Na to, aby sme uspeli vo svojej profesii, nepotrebujeme len skvelé vzdelanie, dobrý charakter či priebojnosť, ale aj správne vycibrené komunikačné zručnosti. „Komunikácia má obrovský vplyv na životy ľudí,“ hovorí Silvia Lidajová, lektorka spoločnosti Personal service.
V rozhovore pre Forbes vysvetľuje, akým spôsobom ju môžeme zlepšiť, a tak i ovplyvniť naše vzťahy a zmeniť život k lepšiemu.
Dorozumievať sa učíme už od narodenia. Čo predurčuje, aká bude naša komunikácia?
Od narodenia sa veľa učíme napodobňovaním. Deti sa učia tým, že imitujú dospelých. Takto sa od malička učíme dobrým aj zlým zvykom z prostredia, v ktorom sme vychovávaní. Ak vychádzame z rešpektujúceho, podporného prostredia, s našou komunikáciou nebýva problém.
Ak naše výchovné prostredie bolo málo podnetné alebo príliš kritizujúce, môžeme byť menej komunikatívni alebo príliš direktívni, vždy musíme mať posledné slovo alebo ideme „z mosta doprosta“. Tento štýl komunikácie nemá dobrý vplyv na vzťahy. Preto potrebujeme hľadať spôsoby, možnosti, nástroje alebo techniky, ako našu komunikáciu vylepšiť, ako pracovať so svojou emocionalitou.
Aktívne počúvanie
Čo je vstupnou bránou k správnej komunikácii?
Najdôležitejšie je aktívne počúvanie. Ak sme pri rozhovore s niekým prítomní nielen telom, ale aj dušou a duchom, vtedy ho dokážeme správne počuť. Sú to dvere k otvoreniu komunikácie, vzťahu a dôvere. To je veľmi dôležité.
Stačí toto na začiatok, ak sa rozhodneme v komunikácii zlepšiť?
Už len spôsobom, akým sa človek postaví a čo vyžaruje, komunikuje. Ide o rozvíjanie schopnosti vnímať a viesť dialóg. Tiež je dôležité mať dobrú sebareflexiu, teda vnímať, ako ja komunikujem a čo mojím spôsobom komunikácie spúšťam v druhých. Spoznať, v čom ako človek vynikám a v čom zlyhávam, kde mám priestor na zlepšenie.
Uvedomenie si tejto skutočnosti je číslo jeden. A následne si zvoliť jednu až tri techniky, ktoré človeku vyhovujú, a tie skúšať, trénovať si ich. Nie všetko každému vyhovuje, preto je dôležité rozpoznať túto časť svojho ja.
Záchranné koleso
Čo si tým môžeme o sebe uvedomiť?
Keď skúšame veci robiť inak, použijeme sebareflexiu, môže to skutočne priniesť efektívnu zmenu do našej každodennej komunikácie. Napríklad držíme na uzde svoju emocionalitu. Reflektujeme, čo robíme inak a čo nám pomáha lepšie zvládnuť komunikáciu. A táto post sebareflexia nám pomáha fixovať nový návyk. To však vyžaduje každodenný komunikačný tréning.
Spomenuli ste techniky. Ktorá najviac zaberá, ak je človek pod stresom a cíti, že hrozí komunikačný kolaps?
Záchranná otázka či záchranné koleso. Keď sa človek topí a hodíme mu koleso, neutopí sa. Najlepšie sa to ukazuje v prípadoch, keď sa ocitneme v stresovej situácii. Vtedy zvykneme reagovať nejakými svojimi naučenými vzorcami.
Napríklad niekto, kto je pod tlakom, začne druhého viac kritizovať alebo ho obviňovať slovami „ty za to môžeš“, „keby nebolo teba, tak…“ alebo „mohol by si sa nad sebou zamyslieť“, „ja v tvojom veku som bol šikovnejší“.
Tieto vzorce si potrebuje človek najskôr uvedomiť a rozhodnúť sa, že už nabiehajú jeho silné emócie, napríklad hnev, zlosť, mal by sa sám seba spýtať: Čo by mi teraz najviac pomohlo? Čo by som najviac potreboval v tomto momente? A toto je tá záchranná otázka.
Zastavte prúd emócií
Táto jednoduchá otázka dokáže tak veľa zmeniť?
Tým, že sa človek zameria na seba, zastaví ho to v emočnom prúde. Svoju pozornosť pretransformuje inde. Ľudské telo je veľmi múdre a vie, čo potrebuje. V týchto situáciách ľudia potrebujú niekedy aj veľmi jednoduché veci.
Napríklad ísť na čerstvý vzduch, byť päť minút len sami so sebou alebo si dať keks. Spravidla je to niečo, čo máme poruke. Ak to využijeme, môžeme zabrániť komunikačnej katastrofe. Toto je jedna z rýchlych a užitočných techník, ktoré zaberajú.
Môže dobrá a správna komunikácia zlepšiť kvalitu života?
Komunikácia má obrovský vplyv na životy ľudí. Ak vieme efektívne a konštruktívne komunikovať, prepátrať očakávania a mať vyladenejšiu emocionalitu, môžeme sa sami so sebou aj s tými druhými cítiť vo väčšej harmónii. A to ovplyvňuje aj atmosféru vzťahu v rodine a na pracovisku.
Ľudí učí počúvať, nielen argumentovať
Niekoľko rokov vediete kurzy o komunikácii, ktorú mnohí ľudia považujú za úplnú samozrejmosť. Čo zaujímavé sa na nich môžu účastníci naučiť?
Zručnosti a uvedomenie sa. Vieme, čo znamená aktívne počúvať a parafrázovať. Dokonca to vieme aj opísať. Ale keď už to máme konkrétne použiť v nejakej ťažšej životnej situácii, zistíme, že to nie je také jednoduché. Dokonca to býva problémom.
V rámci nácvikov parafrázovania si definujeme tému, napríklad fajčenie na pracovisku. Jedna strana povie argument za, druhá parafrázuje, čo práve počula, a následne povie argument proti. Potom sa niekoľkokrát vymenia.
V deväťdesiatich percentách prípadov sa potvrdzuje, že sme tak naučení bojovať za svoju pravdu, že ani nepočúvame opačný názor, len bojujeme za ten svoj. Vrcholí to aktivitou „kto z koho“. A to sa nemôže skončiť inak ako konfliktom, nepochopením, zlým pocitom. Niekedy vyhrá ten, kto je silnejší v argumentácii, alebo ten, ktorý ostatných prekričí, ale na konci nie je win – win.
„Dobre komunikovať je umenie, ktorému sa učíme celý život. Je to beh na dlhé trate. Ak si dáme tú šancu, možnosť či dovolenie to vylepšiť, môže to priniesť kvalitné ovocie.“
V momente, keď sa ľudia učia parafrázovať, zistia, aké je to zložité, ako ich to ťahá k tomu, aby obhajovali len svoj názor a nepočúvali druhú stranu. Keď ich moderátor stopne, aby ešte nedávali argument, ale len parafrázovali, tak ich tým núti, aby sa obuli do topánok toho druhého človeka.
Už len tým, že sú ochotní počúvať, obuť si ich topánky a pozrieť sa na situáciu z ich uhla pohľadu, prináša to väčšie pochopenie a zrazu aj riešenie, ktoré je optimálne pre obe strany. Takto sú obe strany náchylnejšie k dohode. Na komunikačných školeniach sú ľudia schopní sa naučiť túto zručnosť.
Autorkou článku je Júlia Kubicová.
