Výhodou študovania ľudskej mysle pomocou kognitívnej a behaviorálnej psychológie je, že nám pomáha pochopiť seba aj ľudí okolo nás. Vysvetľuje, prečo robíme veci, ktoré robíme.
O piatich kognitívnych predsudkoch (chybách v myslení), ktoré brzdia lídrov v dosahovaní úspechu či spozorovaní dôležitých trendov v inovácií, sme sa rozprávali s Geoffom Tuffom, vedúcim inovačnej praxe spoločnosti Deloitte Consulting.
Vo svojej najpredávanejšej knihe Provoke rieši spolu so Stevenom Goldbachom práve tému zaujatosti a predsudkov.
1. (Ne)dostupnosť.
Je to prirodzená ľudská vlastnosť – priťahujú nás informácie, ku ktorým sa dá ľahko dostať a nevyžadujú si veľké mentálne úsilie, hovorí Tuff.
Tuff a Goldbach opisujú skutočný príklad výkonného riaditeľa mediálnej spoločnosti. Ten odmietal pochopiť, že by ten malý počet ľudí, ktorí rušili predplatné vysielania, mal dramaticky zmeniť mediálne prostredie. Avšak zmenil…
Segment ľudí, ktorí chceli mať možnosť sledovať čo chcú a kedykoľvek chcú, predstavoval v tom čase (v roku 2009) len 1,75 percenta trhu. A tak výkonný riaditeľ zamietol podnety na túto tému – boli „bezvýznamné“.
Spomínanému riaditeľovi tak úplne unikol rozmáhajúci sa trend streamovania obsahu. Ako vysvetľujú autori, jednoducho preňho nebol tento koncept mentálne dostupný, a tak vyhrala zaujatosť.
2. Status quo.
Vo všeobecnosti ľudia preferujú, keď veci zostávajú rovnaké. Radi cítime v určitých veciach istotu.
Aj táto „zaujatosť“ voči tomu, čo (ne)poznáme, je dôvodom, prečo pocity depresie a úzkosti počas pandémie prudko vzrástli. Jednoducho nemáme radi, keď sa nám zo dňa na deň mení realita a spôsob života.
V podnikaní je však dôležité uvedomiť si, že takáto status quo zaujatosť bráni spoločnostiam, aby boli konkurencieschopné. Napríklad manažérske tímy zvažujú riziká uvedenia nového produktu na trh niekedy až s prehnanými obavami:
- nemusí to fungovať tak dobre, ako očakávame,
- určite sa nebude predávať,
- naši partneri ho nebudú chcieť naskladniť…
V dôsledku podobných postojov tímy zavrhnú projekt, aby sa vyhli riziku. Jednoducho máme radšej, keď veci zostávajú rovnaké, než aby sme riskovali stratu a výsledok, ktorý nemusí fungovať.
Nechceme podstúpiť ten risk. Avšak pravda je taká, že v dnešnom svete často podstupujeme väčšie riziko tým, že nepodnikneme žiadne kroky a zostaneme stagnovať.
3. Egocentrizmus.
Egocentrická zaujatosť znamená, že máme tendenciu povyšovať náš názor nad názory ostatných. V podnikaní lídri ustupujú egocentrizmu, keď venujú väčšiu pozornosť údajom, ktoré podporujú ich názor, a menej pozornosti údajom, ktoré sú s nimi v rozpore.
Keďže svet je komplikovaný a údaje sú často nejasné, Tuff podotýka, že pre lídrov je ťažšie rozpoznať trendy, ktoré nezodpovedajú ich svetonázoru.
V dôsledku toho však nedokážu tieto údaje začleniť do dôležitých rozhodnutí. Venujte preto pozornosť rôznym hlasom a názorom.
4. Heuristický prístup.
Táto zaujatosť znamená, že venujeme viac pozornosti veciam, ktoré vyvolávajú intenzívnu emocionálnu reakciu. Ak napríklad vidíme informácie alebo údaje, ktoré nás znepokojujú, je pravdepodobnejšie, že na základe nich podnikneme kroky. Ak údaje nezapôsobia na naše emócie, pravdepodobne ich budeme ignorovať.
Samozrejme, problém je v tom, že ak konáte iba na základe dát, ktoré vyvolávajú silnú emocionálnu odozvu, môžu vám uniknúť malé, ale rastúce trendy. Tie často zostávajú nepovšimnuté, kým nie je príliš neskoro.
5. Nadmerná sebadôvera.
„Ľudia preceňujú pravdepodobnosť, že situáciu vyhodnotili správne, a podceňujú možnosť, že sa mýlia,“ opisuje Tuff.
Často si myslíme, že práve náš názor je ten správny. Skutoční lídri však uznávajú, že sa môžu mýliť. Obklopujú sa rozmanitým spektrom ľudí, ktorí majú rôzne názory. A zároveň povzbudzujú týchto ľudí, aby neostávali ticho, ale otvorene vyjadrili svoj postoj, aj keď sú ich názory protichodné.
Inovatívni ľudia vidia veci, ktoré nám ostatným možno unikajú. A to aj z dôvodu spomínaných predsudkov a zaujatému prístupu. Všetko sa však začína v mysli.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Carmine Gallo.
