Podnikové dlhopisy sú obľúbeným nástrojom slovenských investorov. Je však treba zvažovať ich investičné riziko. Analytici identifikovali 10 kritických znakov.
Hoci dlhopisy majú byť oproti akciám konzervatívnejším nástrojom, v slovenských podmienkach to vždy neplatí. Akciový trh tu totiž nefunguje, dlhopisy sú preto obľúbenou cestou, akou sa firmy uchádzajú o kapitál. Na trhu sú tak tituly v rôznej šírke rizika.
Arca ešte stále vrhá svoj negatívny tieň
Citlivosť témy dokazuje aj krach investičnej skupiny Arca spred dvoch rokov. Poškodil takmer 1700 veriteľov z Česka a Slovenska. Pražský súd nedávno uznal oprávnenosť pohľadávok v objeme zhruba 750 miliárd eur.
Napriek tomu, že ide o zatiaľ jediný problém na slovenskom dlhopisovom trhu, zanechal za sebou zlú náladu. Investori čakajúci na reštrukturalizáciu budú radi, ak dostanú späť aspoň polovicu svojich vkladov.
Skupina pritom na trhu fungovala dve dekády a predtým všetky svoje záväzky riadne uhrádzala. Väz jej zlomila až koronakríza. Problém bol najmä v tom, že firma financovala svoje dlhodobé projekty krátkodobými záväzkami. Prípad dokazuje, že zárukou kredibility nie je ani veľkosť firmy, ani jej dlhoročná história.
Českí investori by vedeli rozprávať
Aktivita na českom dlhopisovom trhu je oveľa silnejšia ako na Slovensku. Od roku 2013 do augusta tohto roku tu česko-slovenská forenzná spoločnosť Surveilligence identifikovala 1 526 emisií v súhrnnej výške 399 miliárd českých korún (zhruba 16 mld. eur). Počet emitentov dosiahol 594 firiem.
Za deväť rokov však skončilo v insolvencii až 57 emitentov. V problémoch sa ocitli dlhopisy v súhrnnej hodnote 6,4 miliardy Kč (260 miliónov eur). Podľa Surveilligence sa dostane do insolvencie zhruba každý desiaty emitent. Z nich takmer polovica do troch rokov po emisii. Česko preto poskytuje dostatok príkladov aj pre Slovensko
Ako spoznať problémové dlhopisy
Za domáci trh sú k dispozícii len obmedzené čísla. Podľa ostatných údajov Národnej banky Slovenka (NBS) boli v roku 2020 vydané podnikové a bankové dlhopisy v hodnote približne 2,5 miliardy eur. V roku 2019 ich bolo za 3,75 miliardy eur a rok predtým približne za tri miliardy.
Slovenský trh podnikových dlhopisov je veľmi koncentrovaný. Podľa Surveilligence drží 20 najväčších emitentov 60 percent hodnoty celého trhu. Dovedna 40 emitentov pokrýva 80 percent trhu.
Ide navyše veľmi často o majetkovo prepojené spoločnosti. Emitenti majú často formu účelových spoločností tzv. SPV (special purpose vehicle), ktorých jednorazovým cieľom býva financovanie konkrétneho developerského projektu. Prípadný problém v reťazci majetkovo previazaných firiem by teda, pravdepodobne, spôsobil zlyhanie viacerých spoločností súčasne.
Aj preto NBS označila časť podnikových dlhopisov za rizikovú investíciu. NBS však uznáva význam tohto finančného nástroja pri financovaní firiem. Navyše podľa nej ide o štandardný investičný nástroj, investori by však mali starostlivo posudzovať riziko, do ktorého vstupujú.
Spoločnosť Surveilligence na základe svojej analýzy v Českej republike vyvodila závery, ktoré môžu byť lekciou pre slovenských investorov. Autori analýzy sa zhodujú v tom, že každý investor by si mal overiť emitenta, parametre emisie, no aj predajcu dlhopisov a fyzické osoby ovládajúce emitenta.
Najväčšou hrozbou je podľa nich finančný úpadok emitenta, teda jeho neschopnosť vyplatiť záväzky – kreditné riziko. Ďalšou hrozbou je podvodné konanie.
Na čo si dať pozor:
Investori by podľa Surveilligence mali pri posudzovaní rizika zvýšiť ostražitosť najmä pri týchto ukazovateľoch:
- Príliš vysoký výnos – na výnos je treba sa pozerať podľa všeobecne známeho pravidla: Čím vyšší je výnos, tým vyšší je riziko.
- Stratové hospodárenie emitenta, malý obrat, vysoký podiel cudzích zdrojov.
- Krátka doba existencie emitenta – novo založené spoločnosti predstavujú riziko z dôvodu nezabehnutého biznisu. Je treba mať na pamäti, že do piatich rokov skrachujú až štyri pätiny nových firiem.
- Nedostatočný popis účelu emisie dlhopisov – rizikom je príliš málo informácií o tom, čo emitent s peniazmi za dlhopisy chce urobiť, prípadne úplná absencia finančného plánu.
- Netransparentnosť emitenta – firma neposkytuje úplné, zmysluplné, kvalitné či dostatočne podrobné informácie o projekte, o svojom hospodárení či o osobách v manažmente.
- Negatívna povesť osôb ovládajúcich emitenta – investor by mal preverovať nielen právnickú osobu, ale dôkladne si preveriť aj fyzické osoby stojace za spoločnosťou, prípadne v jej blízkosti. Akékoľvek zmienky o neetickom, nekalom či rizikovom konaní by mali byť pre investora stopkou v ďalšom zvažovaní investície.
- Nedôveryhodný predajný kanál – ponuka dlhopisov cez internetové trhovisko alebo neznámych „investičných“ sprostredkovateľov.
- Neskúsený manažment emitenta – nízky vek manažmentu, absencia skúseností v oblasti, do ktorej sa chystá emitent investovať, prípadne malé skúsenosti s riadením obchodných spoločností.
- Nízka likvidita dlhopisov – investor môže byť niektorými podmienkami stanovenými emitentom čiastočne obmedzený rýchlo a bezproblémovo dlhopis predať.
- Ďalšie faktory: agresívny marketing a predaj, poskytovanie nezmyselných garancií, rizikové parametre z finančnej analýzy (napríklad vysoká zadlženosť firmy voči kapitálu).
Domáca úloha
Pri investovaní do dlhopisov by si mal každý urobiť vlastnú analýzu a na základe nej sa rozhodnúť. Pomôckou mu okrem vyššie uvedených rizikových faktorov môže byť viacero nástrojov.
Jedným z nich je napríklad Scorecard. Metodiku vytvorila Asociácia obchodníkov s cennými papiermi. Je možné sa pomocou nej dopracovať k bodovému hodnoteniu jednotlivých emisií a lepšie tak odhadnúť a porovnať investičné riziko. Na webe zelenydelfin.sk ponúka asociácia skóring korporátnych dlhopisov.
Aj samotní emitenti sa snažia zvyšovať finančnú gramotnosť investorov. Napríklad J&T banka tak robí na svojom webe. Ale klientov vzdelávajú aj menší emiteni, napríklad Proxenta na tejto stránke.
