Poznáte to, sú obdobia v roku, ako napríklad pred Vianocami, keď má každý pocit, že akúkoľvek pracovnú vec je potrebné riešiť rýchlosťou svetla, pretože prvého januára, tak ako každý rok, nastane Armagedon.
V období porovnateľnom adventnému zhonu som hovorila s mladším kolegom z nášho tímu o urgentnosti inštrukcie, ktorú som mu chcela zveriť. V snahe vzbudiť u neho skutočný záujem, som mu vysvetlila potrebu jeho nasadenia, objasnila obchodný záujem klienta a dodala som aj pocit dôležitosti jeho zapojenia. Pozeral na mňa spoza okuliarov, členok jednej nohy opretý o koleno druhej, telo neprimeranie uvoľnené vzhľadom na situáciu, hlas absolútne pokojný: „Ty toto zvládneš, máš dôvod, si spoločníčka vo firme. Prečo by som to mal robiť ja, nemám z toho nič.“
O podobných situáciách počúvam čoraz častejšie – spoločníci, šéfovia firiem u nás alebo v zahraničí, všetci sa zhodujú na tom, že mladšia generácia je šikovná, no má úplne iné hodnoty, motivácie a ciele ako my a často u nej absentuje lojalita voči spoločnosti a spoločenstvu, dlhodobá perspektíva a predstava „zaradenia sa“ do akejkoľvek hoci aj flexibilnej štruktúry. A tak sme si položili otázku, kto bude naše firmy viesť v budúcnosti?
Zažila som moment, keď sa pre mňa Bratislava stala Parížom
Môj mladší kolega pokračoval v jeho reakcii ďalej. Povedal mi, že chápe veľkosť projektu, že otázka finančnej odmeny nie je jediná dôležitá a že ho môžem motivovať aj inak, napríklad vzdelávaním a školeniami (bod k dobru), možnosťou pracovať na veciach, ktoré ho osobitne zaujímajú (opäť plus), ale len ak tam bude výslovne uvedené aj jeho meno (aha…). Myslím, že nakoniec som tento rozhovor akosi zvládla, pretože kolega ma následne viackrát uistil v tom, že sa úlohy chopí.
Nechápte ma zle, tento mladý muž je veľmi šikovný, študovaný, ale prosto vníma veci inak. Predstavila som si samu seba, ako začínajúcu profesionálku, ktorá každú jednu inštrukciu brala ako písmo sväté, prijímala ju s rešpektom voči osobe zadávateľa, ktorý má v nejakej korporátnej štruktúre, ktorú som vtedy ani nevedela dobre pochopiť, svoje vyššie miesto a autoritu.
Ženy a muži – ako sa podeliť o pomysleného mamuta?
Nie sú medzi nami veľké vekové rozdiely, ani generačné odstupy, no v mnohých korporáciách dochádza k stretu dvoch kultúr. Súčasný manažment našej spoločnosti chce zabezpečiť kontinuitu, no nevieme celkom presne ako. Kedysi sme si mysleli, že značka, istota, tvrdá práca, pyramídovo nastavená štruktúra a pomalý postup po korporátnom rebríčku sú našimi míľnikmi k úspechu.
No okolnosti a očakávania sa zmenili. Naši mladší kolegovia nehľadajú istotu, pretože ju už ani tak veľmi nepotrebujú – hypotéky sa núkajú, cestuje sa ľahko a lacno a správy vytvárajú dojem, že každý môže byť úspešným startupistom skoro na počkanie. Dnes nezaberie nadšenie pre tradičné a osvedčené značky a postupy. Hierarchia a tradícia sa stávajú málo relevantné, veľké značky a mená neohurujú.
Nie je na nás, aby sme hodnotili, čo je dobré a správne, ale úprimne, ak máme motivovať budúcu generáciu, musíme sa prispôsobiť, nájsť v Babylone rôznych očakávaní spoločný jazyk. Možno stačí, ak začneme správne komunikovať, ak dáme mladým kolegom pocit a presvedčenie, že aj oni sú skutočnou a potrebnou súčasťou tímu a projektu, ponúkneme im nielen vedenie, ale aj slobodu. Zároveň, je to zaujímavá škola aj pre nás. Je zrejmé, že sa začína nová éra fungovania korporácií a zamotať sa v spomienkach na minulosť je naivné.
Táto doba a moji mladší kolegovia ma uisťujú v tom, aby som vnímala, že nie všetky pravidlá sú nemenné, že flexibilita môže existovať aj tam, kde sme ju predtým nevideli a že aj v rámci veľkých korporácií môžeme fungovať ako startupy, slobodne a so spoločnou víziou. Nevnímam túto novú generáciu ako problém, vnímam ju ako príležitosť aj pre nás. A ako vieme, neprežíva najsilnejší, ale ten, kto sa vie prispôsobiť. Toto je evolúcia, tá biznisová.
Autorka je advokátka, študovala a pôsobila vo veľkej Británii, Francúzsku a Belgicku, pravidelne prezentuje na domácich aj medzinárodných fórach, momentálne pôsobí ako partnerka medzinárodnej právnickej kancelárie Dentons v Bratislave.