bude o 15 či 20 rokov. Nemám vidinu rýchleho zbohatnutia, skôr je mojím cieľom oslovovať ženy, ktoré túžia po kvalitne ušitých unikátnych kúskoch. Môj čiastkový a momentálny cieľ je mať aspoň v piatich krajinách minimálne jeden obchod, v ktorom sa budú moje veci fyzicky predávať,“ uzatvára Ivona.
