„Často si neuvedomujeme, že v sebe nosíme skryté scenáre alebo presvedčenia o financiách, ktoré sme počas života získali. Na základe nich potom reagujeme a robíme rozhodnutia, často emočného charakteru,“ hovorí psychologička Lenka Pavuková-Rušarová v 27. epizóde podcastu Nevyhorení a radí, ako tieto presvedčenia spoznať a porozumieť im.
Podcast Nevyhorení si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo možno míňame viac, ako by sme mali,
- akú úlohu v tom hrá výchova,
- čo je to paranoja bohatých,
- ako predchádzať hádkam o peniazoch v partnerstve,
- ako viac pochopiť svoje aj partnerove finančné nastavenie,
- ako vyzerá zdravý vzťah k peniazom?
Neľahká téma
Prečo je dôležité rozprávať sa o peniazoch aj z psychologického hľadiska?
Peniaze majú obrovské miesto v psychológii, aj keď sa o nich v tomto duchu až tak nehovorí, pretože ide o veľmi chúlostivú tému.
To veľké miesto im prináleží práve preto, že takmer niet aspektu života, ktorého by sa peniaze nedotýkali. A je jedno, či sa rozprávame o bezpečí, láske, kráse, spokojnosti, zdraví – všade peniaze zohrávajú nejakú rolu.
Prečo sa o nich vlastne nedokážeme rozprávať? Príde mi to veľmi zaujímavé aj vzhľadom na to, ako veľmi je naša spoločnosť orientovaná na peniaze. Napriek tomu je to chúlostivá téma.
Ťažko sa mi jednoducho odpovie, ale myslím, že sčasti je to aj preto, že ľudia, ktorí majú viac peňazí, cítia často pocity viny a tí, ktorí majú menej peňazí, zase cítia hanbu. A obidva tieto pocity, aj vina aj hanba, sú vlastne veľmi zneškodňujúce. Robia s nami to, že zmrzneme, je pre nás ťažké a nechce sa nám o tom hovoriť, je to nepríjemné a skôr sa tomu vyhýbame.
Keď mlčanie o financiách rozbíja vzťahy
Sú aj preto peniaze konfliktnou témou v domácnostiach a vo vzťahoch?
Áno, veľmi často sa ľudia nejakým spôsobom hádajú o peniazoch a poznám také dva najčastejšie prípady. Buď sa hádajú o tejto téme veľmi otvorene a vášnivo, no v skutočnosti sa nehádajú o peniazoch, ale o témach, ktoré sú pod tým – kontrola, rovnocennosť, pocit hodnoty…
Alebo, naopak, ľudia majú nejaké ťažkosti ohľadom peňazí, ale nehovoria o tom, pretože sa im o tom nepríjemne rozpráva. Napríklad dve kamarátky, pričom každá z nich má iné finančné pozadie a pomaličky sa im rozpadá kamarátstvo práve kvôli tomu, že sú finančne nerovnocenné.
Jedna z nich sa môže začať tej druhej vyhýbať, lebo situácie, do ktorých je stavaná ako človek s menším príjmom, sú jej veľmi nekomfortné. Trebárs idú spolu na dovolenku a ona musí šetriť a vyberať si, aby sa zmestila do rozpočtu, kým tá druhá si bez mihnutia oka môže zaplatiť prvú dovolenku, ktorú si vyberú. Je to vec, ktorá sa im pomaličky vkráda do kamarátstva a navzájom o tom nehovoria, lebo je to veľmi nepríjemné.
Takže to kamarátstvo nie je komplikované ani tak preto, že majú iné finančné pozadie, ale že sa o tom nedokážu rozprávať?
Áno. Finančná nerovnocennosť je istá komplikácia. Každý rozdiel medzi nami je vlastne komplikáciou, no podstatné je, ako s ním narábame. Buď o ňom vo vzťahu dokážeme hovoriť citlivým spôsobom, alebo od toho odvraciame zrak a necháme, nech to vyhnije.
O finančných presvedčeniach
Skúsme sa pozrieť na finančné presvedčenia, ktoré si so sebou my ľudia nesieme. O čo ide a ako vlastne vznikajú?
Tým, že sa o peniazoch až tak veľa nerozpráva, alebo len istým spôsobom – ako ich napríklad zarobiť alebo získať, zhodnotiť – tak si často neuvedomujeme, že v sebe nosíme skryté scenáre alebo presvedčenia, ktoré sme počas života získali. Na základe nich potom reagujeme a robíme rozhodnutia, často emočného charakteru. Týchto presvedčení je ohromné množstvo.
Existujú presvedčenia, ktoré smerujú k tomu, že bohatí ľudia sú chamtiví, skorumpovaní, že nemajú morálku. Alebo že bohatstvo kazí morálku.
Prípadne môžeme mať presvedčenie o tom, že peniaze nie sú dôležité a záleží na iných hodnotách, ako sú peniaze. A niekto môže byť, naopak, presvedčený o tom, že peniaze zohrávajú absolútnu rolu a všetko v živote záleží len na peniazoch.
Potom môže veriť tomu, že treba hlavne pracovať, že práca dáva zmysel a peniaze sú až druhoradé. Taký človek môže mať problém vypýtať si adekvátnu odmenu za svoju prácu, pretože jeho presvedčenie je, že je podstatné byť šporovlivý, pracovitý, skromný a pýtať si peniaze je nejakým spôsobom nemorálne alebo nečestné.
Ako k tomu vlastne dospejeme?
Veľkú rolu zohrávajú silné udalosti, ktoré sa nám v živote stali. Napríklad, keď som mala otca gamblera, ktorý prehral všetky rodinné úspory, tak je to obrovský zážitok, z ktorého môžem nadobudnúť pocit, že s peniazmi sa neriskuje a treba ísť na istotu. Tým pádom sa nikdy nebudem púšťať do podnikania, nebudem investovať, brať si hypotéku, lebo to všetko so sebou prináša nejaké riziko.
No potom je tu taký nenápadný, subtílny spôsob, akým sa tvoria finančné presvedčenia. To sú rôzne maličké posolstvá, komentáre, reakcie v rodine a okolí, ktoré ako deti nasávame. Veľmi pozorne si ich všímame a berieme si z nich nejaké ponaučenie, lekciu, ktorá je veľmi naivná a detská.
Napríklad, keď sme mali rodičov, ktorí sa zvykli hádať o financiách, tak si z toho môžeme zobrať ponaučenie, že tému peňazí radšej netreba vyťahovať. Naučíme sa peniaze odsúvať, nevšímať si účty, nebudeme sa venovať finančnému plánovaniu ani komunikácii s partnerom na túto tému.
Klamstvá a škodlivé presvedčenia
Ktoré z týchto presvedčení nám najviac škodia?
Čo sa týka peňazí, sú tri základné typy sebadeštrukčných vzorcov. Ide o vyhýbanie sa financiám, ktoré sa prejavuje tak, že na peniaze nemyslíme, odmietame ich, vyhýbame sa riziku či extréme šetríme.
Potom je tu, naopak, ich idealizácia, ktorá môže mať prejavy extrémneho šetrenia alebo extrémneho riskovania, zhromažďovania majetku, extrémneho nakupovania, nadmerného míňania na seba aj druhých či workoholizmu.
Tretím typom narušení môžu byť takzvané vzťahové narušenia, kam môže spadať finančná závislosť, finančná nevera partnerovi či nevhodné zaťahovanie detí do finančných hier.
To, čo sa v našej rodine bralo ako veľká hodnota, v tomto prípade peniaze, si často zvnútorním a začnem sa podľa toho správať. Alebo začnem robiť presný opak, teda to hyperkompenzujem iným spôsobom, ktorý môže byť rovnako škodlivý.
Napríklad, keď som vyrastal v rodine, kde na peniazoch veľmi záležalo, cez peniaze sa manipulovalo a kontrolovalo, zoberiem si ponaučenie, že s nimi nechcem mať nič spoločné a v dospelosti budem vyhľadávať partnerov, ktorí sú absolútne finančne nezodpovední, pretože predsa na peniazoch nezáleží. Nie je to nič relevantné.
Ale tu sú asi len také klamstvá, ktoré si hovoríme, pretože každému asi v nejakej miere na peniazoch záleží, alebo sa mýlim?
Peniaze sú neutrálny nástroj. Je to univerzálna výmenná jednotka, ktorá nás môže niekam doviesť. Riziko finančných presvedčení, o ktorých hovoríme je to, že ak si ich nie sme vedomí, tak môžu byť klamstvami.
Sú neadekvátne, pretože sú detské a zjednodušené. Ak aplikujem presvedčenie z detstva, napríklad o tom, že na peniazoch nezáleží – a vtedy to tak naozaj mohlo byť, lebo som bola princeznička, ktorá je doma rozmaznávaná – no zrazu dospejem, mám vlastnú rodinu, je iná ekonomická situácia, tak to už nie je pravdivé presvedčenia. Zmena kontextu mení celú situáciu.
Psychologička Lenka Rušarová. Foto: Sona Maletz, Soda
Psychologička Lenka Rušarová hovorí o dôležitosti psychológie financií. Foto: Sona Maletz, Soda
Sila neuvedomených finančných presvedčení sa skrýva práve v tom, že robíme detské rozhodnutia napriek zmenenej životnej situácii. Napríklad mladý muž sa osamostatňuje a priveľa míňa, lebo nechce stratiť životnú úroveň, ktorú mal s rodičmi. Alebo rodina náhle zbohatne, ale nedoprajú si a skrývajú bohatstvo. Dedičstvo, ktoré je rozdané a do roka z neho neostane nič. Úspešný profesionálny športovec ide do dôchodku a do dvoch rokov je v osobnom bankrote…
Generačné posolstvá a vplyv rodových stereotypov
Čo okrem rodiny a výchovy ešte formuje náš vzťah k peniazom?
Je tu aj vplyv kultúry, v ktorej vyrastáme. Môže sa niesť nielen geograficky, ale aj generačne formou rôznych posolstiev:
- „Len ak máš peniaze, máš hodnotu.“
- „Na peniaze sa nedá spoľahnúť, ako prišli, tak odídu.“
- „Len na peniaze sa dá spoľahnúť, ľudia ťa podrazia.“
Tieto finančné presvedčenia súvisia aj s rodom. A to tak, že socializácia žien smeruje k tomu, že je okej byť finančne závislá, zatiaľ čo socializácia mužov smeruje k tomu, že svoju hodnotu a identitu stavajú na bohatstve, statuse a pracovných úspechoch.
Nehovorím, čo je správne, ale schválne uvediem rôzne stereotypy, ktoré nás ovplyvňujú:
- „Muž je chlebodarca.“
- „Je v poriadku, keď žena až tak nezarába, keď nie je finančne samostatná.“
- „Nerob si starosti, vždy sa o teba niekto postará.“
- „Je neženské starať sa do financií.“
Naopak finančná nezávislosť i mužov je veľmi zdôrazňovaná a ak sú náhodou finančne závislí, tak je to u nich veľmi nízko hodnotené a spoločnosťou sa na to nazerá veľmi kriticky.
Čo sa stane, keď prídu do vzťahu dvaja ľudia s úplne rozdielnymi presvedčeniami?
Keď si predstavíme, že je každý z nich socializovaný iným spôsobom, tak z toho môže byť veľký problém. Keď ostaneme pri príklade s rodom, tak muži majú tým pádom tendenciu zakladať si na peniazoch, bohatstve a majetku a skôr obetovať trebárs vzťah alebo rodinu. To môže byť to, čo im potom prináša nespokojnosť alebo rodinné či životné nešťastie.
A keďže ženy sú socializované viac spôsobom, že je v poriadku byť finančne závislá, tak na to môže veľmi doplatiť, pretože rozvodovosť je vysoká a ženy sa aj dožívajú dlhšieho veku ako muži.
Žena, ktorá nemá vlastnú finančnú nezávislosť, je potom závislá od muža alebo od toho vzťahu, v ktorom sa nachádza. A keď muž z nejakého dôvodu zmizne, tak môže byť pre ňu veľmi náročné postarať sa o seba alebo o deti.
Koniec koncov, toto je jeden z veľmi silných dôvodov, prečo ženy zostávajú aj vo vzťahoch, ktoré sú plné domáceho násilia, pretože vlastne nemajú finančnú nezávislosť.
Spoznávanie partnera
Ako často sa vyskytuje téma financií v párovej terapii?
Povedala by som, že skôr či neskôr sa k peniazom vždy nejakým spôsobom dostaneme. Ide o to, akú veľkú úlohu zohrávajú financie pri centrálnom konflikte konkrétneho páru. Peniaze hrajú dôležitú rolu pri tretine párov, ktoré ku mne chodia.
Typy nezhôd, ktoré sa vyskytujú najčastejšie, si môžeme predstaviť na takej krivke. Začínajú pri tom, ako partneri rozmýšľajú o peniazoch – jeden z dvojice o nich trebárs rozmýšľa, chce plánovať, chce o tejto téme hovoriť, zatiaľ čo ten druhý sa téme vyhýba a je mu to nepríjemné.
Potom nastávajú nezhody vo fáze dostávania sa k peniazom. Niekto môže byť ochotnejší riskovať, vrhnúť sa do podnikania, trebárs sa aj zadlžiť. Iný je viac konzervatívny a rád by peniaze zarábal tým, že bude zamestnaný niekde, kde má stabilitu a istotu.
No a potom prichádza ďalšia fáza, v ktorej môžu byť trenice – v tom, ako peniaze míňame. Niekto je viac šporovlivý a orientovaný na zabezpečenie v budúcnosti, iný si chce užívať život s tým, čo má teraz k dispozícii.
A posledná fáza je to, ako sme spokojní s tým, ako sme to spravili a nastavili. Ako veľmi sa na tom vieme dohodnúť? Akým spôsobom sa k tomu spätne vraciame a navzájom si napríklad vyčítame naše finančné rozhodnutia?
Je zaujímavé, že rozprávať sa o peniazoch vo vzťahu neznamená iba dohodnúť sa na tom, ako si rozdelíme náklady a ako budeme fungovať, ale je to vlastne aj o spoznávaní našich finančných presvedčení a možno i predsudkov, ktoré máme.
Ja si myslím, že toto je veľmi dôležité, pretože keď máme nejaké detské presvedčenie, ktoré máme zvnútornené, tak môžeme mať pocit, že to je jediné správne. Veď takto to má byť – má sa šetriť, alebo naopak, má sa užívať život. Potom to berieme ako jedinú totalitnú pravdu.
Keď potom vstupujem do vzťahu a nemienim o tom vyjednávať a zisťovať, ako to má ten druhý, môžem žiť v presvedčení, že keď to má inak, tak to má automaticky zle. Samozrejme, že sa budeme hádať a budem ho presviedčať, že to musíme robiť podľa mňa.
Určite sa zhodneme na tom, že existuje niekoľko finančných zásad, ktoré by sme mali vo vzťahu k financiám dodržiavať, ale veľmi dôležité sú tiež naše emócie. Napríklad, ak som mala otca, ktorý bol extrémny šporovlivý, ako rodina sme nikdy nemali peniaze k dispozícii a celý život som sa hanbila za to, ako chodím oblečená, alebo za to, že nemôžem tráviť čas s kamarátmi, tak pre mňa môže byť v dospelosti veľmi dôležité mať vedľa seba partnera, ktorý mi pomôže užívať si a pri ktorom sa zbavím pocitu, že zaostávam za ostatnými. Peniaze majú v tomto prípade skôr symbolickú hodnotu.
Vo vzťahu je dôležité uvedomiť si, že každý doň vstupuje so svojimi detskými príbehmi, ktoré ho formovali. Ak si o nich nepovieme, tak problémy ohľadom peňazí, ktoré budú vznikať, sa môžu zdať osobné. Ale ak pochopíme, že naše správanie má nejakú históriu a že pramení aj z emócií, tak budeme mať medzi sebou omnoho viac porozumenia a ochoty dohodnúť sa. Riešení je totiž veľa, len sa k ním musíme dopracovať. Zároveň to môže byť ďalšia forma spoznávania partnera.
Ako sa nehádať o peniazoch
Máte nejaké tipy na prevenciu vo vzťahoch, aby sme sa o peniazoch nehádali?
Mám ich niekoľko. V prvom rade spomaľte a premýšľajte nad sebou a nad tým, čo cítite. Často v situáciách, ktoré sa týkajú peňazí alebo majetku, cítiť zvieranie žalúdka alebo nejakú úzkosť. Vtedy je dobré spomaliť a vnímať sám seba a to, čo sa vo vás odohráva. Klaďte si otázky ohľadom toho, aká bola vaša životná história, pýtajte sa pokojne aj svojich rodičov, ako to mali s peniazmi, aké mali hodnoty, čo z vás chceli vychovať a ako boli vychovávaní oni. To vám tiež veľa napovie o posolstvách, ktoré ste možno dostávali.
Pýtajte sa aj ľudí okolo vás, trebárs svojich detí alebo partnerky, partnera, kamarátok, ako to majú s peniazmi oni a ako nad nimi rozmýšľajú. Buďte zvedaví a nechajte sa fascinovať tým, ako to my ľudia máme rôzne.
Tým pádom budete možno aj viac rozmýšľať nad sebou a budete vnímať odlišnosti. A možno vám z týchto debát pomaly vyjde nejaký vlastný scenár alebo presvedčenie, ktoré máte a ktorým sa odlišujete od ostatných.
Skúste nad ním rozmýšľať v tom duchu, že je relatívne – v niektorých situáciách sa hodí a inokedy nie. Doprajte si tú slobodu, že sa zachováte aj inak, ako ste naučení.
Mení sa počas života náš vzťah k peniazom, alebo do toho musíme vedome vstupovať, ak chceme, aby sa zmenil?
Vedomé vstupovanie je vždy dôležité, lebo to o jednu úroveň zvyšuje kvalitu toho, ako s peniazmi narábame. To sa, samozrejme, aj prirodzene vyvíja podľa toho, ako sa mení naša životná situácia. Kedysi som nemal žiadne vlastné peniaze, potom som ich mal, ale ešte som s nimi nevedel narábať, neskôr začínam rozumieť mechanizmu a hodnote peňazí… Čiže sa to vyvíja aj samo od seba. Ale uvedomenie si tam vždy zohráva dôležitú rolu.
Paranoja bohatých
„Životným cieľom by nemala byť nevyhnutne maximalizácia peňazí, ale skôr maximalizácia vlastnej predstavy o šťastí. Peniaze by nemali byť cieľom samým osebe, ale len prostriedkom k naplneniu širšej predstavy o spokojnosti,“ píše vo svojej knihe Psychológia peňazí jej autor Morgan Housel. Stretávame sa s tým často, že z peňazí sa namiesto prostriedku stáva cieľ?
Áno, súvisí to najmä s tým, že ľudia si celkom neuvedomujú svoju motiváciu a to, čo vlastne za peniaze očakávajú. To je to spomalenie, o ktorom hovorím. Premýšľať nad tým, čo chcem, aby moje peniaze alebo majetok robili. Čo chcem, aby priniesli?
To je spomínaná hodnota alebo môj cieľ, ktorý potom ovplyvňuje aj moju spokojnosť. Potom lepšie rozumiem tomu, ako peniaze používať, no zároveň si uvedomujem, že majú len obmedzenú moc.
Skúsme sa pozrieť ešte na jeden fenomén – a tým sú bohatí ľudia, ktorým mierne klesne majetok, alebo sa čo i len o pár percent zníži jeho rast, a oni sú z toho v koncoch. Pre väčšinovú populáciu to môže vyzerať dosť smiešne, povedia si, čo vlastne takýto človek rieši. No on aj malý pokles môže prežívať ako obrovskú stratu, hoci peňazí má stále nadbytok. Z čoho to vyplýva?
Vnímanie peňazí je veľmi relatívne. My sa vlastne porovnávame – s inými ľuďmi a ich príjmami, s tým, čo sme mali alebo čo by sme chceli mať. Čiže je to taký proces.
Finančná spokojnosť súvisí menej s absolútnou sumou, ktorú máme, a viac s tým, ako sme na tom v porovnaní s relevantnými ľuďmi okolo nás. Keď napríklad zistíme, že sú na tom finančne lepšie, tak sme zrazu nespokojní. Napriek tomu, že ešte pred piatimi minútami – predtým, než sme o tom vedeli – sme spokojní boli.
Hovorí sa tiež, že čím je človek bohatší, tým má viac strachov ohľadom peňazí, pretože má omnoho viac dôvodov sa o tie peniaze báť. Ide o takzvanú paranoju bohatých.
Ono to paradoxne môže na prvý pohľad vyzerať tak, že keď máš peniaze, nemáš problém, ale nie je to pravda. Bohatí ľudia riešia veľmi veľa dilem a aj kopec úzkosti – napríklad ohľadom toho, ako vychovávať deti, aby ich to bohatstvo negatívne neformovalo.
Človek, ktorý má veľký majetok, má aj veľa volieb. Môže si vyberať z rôznych možností a tá voľba môže viesť k tomu, že potom títo ľudia fluktuujú a nevedia si nájsť nejaký zmysel. Lebo v momente, ako sa mi niečo nepáči, tak môže jednoducho odísť. Nie je nič ľahšie.
Zdravý prístup k peniazom
Dá sa hovoriť o tom, ako vlastne vyzerá zdravý vzťah k peniazom?
Myslím si, že zdravý prístup k peniazom je taký, keď ich vnímame ako nástroj, ktorý nám zabezpečí nejaké materiálne bezpečie, ako nejaký základ plus niečo navyše, čo vyplýva z našich hodnôt. Berieme peniaze ako nástroj, ktorý nás má doviesť k cieľu a nie ako cieľ samotný. A ten nástroj používame korektne s plným uvedomením.
Znamená to, že viac šetríme ako míňame, ale zároveň si dokážeme aj časť peňazí primerane užiť. Že nemíňame viac ako to, na čo máme. A že tie peniaze nepoužívame ako nejakú zásterku alebo manipuláciu vo vzťahoch. Vieme byť ohľadom peňazí čestní, otvorení a citliví voči druhým.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor o psychológii financií si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré posielame aj formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu spoločnosti SPP.
