Neem je druh stromu, ktorý má hojivé účinky a ľudia v južnej Ázii ho využívajú pre jeho zdravotné benefity. Toto meno si požičala Slovenka Vladimíra Briestenská, ktorá v Pakistane spoluzaložila fintechový startup pomáhajúci vylúčeným skupinám obyvateľstva nájsť cestu k svojmu finančnému zdraviu.
Aká udalosť predchádzala rozhodnutiu založiť startup Neem?
Veľa ľudí sa ma pýta, čo ma viedlo budovať fintechový biznis v Pakistane. Všetko sa však začalo, keď som študovala ľudské práva v Benátkach a vo Viedni. Potom som sa chvíľu venovala startupom a technologickému ekosystému na Slovensku, prišla práca vo fintech VC v Londýne a následne projekty vo východnej Afrike.
Veľmi rýchlo som zistila, že technológia aplikovaná do biznisu môže prinášať globálne systémové zmeny.
Nerovnosť a nedostupnosť finančných služieb
O akých zmenách hovoríme v prípade vášho biznisu?
O finančnej inklúzii. Je to zmena súvisiaca s globálnymi nerovnosťami, ktoré sú hnacím motorom chudoby. Ženie ma vpred fakt, že máme možnosť v prostredí Pakistanu či iných rozvojových krajín škálovať takéto riešenie.
Hovoríme o miliónoch ľudí, ktorým môžeme zmeniť život. Pre mňa dáva zmysel spojenie ľudských práv, technológie, obrovského vplyvu na ľudí. Pakistan je krajina, ktorá má 220 miliónov ľudí, z toho asi 53 percent je vyčlenených. Nemajú prístup k základným finančným produktom, ktoré sú pre nich prospešné.
Len sedem percent žien tu v Pakistane má svoj vlastný bankový účet. Pre skvalitňovanie života je dôležité ekonomické posilnenie a aj finančná gramotnosť. Posilňovanie postavenia žien je pre mňa jeden z dôvodov, prečo som sa tomu začala venovať.
Čo je vaším produktom?
V rozvojových krajinách je veľmi nízka dôvera k finančným inštitúciám. Je to prirodzené, pretože ich produkty boli často neférovo nastavené voči zákazníkom. Ich cieľom nebolo finančné zdravie jednotlivca alebo biznisu, ale skôr sa zameriavali na vlastný profit.
Tým, že my sme vedeli o tejto situácii, premýšľali sme, ako by mohli naše produkty zlepšiť finančné zdravie ľudí a biznisu.
Integrované financovanie
Kde ste teda začali?
Budovať v Pakistane b2c biznis model nebola cesta, ktorou sme sa chceli vydať. Zvolili sme preto možnosť integrovaného financovania. V Pakistane už päť rokov funguje v sektore poľnohospodárstva technologická platforma, ktorá ponúka poradenstvo pre farmárov cez digitálne kanály.
Dnes majú už 16 miliónov zákazníkov, pretože zistili, že farmári majú záujem o ich služby. Napríklad si chcú poistiť úrodu proti škodám, pretože ak by o ňu prišli, malo by to vplyv na celú komunitu. Aby mohli tieto služby ponúkať, spolu s napríklad menšími pôžičkami, potrebovali na to fintechového partnera.
A to je rola nášho biznisu Neem. Stali sme sa ich finančným partnerom, sme do ich produktu integrovaní. Dáva to aj pre nás zmysel, pretože daná platforma už má dôveru miliónov ľudí, ktorým vieme ponúknuť vhodný produkt v zmysle finančného zdravia.
Podobne sme si vytipovali ďalších partnerov v segmente zdravotníctva, malých a stredných podnikateľov, rôzne ženské združenia. Integrované financovanie je vnímané ako budúcnosť finančných služieb.
Človek nemusí ísť niekoľko kilometrov do najbližšej banky, ale ak má potrebu, tak si vie cez našu platformu napríklad poistiť úrodu či prijať platbu od zákazníkov ako tisíce žien, ktoré podnikajú z domu.
Traja partneri
Hovoríte o finančnom zdraví, respektíve problematike finančnej inklúzie. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Pojem finančná inklúzia je vnímaná veľmi obmedzene. Pre ľudí to často znamená len prístup k bankovému účtu, to však neznamená, že majú povedomie o tom, ako pracovať s financiami. Nie je im umožnené vziať si pôžičku, poistiť svoje zdravie či biznis, šetriť si do budúcnosti a na vzdelanie, investovať a podobne.
Finančné zdravie je o kvalite života, o slobode robiť dôležité životné rozhodnutia, o bezpečí fyzickom, mentálnom a emočnom. Je to tiež základný kameň pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v spoločnosti.
Vladimíra Briestenská počas svojho pôsobenia v Pakistane. Foto: Archív Vladimíry Briestenskej
Len sedem percent žien tu v Pakistane má svoj vlastný bankový účet, upozorňuje Vladimíra. Foto: archív Vladimíry Briestenskej
Ako ste sa spojili so svojimi aktuálnymi partnermi?
Mojimi spoluzakladateľmi sú Nadeem Shaikh, s ktorým som pracovala v londýnskom fintech VC fonde a Naeem Zamindar, s ktorým som sa stretla v Pakistane. Ešte cez londýnsky VC fond som sa dostala do východnej Afriky, kde sme sa začali zaoberať otázkou finančného zdravia.
Keď sa Nadeem vrátil späť do Pakistanu, odkiaľ pochádza, zavolal ma na spoluprácu na projekte práve k téme finančného zdravia. Prvý rok som pracovala s jednou z najväčších finančných inštitúcii na projekte mobilnej peňaženky. Mohla som veľa cestovať po krajine, spoznala som ekosysém, mohla som hlbšie spoznať potreby ľudí a komunít.
Ako trojica zakladateľov sme sa spojili na základe našej vízie, pomoci pre Pakistan ako rozvojovej krajiny a na základe našej expertízy z rôznych oblastí. Ja som prichádzala z oblasti ľudských práv, Nadeem pôsobil viac ako 30 rokov vo finančných službách a Naeem zasa veľmi hĺbkovo pozná Pakistan.
Ekonomika založená na dôvere
Prečo je podľa vás dôležitá takáto rozmanitosť?
Neverím na copy-paste model. Ak niečo dobre fungovalo v Európe, tak to neznamená, že prídete do Pakistanu a tu rozbehnete rovnakú službu. Takto to nefunguje. Obzvlášť v krajinách ako Pakistan, kde je ekonomika ešte stále silno založená na dôvere.
Človek musí veľmi dobre poznať lokálne potreby, mal by mať silné prepojenie na štátny sektor, regulátora, poznať biznis. A to do nášho tímu priniesol Naeem. Chalani sú síce takmer o generáciu starší a naozaj prichádzame z rôznymi životnými skúsenosťami, a aj keď je to občas ťažšie, vnímam to aj ako veľkú výhodu.
Jeden z co-founderov je aj môj životný partner, takže nám do toho zapadá ešte aj tento rozmer – biznis partner/životný partner.
Krajina so zlým „píár“
V našom ponímaní môže byť Pakistan stále nebezpečnou krajinou. Ako sa tam robí biznis?
Je to krajina, ktorá trpí zlým PR. Väčšinou, keď sa o Pakistane píše v médiách alebo sa rozprávam v Európe, tak je spájaný so slovom terorizmus a zisťujem, že ľudia vedia málo o tejto krajine. Ale to bol aj môj prípad.
Je preto potrebné zdôrazniť, že ide o krajinu, ktorá je kolískou civilizácie, žije v nej asi šesť etník, rozpráva sa tu 80 rôznymi jazykmi. Je to krásna rôznorodá krajina, kde sa nachádzajú osemtisícovky, púšte a má aj prístup k moru. Čo sa týka biznisu, tak je spolu s Nigériou a Egyptom v trojici krajín, ktoré majú obrovský potenciál rastu.
Čím je to spôsobené?
Rôznymi faktormi. Pakistan je piata najľudnatejšia krajina a zároveň tretia v počte freelancerov na počet obyvateľov. Sú tu 15-roční ľudia, ktorí sú technologicky zdatní, robia biznis s Amerikou, Singapurom, je tu obrovský trh.
Aj verejný sektor sa snaží vytvárať prospešné biznisové prostredie. Uvedomujú si, že nemôžu mať svoje HDP postavené len na poľnohospodárstve a že technológie majú obrovskú silu a veľa firiem ide práve do tohto sektora.
Nám sa fintech robí pomerne dobre. Potrebovali sme získať bankovú licenciu, čo bol síce detailný proces, ale s masívnymi prekážkami sme sa nestretli. Akurát získať investíciu na biznis v Pakistane je stále komplikovanejšie ako v Európe či iných rozvinutých trhoch.
Európanka v Karáčí
Prečo majú investori problém s tým, že pôsobíte v Pakistane?
Máme investorov, ktorí sú globálni, a fundraising prebiehal poznateľne ťažšie ako napríklad v Londýne. Najskôr je potrebné destigmatizovať povedomie, pretože investori stále vnímajú Pakistan ako určitý makrorisk.
Je však neodškriepiteľné, že je tu 220 miliónov ľudí, z toho väčšia časť má menej ako 22 rokov a často je aj bilingválna. Mladí ľudia sa tu vzdelávajú cez rôzne digitálne platformy a pracujem s talentom porovnateľným v Európe.
Takže predtým, ako predstavím investorom Neem, musím najskôr zbúrať predsudky o Pakistane a zdôrazniť jeho potenciál aj práve vďaka spomínaným makrofaktorom.
Ako hodnotíte svoje pôsobenie v krajine?
Osobne mám pozitívne skúsenosti. Čo sa týka nebezpečia, je to uhol pohľadu. Ak idete kamkoľvek vo svete, musíte mať povedomie o tom, ako sa prispôsobiť. Snažím sa správať uvedomelo. Ak idem do konzervatívnejších oblastí a potrebujem si zahaliť vlasy, tak si zahalím vlasy a neberiem to tak, že by mi niekto bral slobodu. Niečo tu budujem, tak sa aj ja snažím správať inkluzívne.
Momentálne žijem primárne v Karáčí, nosím západné oblečenie, nemusím si zakrývať vlasy a tiež sa odo mňa nevyžaduje, aby som konvertovala na islam, ako si môže mnoho ľudí stále myslieť. Moje fungovanie ako ženy z Európy je rešpektované v tom prostredí, v ktorom fungujem. To, že tu aktuálne stúpa kriminalita, je spôsobené makrosituáciou.
Vladimíra Briestenská počas svojho pôsobenia v Pakistane. Foto: Archív Vladimíry Briestenskej
Keď v Pakistane začínala, mala možnosť veľa cestovať a spoznávať miestnych obyvateľov. Foto: archív Vladimíry Briestenskej
Prírodné katastrofy, pandémia aj inflácia
Čo to znamená?
Vnímame obrovský vplyv klimatických zmien, stále tu máme masívne povodne, na jar zasa obrovské suchá, predtým Covid a vzápätí inflácia. Ľuďom sa absolútne znížila kúpyschopnosť a jeden z dôsledkov je rast kriminality.
Mali by sme teda žiť uvedomelo, treba mať otvorené oči a neodsudzovať krajinu len na základe toho, že si prečítam nejaký headline v novinách. Zároveň vnímam, že na to aby sme v Pakistane vybudovali úspešný biznis s reálnym pozitívnym dopadom, je potrebné sa do istej miery asimilovať.
Ak by som tu riešila len moje potreby a práva bez kontextu krajiny a kultúry, v ktorej žijem, tak by som sa týmto spôsobom nikam nedostala.
V počiatočnom kole financovania ste nedávno získali 2,5 milióna dolárov. Kam bude smerovať táto investícia?
Tým, že sme technologický biznis, tak na ďalší rozvoj našej platformy. Je to jedna z našich najväčších investícií. Okrem toho pôjde časť na financovanie bankových licencií a, samozrejme, na rozširovanie tímu. Vybudovanie štruktúry, aj keď nie je naším cieľom byť firmou so stovkami zamestnancov.
Aj to je výhoda technologického biznisu. Vieme si udržať menší tím a zároveň mať obrovský zásah, čo sa týka škály a dopadu produktu. Snažíme sa zamestnávať top talent, takže potrebujeme aj investovať do ľudí a budovať zdravú kultúru.
Skĺbenie skúseností
Keď s vami robila moja kolegyňa pred pár rokmi rozhovor, pôsobili ste ako konzultantka v oblasti firemnej inklúzie. V čom dokážete prepájať svoje predchádzajúce skúsenosti s aktuálnym pôsobením?
Inklúzia je pre nás stále dôležitý pilier a integrujeme ju do našej firemnej kultúry a do toho, aký produkt sa snažíme budovať. Inkluzívnou kultúrou stále žijeme aj vďaka tomu, aké máme procesy, ako sa k sebe správame, aký produkt dizajnujeme, ale skôr sa pozeráme dnu na seba.
Dnes mi dáva zmysel to, čo robím, pretože to spája moje skúsenosti z technologického prostredia a škálovateľnosť zdravého riešenia cez digitálne kanály, prácu v rámci rozvojového trhu a hlavne možnosť prispieť k systémovej zmene s obrovským vplyvom.
Neem budujeme s cieľom znižovať nerovnosť, globálnu chudobu a vrátiť ľuďom dôstojnosť. A aj keď mám pred sebou ťažší deň, tak si pripomínam tieto veci a to ma nakopáva vpred.
Vladimíra Briestenská. Foto: Archív Vladimíry Briestenskej
Vladimíra Briestenská. Foto: archív Vladimíry Briestenskej
Expanzia firmy a osobné ciele
Čo je vaším dlhodobým cieľom?
Pakistan je pre nás prvý trh a skúsenosť, na ktorej sa sami učíme. Chceme tu vybudovať niečo, čo bude naozaj hodnotné. Keďže ide o technologické riešenie, tak máme potenciál expandovať aj do ďalších krajín a šíriť tento model v regióne. Irán, Afganistan, Bangladéš – to všetko sú krajiny, ktoré fungujú podobne a majú problém s finančnou inklúziou.
Pochopili sme, že nebudeme jediným riešením, ktoré dokáže preklenúť problém finančného zdravia, ale že budeme jedným z viacerých hráčov.
Ak sa pre mňa nič osobne nezmení, tak by som rada zostala v kontexte rozvojových krajín a na globálnych fórach. Momentálne v biznise a neskôr aj v rámci verejného sektoru či diplomacie.
Zároveň by som si rada našla cestu, ako byť bližšie k Slovensku a prispieť k rozvoju krajiny, odkiaľ pochádzam. Som hrdá Slovenka a som vďačná za to, čo mi Slovensko ako domov dalo, od hodnôt cez vzdelanie a základy na to, že dnes môžem pôsobiť vo svete a spolupodieľať sa na systémovom riešení v krajine ako je Pakistan.
