Izraelská biochemička Ada Yonath sa viacero desaťročí venovala priekopníckemu výskumu v oblasti ribozómov. Spočiatku si z nej kolegovia robili žarty, v roku 2009 však zaň dostala Nobelovu cenu. Vlani bola šéfkou komisie ESET Science Award 2022.
Analýza štruktúry ribozómov – teda aj spôsobu, akým sa v nich tvoria bielkoviny – sa stala jedným z najvýznamnejších objavov biochémie v ére, ktorú odštartoval objav štruktúry DNA. Ten sa datuje do roku 1953, keď mala Ada Yonath štrnásť rokov.
Ak sa jej však chcete spýtať na objav „Watsona a Cricka“, teda špirálu DNA, pani Yonath vás hneď opraví. „Nebol to objav,“ povie. „Bola to krádež.“ A myslí na jeden z najznámejších etických prehreškov modernej vedy.
Nobelovu cenu za objav DNA totiž v roku 1962 nedostala britská chemička Rosalind Franklinová, hoci jej práca Watsona s Crickom priamo inšpirovala.
Kolegovia ju zosmiešňovali
Úprimnosť, otvorenosť a poriadna dávka vytrvalosti a tvrdohlavosti patria k pani Yonath a celej jej kariére. Začiatky mala ťažké, vyrástla v prostredí, ktoré vedeckej kariére nežičilo. Otec jej zomrel, keď mala jedenásť rokov, matka len s ťažkosťami dokázala uživiť rodinu.
Keď začínala svoj výskumu, kolegovia trúsili poznámky, že všetky tie čudné pokusy sú dielom „stupid village fool (hlúpej baby z dediny)“ a určite z nich nikdy nič nebude. Na otázku, prečo dokážu aj vedci, ktorí by mali byť vecní a nezaujatí, byť takí neprajní, neváha ani chvíľu: „Lebo na to neprišli oni.“
Výskumy Ady Yonath boli totiž priekopnícke a pomerne neštandardné. Kryštalografické techniky, ktoré v 80. rokoch aplikovala na výskum ribozómov, si žiadali dovtedy nepoužívané vzorky – napríklad ribozómy z baktérií, pochádzajúcich z horúcich vôd Mŕtveho mora, ktoré boli odolnejšie a vhodnejšie na pokusy pri extrémnych podmienkach.
Nositeľka Nobelovej ceny za chémiu Ada Yonath.
FOTO: Miguel Lorenzo
Nositeľka Nobelovej ceny za chémiu Ada Yonath. Foto: Miguel Lorenzo
Inšpiroval ju spánok ľadových medveďov
Dôležitú inšpiráciu na svoj výskum získala za dosť zvláštnych okolností. Mala totiž dosť vážnu nehodu na bicykli a počas dlhého zotavovania veľa čítala.
Jeden článok o (zdanlivo s chémiou nesúvisiacej) problematike hibernácie ľadových medveďov počas polárnej zimy ju upozornil na špecifické chemické procesy, ktoré v bunkách medveďov umožňujú funkčnosť ribozómov. Špecifický poznatok dokázala následne využiť na výskum ribozómov vo všeobecnosti.
Problémov však riešila, ako hovorí, veľmi veľa. Vzorky ribozómov sú v bežných podmienkach veľmi nestabilné, bolo ich preto potrebné analyzovať pri extrémne nízkych teplotách. Pri práci fyzikov sú relatívne bežné, chemici však na takéto postupy v tom čase neboli ani vybavení, ani zvyknutí.
So svojím tímom urobila Ada Yonath v 70. rokoch podľa niektorých údajov až 25-tisíc pokusov, kým sa im podarilo vytvoriť prvé kryštalické ribozómy.
Keďže vzorky musela istý čas v skúmavkách prevážať z Inštitútu Maxa Plancka pre molekulárnu genetiku v Berlíne letecky do laboratória v Hamburgu, ako problém sa ukázal aj taký detail, aby jej ich na letisku pri bezpečnostnej prehliadke neznehodnotili.
Ako fungujú antibotiká
Neskôr, keď už jej výskum bol široko akceptovaný, sa objavili jeho významné aplikácie. Najdôležitejšie sa týkali výroby antibiotík a porozumeniu ich účinkovania v bunke, napríklad spôsobom, ako sa naviažu na ribozóm.
Ribozómy, keďže sa v nich tvoria bielkoviny, sú totiž tou časťou bunky, ktorá je cieľom antibiotík, ktoré sa snažia blokovať množenie mikroorganizmov, teda proteosyntézu.
Dnes ľudstvo aj vďaka výskumom tejto vedkyne oveľa dôkladnejšie pozná proces, ktorým sa kód z DNA pretransformuje na bielkoviny. Teda nielen na svaly, ale na najrôznejšie stavebné kamene organizmu, vďaka ktorým môže fungovať – a žiť.
Ako vzniká život
Snahe porozumieť biochemickým procesom typickým pre živé organizmy je vlastne venovaná jej celá vedecká kariéra. „Často prednášam o tom, ako vzniká život,“ hovorí so smiechom. „Niekedy tému vysvetľujem päť hodín, inokedy už po pár minútach vidím, že dnes to asi bude problém.“
V roku 2009 sa Ada Yonath stala len štvrtou ženou s najprestížnejším svetovým ocenením za chémiu, prvou po 45 rokoch. V súčasnosti je riaditeľkou Centra Heleny and Miltona A. Kimmelmanovcov pre biomolekulárnu štruktúru a tvorbu na Weizmannovom vedeckom inštitúte. Pracovisko podporuje výskum expresie, purifikácie, kryštalizácie nukleových kyselín a zberu kryštalografických údajov.
V piatok večer viedla vedeckú komisiu, ktorá vybrala víťaza Vedeckej ceny Esetu. Ocenenie, organizované najväčšou slovenskou IT firmou, už štvrtý rok propaguje prácu výnimočných vedeckých a pedagogických osobností.
Viac o všetkých finalistoch tohtoročných ESET Science Award, ale aj o metaverze, umelej inteligencii s umeleckými sklonmi a o kyberbezpečnosti si prečítajte v najnovšom vydaní Forbes NEXT.
