Internetových podvodov je čoraz viac. Prebiehajú takým sofistikovaným spôsobom, že aj ostražitý človek má problém odlíšiť ich od reality. O to ľahšou obeťou sa stávajú seniori.
Aj v posledných týždňoch sa v Česku a na Slovensku snažia z ľudí vymámiť ich úspory falošní bankári. O najnovšom type podvodu informovala Slovenská sporiteľňa.
Ponúkame niekoľko rád, ako svojich rodičov a starých rodičov pripraviť na možný útok podvodníka.
Až štvrtina dôchodcov
Až 25 percent ľudí v prieskume Poštovej banky uviedlo, že oni sami alebo ich blízki sa už v minulosti stali obeťou podvodníkov. Podvodníci sa najviac zameriavajú na seniorov, od ktorých dokážu vymámiť sumy aj vyššie ako 5-tisíc eur. Tí sa však neraz boja alebo hanbia svoje zlyhanie nahlásiť polícii.
Potvrdzuje to aj špecialistka na trestné právo Lucia Kurilovská: „Prípadov podvodov na senioroch môže byť niekoľkonásobne viac, ako je oficiálne nahlásených a zaevidovaných. Ide o takzvanú latentnú kriminalitu,“ konštatuje.
Vysvetľuje, že mnohí sa boja ísť vypovedať, lebo sa obávajú stretnutia s páchateľom zoči voči. Prípadne majú strach z opakovaného vypočúvania.
„A sú aj takí, ktorí nechcú nahlásiť, že boli podvedení a okradnutí aj preto, lebo sa za to hanbia alebo sa to boja priznať svojim príbuzným, prípadne to bagatelizujú,“ hovorí odborníčka.
Zraniteľní seniori
Mnohí seniori v prieskume (28 %) priznali, že ich podvodníci už niekedy obrali o peniaze, pričom u takmer každého desiateho išlo o viac ako päťtisíc eur. Najčastejšie ich však oberú o sumy vo výške do tisíc eur.
Podvodníci dokážu rôznymi klamstvami vylákať od seniorov vysoké sumy, veľakrát sú to celoživotné úspory, cennosti aj šperky.
„V posledných mesiacoch pribúdajú tak podvodné telefonáty, ako aj podvodné komunikácie s cieľom získať prístup k citlivým údajom a peniazom,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Väčšina Slovákov zanedbáva prevenciu
Prevenciou môže byť dôkladné poučenie zo strany príbuzných. To však aktívne robí len niečo vyše 10 percent Slovákov. Podľa psychologičky je spolupráca mladšej a staršej generácie kľúčová.
„Aktívna medzigeneračná spolupráca môže byť jednou z ciest, ako ochrániť svojich príbuzných pred sociálno-patologickými javmi, podvodmi, ale aj ako ich prirodzene edukovať v mnohých ďalších oblastiach života,“ hovorí Lívia Matulová Osvaldová, riaditeľka OZ Senior Friendly.
Seniori sú pre podvodníkov ľahkou korisťou. „Vekom kognitívne schopnosti u ľudí prirodzene klesajú. Seniori reagujú pomalšie, vedia ťažšie vyhodnotiť situáciu a sú naivnejší. Majú tiež potrebu uschovávať si cenné veci a peniaze doma, kde ich majú pod dohľadom, pretože zvyčajne nedôverujú inštitúciám.
No tým, že títo ľudia bývajú aj sociálne izolovaní a osamelí, majú paradoxne potrebu oveľa viac komunikovať s cudzími ľuďmi. Práve preto sa stávajú častou obeťou podvodníkov,“ vysvetľuje Uherová.
Pozor na fiktívne nehody a policajtov
Podvodníci často kontaktujú starších ľudí telefonicky, a to niekoľkokrát za sebou v krátkych intervaloch, aby znemožnili preverenie tvrdení, ktoré uvádzajú. Predstavujú sa ako ich starí známi alebo rodinní príslušníci, ktorých si seniori nepamätajú, a súrne žiadajú požičať peniaze na rôzne účely.
Alebo pod falošnou identitou seniorom oznámia, že ich príbuzný spôsobil vážnu dopravnú nehodu, leží v nemocnici, nemôže komunikovať a súrne potrebuje peniaze na vyplatenie škody alebo na ošetrenie.
Tvária sa tiež ako policajti, ktorí od obete vylákajú peniaze pod zámienkou, že ich ochránia pred vykradnutím. Prípadne sa chcú dostať do príbytku obete ako falošní pracovníci pošty, elektrární, plynární či vodární, ktorí prišli vrátiť preplatok alebo inkasovať nedoplatok, alebo ako obchodníci, ktorí im chcú niečo predať.
Časté online podvody, falošné clo či odkazy na internetbanking
Čoraz sofistikovanejšie sú online podvody. Podvodníci napríklad vyzývajú na zaplatenie colných poplatkov, k úhrade platieb za doručenie zásielky, k zmene doručenia či uloženia zásielky, ponúkajú možnosť vyhrať v súťaži hodnotné ceny či zapojiť sa do prieskumu a vyhrať finančnú hotovosť.
Zneužívajú pritom mená renomovaných inštitúcií. Pri kúpe rozličného tovaru cez inzertné portály sa snažia získať údaje z platobných kariet inzerujúcich ľudí.
Neprezrádzajte svoje osobné údaje z karty, bezpečnostné heslá ani PIN kódy. Nenoste ich v peňaženke, v kabelke a neposielajte ich nikomu cez aplikácie.
Neodporúča sa preto klikať v e-mailoch na linky s odkazom na internetbanking či vyberať úspory z účtu pred cudzími ľuďmi. A určite by sme nemali dávať platobnú kartu do rúk iným osobám.
„Neprezrádzajte svoje osobné údaje z karty, bezpečnostné heslá ani PIN kódy. Nenoste ich v peňaženke, v kabelke a neposielajte ich nikomu cez aplikácie,“ zdôrazňuje Kalafut Lendacká.
„Hneď ako klient odsúhlasí a potvrdí všetky kroky k realizovaniu platby, banka už nemá možnosť danú platbu reklamovať. V takomto prípade je potrebné podať trestné oznámenie na páchateľa, ktorý sa podvodu dopustil,“ upozorňuje hovorkyňa.
„Vždy preto zvážte, komu poskytujete svoje platobné údaje a údaje z karty a overte si, či ide o spoľahlivého predajcu či obchod. Ak vám chce niekto zaplatiť, nepotrebuje číslo vašej platobnej karty, CVC kód a ani dátum exspirácie karty, len IBAN. Žiadne ďalšie informácie nie sú potrebné,“ dodáva.
Na čo upozorniť rodičov a starých rodičov
5 dôležitých zásad
1. Väčšie sumy peňazí nedržte doma.
Starší ľudia majú tendenciu odkladať si doma väčšie sumy peňazí. Nie je to však rozumné. Podvodníci s touto možnosťou počítajú, preto neraz dochádza k okrádaniu priamo v ich dome či byte, a to bez použitia násilia.
Podvodníci sa pod rôznymi zámienkami dostanú dnu. Kým jeden z nich zabáva obeť, druhý pod nevinou zámienkou opustí miestnosť a prehľadá obydlie.
2. Buďte obozretní pri nákupe cez internet.
Ak sú vaši rodičia či starí rodičia aktívni a nakupujú cez internet, upozornite ich, ako sa vyhnúť podvodným a zavádzajúcim stránkam. Často ide o ponuky, ktoré sú až príliš výhodné a lákavé.
Podvodné stránky buď vymámia dopredu peniaze, ale žiadny tovar nezašlú, alebo ak áno, nezodpovedá kvalita a podobne. Treba si preto overiť, či nejde o podvodnú stránku, alebo sa poradiť so skúsenejším členom rodiny.
Ideálne je objednávať u overených a všeobecne známych internetových predajcov.
3. Pozor na podomový predaj.
Podomoví predajcovia zvyknú vyvíjať nátlak na starších ľudí, pretože vedia, že skôr podľahnú tlaku ako mladší. Ak bývajú vaši rodičia či starí rodičia sami, porozprávajte sa s nimi o tom, že si majú kúpu premyslieť a vypýtať si telefónne číslo na predajcu.
Ak sú aj na druhý deň a po prípadných konzultáciách s rodinou presvedčení o tom, že daný produkt či službu potrebujú, majú sami zavolať predajcovi.
Rovnako ich poučte, že im zákon umožňuje odstúpiť od zmluvy – zvyčajne do siedmich dní, a to písomnou formou.
4. Heslo a citlivé údaje nikomu nezverujte.
Podvodné telefonáty, e-maily a správy sú formou, ako podvodníci získavajú citlivé informácie. Ide o sofistikované pokusy často označené logom známej firmy, ktoré pôsobia veľmi dôveryhodne. Už dávno nie je ich poznávacím znamením slabá slovenčina. Treba mať skúsené a pozorné oko.
Sledujte, na čo sa podvodníci aktuálne zameriavajú a informujte o tom svojich starších príbuzných. Môže to byť napríklad inak uvedená desatinná čiarka pri konečnom potvrdení objednávky, keď človek nepotvrdí platbu za 2,50 ale za 250 eur.
5. Nedajte sa zmiasť nátlakom.
Upozornite seniorov na to, že podvodníci často používajú nejakú formu nátlaku. Snažia sa vytvoriť situáciu časovej alebo inej tiesne, aby svoju obeť dotlačili k neuváženému rozhodnutiu.
Keď sa necítite pri rozhodovaní dostatočne komfortne, je to prvý signál nekalého konania. Seniori by mali vždy zbystriť a vyžiadať si čas na premyslenie, aby mohli situáciu prediskutovať so svojimi blízkymi.
Polícia SR radí
„Nikdy nevpúšťajte cudzie osoby do svojich príbytkov, nerozprávajte sa s nimi a neostávajte s nimi osamote. Neprejavujte záujem o náhodne ponúkanú službu alebo kúpu tovaru. Zdržte sa takého konania, ktoré by mohlo cudziemu človeku napovedať, kde máte uložené svoje úspory alebo cennosti,“ hovorí hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
„Žiadna spoločnosť nevypláca peňažné výhry v hotovosti prostredníctvom svojich zamestnancov či iných osôb. Ak na vás cudzie osoby vyvíjajú nátlak, alebo máte pocit ohrozenia, kontaktuje políciu,“ podotýka Bárdyová.
Konštatovanie na záver:
Peniaze na účte v banke sú v bezpečí. Ich najväčším rizikom je však samotný majiteľ účtu, ktorý, hoci aj nevedomky, poskytne svoje údaje podvodníkovi.
Až v 99,9 percentách prípadov sa o peniaze pripraví majiteľ účtu tým, že podvodníkovi nadiktuje svoje osobné či prihlasovacie údaje do internetbankingu, údaje k platobným kartám alebo bezpečnostné prvky, ako sú ePIN či kód z SMS, ktorými sa autorizujú platby.
Tým dá podvodníkovi súhlas so všetkými transakciami a, žiaľ, v takýchto prípadoch už nevie banka nič urobiť a reklamácia bude pravdepodobne neúspešná.
Dáta vyplývajú z prieskumu agentúry 2muse pre Poštovú banku, ktorý bol realizovaný v júli 2022 na vzorke 1002 respondentov z celého Slovenska.
