Skupina podnikateľov, ktorí naštartovali svoje firmy v 90. rokoch, postupne prichádza do veku, keď musia už nielen rozmýšľať, ale aj konať, pokiaľ ide o presun majetku na ďalšie generácie.
Ďalší na to môžu mať iné dôvody: vyhnúť sa ťažkostiam, ak by napríklad pre súdne spory mohli prísť o časť majetku či prístup k nemu.
Do módy sa v posledných rokoch dostali zverenecké či nadačné fondy, ako ich zadefinovala česká legislatíva. Siahli po nich aj viacerí členovia rebríčka Najbohatších Slovákov.
„Vzorom“ vo využívaní takýchto štruktúr sa stal napríklad Andrej Babiš, pôvodom Slovák, neskôr aj český premiér, ktorý presunul svoje vlastníctvo Agrofertu do zvereneckých fondov AB private trust I a II. V oboch zostal beneficientom.
(Babiš tak urobil, aby utíšil obavy z konfliktu záujmov, keďže pôsobil v politike, no jeho Agrofert zároveň poberal dotácie od štátu. Po vytvorení fondov zvykol opakovať „Já nic nemám“.)
Česko, ale aj kniežatstvo
Hlavným dôvodom, prečo po týchto štruktúrach podnikatelia či rentieri siahajú, je snaha zabezpečiť prevod majetku čo možno najhladšie, dať mu vopred jasné pravidlá, aby nasledujúca generácia vedela, s čím môže počítať. Niekedy môže zavážiť tiež faktor väčšej anonymity, no viaceré krajiny, v ktorých sú takéto schémy bežné, majú tiež verejné registre vlastníkov.
Právni experti, ktorí riešia vytváranie takýchto trustov hovoria, že záujem slovenských klientov o túto oblasť prudko rastie. Najpopulárnejšie je momentálne Česko, ktoré pred ôsmimi rokmi upravilo legislatívu v oblasti správy majetku a láka tak aj geograficky, kultúrne a jazykovo príbuzných Slovákov. Slovensko porovnateľné právne úpravy v občianskom práve zatiaľ nemá.
Takéto štruktúry správy majetku využíva aj viacero z členov rebríčka Najbohatších Slovákov. Tu je niekoľko príkladov.
Valeria Haščáková
Manželka zakladateľa skupiny Penta Investments Jaroslava Haščáka sa do rebríčka (2. priečka) dostala po tom, ako Haščák vlani zriadil T69, svěřenský fond, ktorého beneficientami sú okrem nej aj ich dvaja maloletí synovia.
Do fondu Haščák postupne previedol majetkové práva k podielom v Pente a trust T69 sa tak stal súčasťou vlastníckej štruktúry fondu (Limited Partnerov) investičnej skupiny Penta.
„Vloženie majetku do trustov je dlhodobo plánovaný krok, keďže ide o štandardný spôsob, akým už niekoľko sto rokov pristupujú k svojim majetkovým pomerom vlastníci kapitálu či zakladatelia firiem prakticky na celom vyspelom svete,“ uviedla v polovici vlaňajška Penta, keď ohlasovala zmeny vo vlastníckej štruktúre skupiny.
Avizovala tiež, že podobné kroky zvažujú aj ďalší spolumajitelia. Stalo sa, rovnakú štruktúru pod názvom Dospiva Trust si zriadil aj český spolumajiteľ Marek Dospiva, ktorý v skupine vlastní – podobne ako Haščákovci – okolo 45 percent.
Haščák tento krok urobil ešte v čase, keď bol vyšetrovaný (niekoľko týždňov na prelome rokov 2020 a 2021 bol aj vo väzbe) v súvislosti s nahrávkami rozhovorov v takzvanej kauze Gorila. Neskôr ho obvinení zbavili a štát sa mu v septembri ospravedlnil.
Milan Fiľo
Deviatka tohtoročného rebríčka Najbohatších Slovákov Milan Fiľo je menšinovým spoluvlastníkom ružomberského závodu Mondi SCP, ďalšie papierenské aktivity združil do SHP Group a vlastní i potravinársku odnož Tauris.
Aj on sa rozhodol pre zmenu: v Prahe vlani zaregistroval zverenecké fondy, do ktorých „zaparkoval“ svoje akcie spoločnosti Eco Investment, v ktorej konsoliduje väčšinu svojich biznisov. V Prague Private Trust I 21 a Prague Private Trust II 21 je jediným beneficientom.
Jozef Brhel
Po českej forme prevodu majetku siahol aj Jozef Brhel (25. priečka v rebríčku Najbohatších Slovákov), ktorého firmy sa zameriavali hlavne na výrobu elektriny, tepla, servis sieťovej infraštruktúry či informačné technológie.
Podnikateľ so silnými väzbami na bývalé vlády Roberta Fica sa tiež potýka so súdnymi spormi. V prvej polovici októbra sa s ním má začať súdne pojednávanie v kauze Mýtnik. Obžalovaný je aj jeho syn Jozef.
Brhel aktíva, ktoré zastrešuje hlavne cez fond ZMJ vedený v Česku, presunul aj do vlastníctva zvereneckého fondu JB Family Private Trust. Jeho beneficientmi sú viacerí členovia jeho rodiny.
Ján Sabol
Podnikateľ Ján Sabol (26. priečka v rebríčku Najbohatších Slovákov) je spolumajiteľom širokého spektra biznisov – od nosných biopalív cez poľnohospodárstvo až po výrobcu alkoholu, dopravu či alternatívneho poštového doručovateľa.
Vo všetkých sa spája s ďalšími podnikateľmi. Niekde je so svojimi tradičnými partnermi Mikulášom Trstenským a Jánom Ondrušom, ku ktorým vlani aj majiteľsky pribudol jeho dlhoročný manažér Robert Spišák. Sabol je z nich podielovo najsilnejší. Inde spolupracuje s ďalšími známymi podnikateľskými menami.
Viaceré ich firmy sú konsolidované v zahraničí a majitelia si vlani tiež zriadili novú a čoraz populárnejšiu vlastnícku formu: Sabol s rodinou, Trstenský, Ondruš a Spišák v Prahe založili Nadační fond Ex Labore Gloria.
Peter Lukeš
Peter Lukeš (27. priečka v rebríčku Najbohatších Slovákov) zbohatol v oblasti informačných technológií. Vlajková loď jeho biznisu – spoločnosť Ditec – profitovala na desiatkach projektov na informačné systémy aj pre štátne inštitúcie.
Získané prostriedky Lukeš investoval do ďalších sektorov ekonomiky a postupne sa etabloval aj v oblasti realitného developmentu či predaja motorových vozidiel.
Pod značkou Immocap, ktorú vlastní na polovicu spolu s Michalom Lazarom, vyrástlo v Bratislave obchodné centrum Central s hotelom, budujú tiež biznis centrá. Vo vlastníckej štruktúre skupiny Immocap sa na strane Lukeša objavuje nadácia Hyperion Stiftung založená podľa práva Lichtenštajnského kniežatstva. Jej beneficientom je podľa údajov z Registra partnerov verejného sektora sám Lukeš.
Ako pre český Forbes hovorí Jakub Hollmann, spoločník advokátskej kancelárie Císař, Češka, Smutný, Lichtenštajnsko je medzi podnikateľmi čoraz populárnejšie: „Kým vlani chcelo deväť z desiatich klientov český zverenecký fond a jeden lichtenštajnskú nadáciu či trust, dnes je tento pomer zhruba 50 na 50.“
V prospech kniežatstva podľa neho hovorí menej zverejňovaných informácií o beneficientoch či fakt, že nejde o krajinu EÚ a nie sú tam teda uznávané rozhodnutia z krajín únie.
Nadačné či zverenecké?
Čo sú zverenecké či nadačné fondy, ktoré sa objavujú čoraz viac vo vlastníckom pozadí majetku podnikateľských rodín?
„Ide o nástroje, ktoré svojim zakladateľom umožňujú vyčlenenie istého objemu majetku na nejaký konkrétny, vopred definovaný účel. Zvyčajne sa majitelia firiem snažia o zachovanie, ochranu a správu majetku a o podporu členov rodiny alebo aj samotného zakladateľa. Na Západe je to už dlhé roky spoľahlivo fungujúca forma ochrany majetku, ktorá sa navyše realizuje nielen počas života zakladateľa alebo zakladateľov, ale aj po ich smrti,“ hovorí David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Pre takéto české fondy sa Slováci podľa neho rozhodujú i preto, že na Slovensku je v tomto smere zastaraná legislatíva. „Na Slovensku ešte stále funguje Občiansky zákonník z roku 1964, keď sa dedil akurát tak družstevný byt a možno rodinná škodovka,“ vysvetľuje Neveselý.
„Slovenská legislatíva teda zatiaľ nie je natoľko prispôsobená na dedenie majetku, ako by sme v súčasnosti potrebovali. Na druhej strane v Česku sme v roku 2014 dokončili komplexnú rekodifikáciu civilného práva, ktorá nám priniesla aj tieto nové možnosti správy majetku.“
David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners. Foto: archív Havel & PartnersRozdiely medzi nadačným a zvereneckým fondom sú viaceré. Napríklad nadačný fond je právnickou osobou a má právnu subjektivitu podobne ako obchodné spoločnosti. Zverenecký fond je samostatne vyčleneným majetkom bez vlastníka, preto nemá ani právnu subjektivitu a na jeho účet teda koná vo vlastnom mene správca.
Populárnejšie sú určite nadačné fondy než zverenecké, hlavne preto, že nadačné fondy sú flexibilnejšie, konštatuje Neveselý: „V prípade zvereneckých fondov sa základný princíp fungovania, pravidlá spísané v štatúte, mení trochu zložitejšie. V prípade nadačného fondu je to jednoduché.“
