Hoci cena elektriny v posledných dňoch klesla z rekordných tisíc eur za megawatthodinu na polovicu, pre mnohých je naďalej na likvidačnej úrovni. V porovnaní s minulým rokom je totiž elektrická energia drahšia až osemnásobne.
Aj keď v Európe funguje jednotný trh zaručujúci voľný pohyb osôb i tovaru, po detailnejšom pohľade na ceny elektriny v jednotlivých európskych krajinách zistíme, že rozdiely sú v mnohých prípadoch dramatické.
Najnižšie ceny si užívajú škandinávske krajiny, Poľsko či Španielsko, naopak vo Francúzsku, v Nemecku, Česku a na Slovensku sa elektrina predáva dvojnásobne drahšie. Poďme si vysvetliť prečo.
Ceny ročného kontraktu elektriny v Európskej únii k 26. augustu 2022 v eurách za megawatthodinu. Prameň: ČEZ
Graf znázorňuje situáciu z 26. augusta tohto roka, kedy sa veľkoobchodné ceny elektriny dostali krátkodobo nad tisíc eur za megawatthodinu. Je z neho zrejmé, že vysoké ceny energií trápia najmä Francúzsko, Nemecko, Slovensko, Maďarsko alebo Bulharsko. „Okrajové“ krajiny Európy majú ceny nižšie.
Nie je to náhoda.
Každý to má inak
Prvým dôležitým faktorom, ktorý vstupuje do ceny elektriny, je tzv. energetický mix. Ten hovorí, koľko elektriny v krajine vyrobia uhoľné, plynové, jadrové, vodné, veterné či solárne elektrárne. A nakoľko „doma“ vyrobená elektrina stačí na uspokojenie spotreby domáceho priemyslu a domácností. O to menej elektriny potom musí krajina doviezť s prirážkou za tranzit.
V energetickom mixe sa krajiny Európskej únie výrazne líšia. „Napríklad Škandinávia využíva množstvo vodných elektrární, Francúzsko stavia na jadrových elektrárňach a Poliaci majú množstvo tepelných elektrární, ktoré využívajú domáce uhlie,“ hovorí energetický analytik Karel Hirman.
Jadrová a vodná elektrina je aktuálne výrazne lacnejšia ako elektrina vyrobená z tepelných elektrární, ktoré spaľujú nedostatkový plyn z Ruska.
Energetický a bezpečnostný analytik Karel Hirman. Foto: Archív K. Hirmana
Energetický a bezpečnostný analytik Karel Hirman. Foto: archív K. Hirmana
Výrazne sa líši aj aktuálna situácia v jednotlivých krajinách. Nemecko v ostatných rokoch dobrovoľne obmedzilo výrobu elektriny z jadra v energetickom mixe a spoľahlo sa na výkon paroplynových elektrární a masívne investície do výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré však zatiaľ nedokážu jadro nahradiť.
„Doplácajú na škrtenie plynu zo strany Ruska, ktoré však s väčšou či menšou intenzitou trvá už od leta minulého roka, teda ešte spred vojny na Ukrajine,“ upozorňuje Karel Hirman.
Bolí už aj zmena klímy
Francúzsko je za zvyčajných okolností veľkovýrobcom elektriny a jej tradičným exportérom – vzhľadom na druhý najvyšší počet jadrových reaktorov na svete. Tento rok však muselo viac ako polovicu reaktorov odstaviť z technických príčin, ale aj pre extrémne sucho a nedostatok vody na ich chladenie.
Elektrinu zrazu potrebuje doviezť a to práve v čase, keď Rusko drasticky obmedzilo dodávky plynu do Európy.
Spojené kráľovstvo má paroplynových elektrární veľa, cena ruského plynu ho však až tak netrápi, pretože ho nakupuje od susedného Nórska. Nervozita na ostrovoch nie je taká vysoká ako vo zvyšku Európy, ktoré primárne zásobuje Rusko.
Podobne je na tom Taliansko, ktoré je bližšie k alternatívnym zdrojom plynu, napríklad v Alžírsku, a má dostatok terminálov na spracovanie skvapalneného plynu dovezeného tankermi. Takže aj keď veľkú časť produkcie vyrába z dnes najdrahších plynových elektrární, ceny sa tam stále držia na nižších úrovniach ako v strednej Európe.
V Škandinávii si zase užívajú nižšie ceny elektriny vďaka tomu, že ich energetika je z veľkej časti hnaná vodnými elektrárňami, ktoré dnes patria popri jadrových elektrárňach k najlacnejším zdrojom energie.
Kde a prečo funguje regulácia?
Susedné Poľsko si užíva nižšie ceny vďaka tomu, že jeho energetika je založená najmä na uhoľných elektrárňach a dostatku uhlia z domácich zdrojov. Produkciu elektriny dopĺňajú lacnými solárnymi a veternými elektrárňami.
Ďalšími krajinami s lacnejšou elektrinou je Portugalsko a Španielsko, ale z iných dôvodov. Španielsko má blízko k alternatívnym zdrojom plynu, no veľký vplyv mali cenové regulácie tamojšej vlády.
„V Španielsku a Portugalsku ešte vlani platili spotové (trhové, pozn. red.) ceny aj domácnosti, takže platili každý mesiac inú cenu, vlády tam však v lete tohto roka zakázali predávať paroplynovým výrobcom elektrinu nad určitú cenu, čo ovplyvnilo aj ceny na burze,“ hovorí Hirman. Aktuálne sú približne o polovicu nižšie ako v strednej Európe.
A tu sa dostávame k druhému kľúčovému dôvodu cenových rozdielov elektriny v Európskej únii s jednotným trhom elektrickej energie.
Prečo sa ceny elektriny vo Francúzsku nevyrovnali tým v Španielsku, keď má Európska únia spoločný trh s elektrinou a prepojené energetické sústavy? Prečo španielski výrobcovia elektriny po zastropovaní cien plynu nepredali svoje prebytky do Francúzska, kde sú odberatelia ochotní zaplatiť za elektrinu aj dvoj- až trojnásobok? Dôvodom je, že Španielsko a Francúzsko nemajú dostatočne prepojené energetické sústavy.
Sme prepojení, ale riedko
Teoreticky je možné elektrinou vyrobenou v Španielsku, Taliansku či Bulharsku napájať francúzske, nemecké či slovenské továrne a domácnosti. Prakticky sme však závislí od toho, ako husto spájajú susedné krajiny pásy mohutných stožiarov s elektrickým vedením. A v tomto sú medzi krajinami výrazné rozdiely.
Unsplash/Matthew Henry
Elektrické vedenie medzi krajinami Európskej únie má obmedzenú kapacitu. Foto: Unsplash/Matthew Henry
„Ukázalo sa, že schopnosť Francúzska importovať elektrinu zo zahraničia v čase núdze nezodpovedá jej potrebe. Nedokáže preniesť cez elektrické vedenie také množstvá lacnejšej energie, aké by krajina potrebovala, preto musela zapnúť aj tie najdrahšie zdroje,“ hovorí energetický analytik Ján Pišta. Práve tieto najdrahšie zdroje potom vytlačili jej cenu elektriny strmo nahor.
Podobná situácia nastala aj medzi Nemeckom a Poľskom, kde lacná elektrina východného suseda nedokáže pretiecť na západ v takých množstvách, aby zrazila cenu elektriny v Nemecku.
Obchod s cezhraničnou prenosovou kapacitou elektrickej sústavy organizuje celoeurópska organizácia Joint Allocation Office (JAO). Aj cenu za tranzit elektriny ovplyvňuje dopyt a ponuka a jej výsledok vstupuje do ceny elektriny.
Slovensko je na križovatke. Smola
Krajiny starého kontinentu, ktoré sa nachádzajú viac na okraji Európy, sú preto dnes viac vo výhode ako krajiny dobre prepojené s nemeckou a francúzskou energetickou sústavou, napríklad Slovensko či Česká republika.
Vzhľadom na spoločnú históriu je Slovensko veľmi dobre zosieťované s Českou republikou. Česko je zase akousi energetickou križovatkou Európy. Na západ má výborné prepojenie na nemecký a francúzsky trh, na ostatné smery zase s krajinami strednej a juhovýchodnej Európy. „Vďaka“ tomu je úroveň ceny elektriny v týchto krajinách podobná.
Ako presne to funguje?
Vo väčšine krajín Európy platí takzvaný „market coupling“. V V skratke ide o to, že výrobcovia elektriny ponúkajú prebytky vyrobenej elektriny cez aukcie na spoločnej európskej burze s energiami (EPEX). Ide o elektrinu, ktorá výrobcom ostala po uspokojení klientov odoberajúcich elektrinu cez dlhodobé, zväčša ročné kontrakty.
Súťaž na burze s elektrinou
Elektrina sa na burze kupuje a predáva na jeden deň vopred. O tom, ktoré obchody budú realizované, rozhoduje počítač podľa dopredu známeho algoritmu. Softvér zaznamenáva a v závere dňa vyhodnotí všetky požiadavky na nákup a všetky ponuky na predaj elektriny.
Porovná ich ceny a na ich základe určí jednotnú, marginálnu cenu elektriny na každú hodinu daného dňa. Za túto cenu sa následne predá všetka elektrina, ktorá bola v ponuke za danú alebo nižšiu cenu.
Kupujúci, ktorí boli ochotní zaplatiť za energiu viac, získajú lacnejšiu elektrinu. Kupujúci, ktorí chceli zaplatiť za energiu menej, nedostanú žiadnu.
Energetický analytik Ján Pišta. Foto: archív J. Pištu
Na druhý deň sa potom elektrina dodá do siete a putuje, ak to nadnesieme, do liniek v automobilkách aj rýchlovarných kanvíc. Drobné rozdiely medzi nakúpenou a skutočne odobranou elektrinou sa následne platia v tzv. odchýlkových cenách, na ktoré sa vzťahujú zase iné pravidlá.
To, odkiaľ kam bude prúdiť elektrina, majú teda v rukách obchodníci, ale len nepriamo – cez svoje ponuky a dopyty. Stred, kde sa stretnú ponuka a dopyt v danom dni a kto získa elektrinu, vypočíta definitívne až softvér.
V konkurencii je sila, ale občas to je nevýhodné
Distribúcia elektriny v Európe teda prebieha na základe výsledkov súťaže, ktoré sú známe až po jej vyhodnotení počítačom. Okrem iného to znamená, že výrobca elektriny nemôže sám rozhodovať o tom, kam presne bude zvyškovú elektrinu exportovať. Rozhoduje za neho algoritmus.
Keby bolo prepojenie všetkých krajín ideálne, tak by bola cena elektriny kupovanej a predávanej v aukciách vo všetkých prepojených krajinách rovnaká. K tomuto ideálnemu stavu je však Európska únia ešte ďaleko. Množstvo elektriny, ktoré nakoniec pretečie cez hranice, nestačí na to, aby sa cena elektriny v zosieťovaných krajinách vyrovnala.
Možno vám napadne logická otázka, prečo by teda Slovensko nemohlo „odstrihnúť“ a užívať si nižšie ceny elektriny vďaka výrobe z lacných jadrových a vodných elektrární?
„Aj u nás pravidelne dochádza k odstávkam elektrární pre údržbu a neminú ich ani občasné poruchy a výpadky. Práve účasť na jednotnom trhu nám dáva istotu a stabilitu, že vtedy môžeme elektrinu okamžite doviezť spoza hraníc a nehrozí nám blackout,“ hovorí energetický analytik Ján Pišta.
Navyše, na rozdiel od Poľska, Škandinávie alebo Talianska sme v strede Európy. Ak by sme k takémuto kroku siahli a „odstrihli sa“ od spoločnej energetickej siete, z veľkej miery by sme od elektriny odpojili napríklad Maďarsko či niektoré krajiny Balkánu.
Týmto krokom by sme navyše rezignovali na jednotný trh v Európskej únii a mohli spustiť domino vedúce k jeho totálnemu zániku. A keď budeme stáť mimo jednotného trhu Európskej únie, od ostatných štátov môžu čoskoro prísť odvetné opatrenia alebo reštrikcie, a to napríklad v podobe daní, ciel alebo napríklad vyšších poplatkov za tranzit.
Rozhodne by sme nemohli počítať s tým, že všetko ostatné bude rovnaké ako dnes. Benefity z lacnejšej elektriny by tak mohli ľahko zatieniť drahšia ropa, plyn a ďalší tovar.
Autorom pôvodného článku je Jan Strouhal. Vyšiel v českej edícii Forbes.cz.
