„Vždy dopredu avizujem, kedy do e-shopu zavesím ďalší kúsok môjho nábytku. Predá sa do pár minút,“ hovorí pre Forbes.sk dizajnérka Zuzana Svobodová, ktorá dáva starému nábytku druhú šancu. „Smejem sa, že môj nábytok sa predáva pomaly ako lístky na Beyoncé.“ Aké je tajomstvo jej úspechu?
Talent v sebe objavila pred troma rokmi, keď sa rozhodla premaľovať kúpeľňové dvere vo vlastnom byte. Je totiž milovníčkou domácich zvierat a na jej nábytku bolo množstvo škrabancov od psov a mačiek.
„Nepripúšťala som, že by som si na renovovanie dverí mala zavolať odborníka. Po otcovi som zdedila túžbu všetko vedieť a zvládnuť sama,“ vysvetľuje umelkyňa, ktorá dnes vo svojej dielni denne strávi aj 16 hodín. „Výsledok ma tak ohromil, že som si postupne premaľovala aj kuchynskú linku, nočné stolíky a komody.“
Foto: archív Zuzany Svobodovej
Úspech si treba vydrieť
Dvadsaťdeväťročná podnikateľka sa so svojimi výtvormi pochválila na Instagrame. Najprv jej s prosbou o podobné kúsky písali len kamaráti, no keď sa na ňu začali obracať aj cudzí ľudia, rozhodla sa, že sa nábytku začne venovať naplno.
„Založila som si živnosť. Som ten typ človeka, ktorý nechce robiť štyri veci naraz. Keď už sa mám niečím živiť, tak poriadne,“ hovorí o tom, ako vznikol jej ateliér Zuzuletka.
„Predtým som robila účtovníctvo a vedela som, že keď sa mi v podnikaní nebude dariť, môžem sa k nemu opäť vrátiť. Bol to risk, ale oplatilo sa to. Veľmi mi pomohla výchova. Som z podnikateľskej rodiny a rodičia ma vždy viedli k tomu, že úspech si treba vydrieť.“
Trochu uletené
Zuzana Svobodová svoj talent objavila pri renovácii vlastného bytu. Foto: archív Zuzany Svobodovej
Počas prvých dvoch rokov renovovala Zuzana Svobodová nábytok najmä na zákazku podľa predstáv klientov. Bola v tom dobrá a zákazníci boli s jej prácou spokojní, no jej radosť nerobila. „Pamätám si, že boli kúsky, ktoré sa mi nepáčili tak veľmi, že som si ich ani neodfotila. Nebavilo ma to a s niektorými som sa trápila celé mesiace,“ pripúšťa.
„Tak by to podľa mňa v umení byť nemalo. Umelec potrebuje slobodu, aby mohol tvoriť,“ hovorí dizajnérka. Kúsky, ktoré sa rozhodne renovovať, si už vyberá sama a až po dokončení im hľadá zákazníkov.
Tí sa však podľa jej slov dnes nájdu do pár minút. Niektorí ľudia dokonca po jej nábytku túžia tak veľmi, že jej ponúkajú vyššie sumy, aby ich uprednostnila pred tými, ktorí si ho už objednali. „To, samozrejme, nerobím. Nebolo by to fér.“
Foto: archív Zuzany Svobodovej
Napriek tomu, že sa mladej dizajnérke darí, aj ona mala zo zmeny podnikateľského modelu obavy. „Keď som prestala robiť na zákazku, bála som sa, či sa bude predávať nábytok, ktorý vzniká v mojej fantázii. Či sa ľuďom bude páčiť ako mne a či ho dokážu oceniť.“
Zuzanine diela pútajú pozornosť rozmanitými vzormi a farbami. „Pripúšťam, že niektoré kúsky sú trochu uletené, kým Česi a Slováci v interiéroch uprednostňujú skôr klasiku a jednoduchosť,“ dodáva.
Nábytok z celej Európy
Zo začiatku si starý nábytok kupovala sama v rôznych bazároch a na blších trhoch. Dnes ich hľadá najmä za hranicami. „Spolupracujem so zberateľmi, ktorí chodia na bazáre a trhy po celej Európe. Posielajú mi fotky priamo odtiaľ a dohadujeme sa, čo z toho mi môžu priniesť,“ vysvetľuje.
Ako bude vo finále kus nábytku vyzerať, sa podľa Zuzany Svobodovej v jej hlave rodí postupne. „Na začiatku mám vždy nejakú predstavu, ale málokedy sa jej držím,“ hovorí. „Stáva sa mi, že v polovici tvorivého procesu sa mi moje dielo znepáči a celé ho prerobím. Až do lakovania som otvorená všetkým zmenám.“
Jediná svojho druhu
Nábytok od Zuzany Svobodovej je rozoznateľný na prvý pohľad. Vystihuje ho najmä extravagancia. Zrejme aj preto dnes už viac ako do domácností tvorí skôr pre kaviarne, butiky či módne salóny. Cena jedného kusa sa u nej pohybuje okolo 400 eur. V zámorí sa však porovnateľný predáva aj za štvorciferné sumy.
Foto: archív Zuzany Svobodovej
„Maľovanie a renovovanie nábytku na Slovensku nie je úplne nové a prelomové a nie je ani také ťažké sa to naučiť. Kusy nábytku, aké robím ja, si však ľudia inde kúpiť nevedia. Minimálne na Slovensku a v Česku o takom neviem.“
Umelkyňa pripúšťa, že ju zákazníci prosia aj o jednoduchšie úpravy, tie ale, žiaľ, musí odmietať. „Na úspechu ma najviac hnevá to, že nestíham robiť toľko vecí, ako by som chcela. Niektorí ľudia by si u mňa dali premaľovať starý nočný stolík na bielo, len aby ho mali odo mňa. Vtedy ich radšej pošlem ku konkurencii, prípadne im vysvetlím, ako na to.
Rady, ako si môžete sami vylepšiť nábytok
- Začnite v malom. Maľovanie na drevo je iné ako na papier alebo na plátno. Odborníčka preto neodporúča púšťať sa hneď do obývačkovej súpravy, ale začať skôr s menším nočným stolíkom. Takéto kúsky s klientmi maľuje aj na workshope. Ak si neveríte, môžete si techniku vyskúšať napríklad na drevenom rámiku na fotky alebo škatuľke na servítky.
- Voľte správne materiály aj farby. Nie na každý nábytok môže ísť akákoľvek farba. Je dobré si farbu najprv vyskúšať na nejakej „testovacej komode“. Na laminát alebo lakovaný povrch je dobré dať najprv podkladovú bázu, to je však pre začiatočníkov zbytočne zložité.
- Zmierte sa s nedokonalosťami. „Aj ja som svoje prvé kúsky neskôr prerábala a zdokonaľovala. Niekedy aj viackrát. Je úplne v poriadku, keď to na začiatok nevyjde tak, ako ste si predstavovali,“ hovorí Zuzana Svobodová.
- Lacné sa niekedy neoplatí. „Aj mne sa stalo, že som si vybrala taký zničený kus nábytku, že sa nedal zachrániť a napriek úsiliu som ho musela vyhodiť. Pri brúsení sa rozpadával, nedržala na ňom farba…“ hovorí Zuzana Svobodová. „Takýto nábytok možno aj začínajúci nadšenci zoženú lacno, ale v konečnom dôsledku ich bude stáť toľko času, energie a materiálu, že sa viac oplatí kúpiť niečo trochu drahšie a v lepšom stave.“
- Nespoliehajte sa len na seba. O maľovaní nábytku dnes nájdete veľa videí, ktoré vás prevedú celým procesom. Podľa Zuzany Svobodovej vám ochotne poradí aj ona alebo iní umelci.
Motivuje aj iných
Okrem vlastnej tvorby organizuje Zuzana Svobodová aj workshopy. Klient prichádza s vlastným kusom nábytku, ktorý by si chcel namaľovať, a odchádza, až keď je dokončený. Zaplatí zaň 75 eur a je individuálny.
„Niekedy sme tu šesť, inokedy aj desať hodín,“ hovorí. „Ale vždy sa snažím toho človeka podporiť v tom, čo ho baví a čo sa chce naučiť. S maľovaním nábytku sa spájajú mnohé techniky. Keď som v začiatkoch chodila na workshopy ja, hnevalo ma, koľko pozornosti sme venovali technikám, ktoré ma nezaujímali a ani som ich nikdy nepotrebovala,“ hovorí a dodáva, že práve to sa na svojom workshope snaží zmeniť.
Foto: archív Zuzany Svobodovej
„Ľudia sú z mojich wokshopov nadšení. Mám dokonca aj viac takých, ktorí pred časom boli u mňa na workshope a dnes sami predávajú maľovaný nábytok. Mám radosť, že som veľa ľudí motivovala.“
Bez chémie
Zuzana popri vlastnej tvorbe vybudovala e-shop s farbami na drevo a maliarskymi potrebami. Niektoré značky z USA alebo Spojeného kráľovstva priniesla na stredoeurópsky trh ako prvá. „Na materiály som veľmi náročná,“ vysvetľuje.
„Moje farby neobsahujú prchavé látky, nábytok pred maľovaním ošetrujem špeciálnym maslom. Celý život trpím migrénou, takže by som ani nemohla byť celé dni v priestore s množstvom prchavých látok. Navyše, zmyslom premaľovávania nábytku je v prvom rade udržateľnosť, návrat do obehu. Bolo by pokrytecké používať chemické farby v nerecyklovateľných obaloch.“
E-shop vraj založila, aby jej príjem nezávisel len od umeleckej tvorby. Aj ona však pocítila prepad e-commerce od začiatku vojny na Ukrajine. Príjmy z e-shopu sa jej prepadli na polovicu.
Napokon jej pomohla aj vlastná reklama. „Pracujem iba s tým, čo mám v ponuke. Často sa mi stáva, že keď publikujem fotku nového nábytku, zvýši sa mi dopyt práve po tých farbách, ktoré som pri ňom použila,“ vysvetľuje.
Nielen maľovanie
Aj keď je Zuzana Svobodová vďačná, že sa môže živiť niečím, čo ju baví a napĺňa, pripúšťa, že nie všetci sú z jej práce nadšení. „Nájdu sa ľudia, ktorí mi povedia, že premaľovať starý nábytok je škoda, že ho tým ničím,“ hovorí.
„Pre niektorých ľudí je každý kus nábytku so zahnutými nožičkami automaticky starožitnosť. No ja so starožitnosťami zo zásady nepracujem. Ak niekto potrebuje opraviť starožitnosť, mal by sa obrátiť na reštaurátora,“ hovorí umelkyňa.
Foto: archív Zuzany Svobodovej
Aj ona pred maľovaním robí diagnostiku. „Zisťujem, či v dreve nie sú škodcovia, čo treba vyčistiť a čo opraviť. Príprava trvá väčšinou dlhšie ako maľovanie. Chcem, aby sa môj nábytok dal normálne používať, nie je na výstavu.“
Aj za hranicami
Zuzana Svobodová o sebe hovorí ako o človeku, ktorý musí mať stále jasne zadefinovaný cieľ. „Vždy, keď sa mi niečo podarí, nájdem si v podnikaní novú výzvu. Bez nej by som nemohla existovať,“ smeje sa.
Vďaka tomu, že do strednej Európy priniesla nové značky farieb, zoznámila sa umelkyňa s viacerými maliarmi v zahraničí. Tieto kontakty by teraz chcela využiť. „Mám teraz dva ciele: chcela by som, aby bol môj nábytok viditeľný aj za hranicami Slovenska a Česka,“ pripúšťa.
„Okrem toho by som perspektívne rada spolupracovala s profesionálnym stolárom a s interiérovým dizajnérom. Spolu by sme mohli poskytovať kompletný servis, pokiaľ ide o interiéry.“
