K názvu svojej firmy Darré hrdo píšu rok založenia 2008. Začínala sa svetová kríza, ale Aleš Kuchař so svojím bratom Petrom sa jej nezľakli a začali šiť posteľné obliečky. Nechceli konkurovať cenou, ale kvalitou a tým, že budú české. Odvaha sa im vyplatila.
V Náchode, meste textiliek, tak nejako očakávate, že firmu, ktorá ponúka obliečky, látky alebo uteráky, nájdete v jednej z bývalých tovární. Nie je to tak – v poschodovej budove, kam sa firma bratov Kuchařovcov pred ôsmimi rokmi nasťahovala, sa vyrábala keramika, ale aj šišky. Dnes je tu počuť šijacie stroje a kraľujú tu regály s látkami, obliečkami, uterákmi a plachtami.
Rozbeh firmy v tieni rakoviny
Pred tromi rokmi brat Aleša Kuchařa po krátkej ťažkej chorobe zomrel a bolo potrebné rozhodnúť, čo ďalej. „S bratom sme firmu s veľkým úsilím budovali. A potom do našich životov zasiahla jeho rakovina. Po pol roku nám odišiel. Boli sme ako dvojčatá, ľudia si nás mýlili. Čo robiť? Skončiť alebo sa do toho oprieť,“ spomína Aleš Kuchař.
Zvolil druhú možnosť, pretože, ako dodáva, aký zmysel by malo sedieť doma a utápať sa v trápení. Mal zodpovednosť za firmu a ľudí v nej, to bol jeho hnací motor.
V tom období maturovala jeho staršia dcéra Kristýna, ktorá študovala grafickú školu. Nastúpila do firmy a bola to veľká pomoc. „Prácu v nej poznala už odmala a vďaka tomu mohla prevziať prácu po svojom strýkovi. Týna robí všetko zodpovedne a s nadšením odvádza skvelú prácu. Bez nej by sa naša firma nezaobišla,“ hovorí Aleš.
Pomáha celá rodina
Kristýna sa tak zaradila k svojej mame, tetám a babičke, ktoré tu tiež pracujú, a nedávno priviedla do firmy aj svojho priateľa Honzu, pôvodným povolaním policajta. „Je to veľmi pracovitý a starostlivý človek. Vždy plne zásobený sklad je jeho práca,“ ukazuje Aleš Kuchař smerom k veľkému priestoru, v ktorom sú v regáloch vyrovnané stovky rolí látok.
Necelá dvadsiatka zamestnancov je tak dnes zložená z rodiny, kamarátov a známych.
Pre Aleša Kuchařa je veľkou životnou oporou jeho manželka Gabriela, ktorá všetky pády a vzostupy už tridsať rokov zdieľa s ním. V pracovnom kolektíve je pre oboch veľmi dôležitá pohoda a to, aby svojich ľudí dobre zaplatili a poskytli im kvalitné podmienky.
Nezastavia sa ani cez víkendy
Na dôkaz toho ukazuje Aleš novo zrekonštruované miestnosti, kde si môžu zamestnanci posedieť alebo si napríklad urobiť kávu.
Veľa času na odpočívanie však teraz rozhodne nemajú, dopyt po ich tovare je veľký. Aleš Kuchař hovorí o tom, že medzi všednými dňami a víkendmi nerozlišuje. Sú obdobia, keď v práci strávia aj cez stovku hodín týždenne.
Obrat pred Vianocami 2022 sa oproti predchádzajúcemu roku strojnásobil. Ročné tržby presahujú šesťdesiat miliónov korún (necelých 2,5 milióna eur).
Vlastný bar im narobil dlhy
A to začínali s požičanými štrnástimi tisícmi korún (asi 570 eur). Najskôr predával vyučený predavač Aleš textil v stánku. To bolo v polovici deväťdesiatych rokov. Potom odišli s manželkou do Nemecka, ako hovorí, zarobiť si na byt. Po roku a pol práce v McDonald’s si potrebný obnos skutočne priviezli.
Začali tam, kde skončili, pri textile, ale potom ho na nejaký čas vymenili za bar, ktorý prevádzkovali s kamarátmi. Nerozišli sa však v dobrom a ostali im dlhy. A tak sa znova pustili do predaja textilu – ponožky a spodná bielizeň, to je, ako hovorí Aleš Kuchař, vždy istota.
Keď sa pozerali po konkurencii na trhoviskách, zistili, že ide dobre na odbyt posteľná bielizeň. Najskôr kúpili jeden kartón s dvanástimi kusmi obliečok, predali, ale videli, že kvalita nie je dobrá.
Našli obliečkovú dieru na trhu
A keď už stáli za pultom a dávali obliečke svoju tvár, chceli, aby sa za svoj tovar nemuseli hanbiť. Skúsili sa spojiť s českým výrobcom, ale ani jeho kvalita im nevyhovovala, občas chýbali gombíky a podobne.
„Tak sme začali vyrábať sami, kupovali sme metráž a šili. Neskôr sme pridali aj plachty,“ spomína.
Keď neskôr prechádza skladom, nezabudne práve pri plachtách podotknúť, že majú najširšiu škálu farieb a ponúkajú aj plachty na vysoké matrace. „Zákazníčka zháňala plachtu v zvláštnom odtieni tyrkysovej, ktorú mala na obliečkach. Nikde nebola, tak sme pre ňu farbu namiešali a odvtedy ju máme vo svojej ponuke,“ ukazuje na jeden z regálov.
Kiksy striedali úspechy
Z trhovísk sa postupne presúvali na veľtrhy a výstavy a zároveň zriadili vlastný e-shop. Práve ten im vlani prirobil pár vrások na čele. Pripravovali jeho novú podobu a mal byť spustený pred Vianocami.
„Mali sme všetko skoro hotové, ale špecialista, ktorý robil kódovanie, ho chybným klikom celý zmazal. Nič z neho nezostalo,“ rozpráva Kristýna. A tak zaťala zuby a za štrnásť dní ho celý urobila znova.
No všetko zlé je na niečo dobré: aj vďaka tomu našli novú posilu, ktorá pomohla v kódovaní nového e-shopu. Dodnes zaisťuje celý marketing. „Hlavne vďaka nej sa nám tržby o toľko zdvihli. Svoju prácu robí naozaj dobre,“ dodáva Aleš.
E-shop im veľmi pomohol v čase covidu. „Pandémia, samozrejme, zasiahla aj nás. V prvej vlne sa prestali predávať obliečky. Úplný prepad. Premýšľali sme, čo ďalej. Šili sme rúška, ale kým sme získali potrebné certifikáty, bolo nariadené nosiť respirátory. V tom čase nám napadlo predávať látky. A po tých bol obrovský dopyt. Dodnes sa podieľajú na našom obrate najväčším dielom,“ konštatuje hlava rodinného biznisu.
Zákaz predávania
Zvýšený záujem si vysvetľuje tým, že si ľudia v pandémii nakúpili šijacie stroje, naučili sa šiť a pokračujú v tom – sčasti aj preto, že sú viac doma.
Svoj tovar Kuchařovci nikam nedodávajú, všetko stačia predať sami. „Keď som zaúčal nových kolegov na veľtrhoch, hovorieval som im, hlavne nepredávajte,“ hovorí Aleš Kuchař. A keď zbadá spýtavý pohľad, vysvetľuje: „Je lepšie sa zákazníka opýtať, či môže predavač nejako pomôcť s výberom alebo povedať, nech sa pokojne len pozrie. Mne je tiež nepríjemné, keď mi niekto niečo vnucuje.“
„Možno si teraz nič nekúpi, ale príde o pol roka, keď bude príležitosť. Hlavne žiadny stres. Naši zákazníci to o nás vedia. A je milé, keď nás na veľtrhu prídu len pozdraviť alebo prinesú pred Vianocami pečivo. Kupovať nič nemusia, keď nechcú!“ dopĺňa.
Dizajnérku našli vďaka Forbesu
Látky firma nakupuje v krajinách strednej Európy vrátane Česka. „Brali by sme u nás pokojne všetko, ale nie sú textilky,“ vysvetľuje pôvod metráže.
Vzory si navrhujú sami. Je to práca hlavne pre dcéru Kristýnu, ktorá vyhľadáva námety a graficky ich upravuje. Nedávno začali spolupracovať so svetovo uznávanou botanickou maliarkou Pavlínou Kourkovou. Mimochodom, všimli si ju vďaka článku vo Forbese.
Obliečky s jej bylinkami idú podľa Aleša Kuchařa skvele na odbyt. Plánujú si preto odskočiť od svojej hlavnej činnosti a pripraviť s výtvarníčkou kolekciu „kvetinového“ porcelánu. Práve na dizajn mladých výtvarníkov by chceli do budúcna viac staviť.
Spojili sa preto s vysokými školami, kde mladí umelci študujú. „Oslovili sme UMPRUM, komunikovali sme s textilnou univerzitou v Liberci. Tí ponúkli, že by sa pridali aj profesori,“ hovorí Aleš Kuchař.
Päťročná záruka
Zákazníci sa k nim vracajú nielen pre nápaditý dizajn, ale okrem iného aj pre záruku kvality. „Dávame na všetko päť rokov záruku a na zipsy YKK neobmedzenú. A keď sa niečo pokazí, zadarmo opravíme a zákazníkovi pošleme späť,“ uvádza Aleš Kuchař.
Ich ceny sú v porovnaní s konkurenciou zhruba v strede, ani najlacnejšie, ani najdrahšie.
Zatiaľ sa ich snažia držať na rovnakej úrovni, ale ako predpovedá Aleš Kuchař, všetko okolo sa zdražuje, teda aj vstupy a ekonomická záťaž sa prejaví hlavne budúci rok.
„Aj my sme museli niektoré výrobky mierne zdražiť, ale stále sa snažíme vyššie náklady zvládnuť bez zvyšovania cien,“ hovorí.
Hľadá sa manažment
Aktuálne riešili problém zostavenia stredného manažmentu firmy. „To pre nás bolo nové. Doteraz som väčšinu vecí riadil ja. Keď bolo treba, bežal som do skladu, do dielne, potom zase do kancelárie. Tento rok sa to zlomilo, práce je toľko, že stredný manažment jednoducho potrebujeme,“ hovorí Aleš Kuchař.
Dodáva, že manželka sa stará o šijaciu dielňu a expedíciu, dcéra o kancelárie a jej priateľ o sklad. „Všetko sedí, čo máme v e-shope skladom, tak skladom naozaj je, takže odosielame do 24 hodín,“ chváli chod firmy Aleš Kuchař, ktorého mottom je veta Henryho Forda o tom, že kvalita znamená robiť to dobre, aj keď sa nikto nepozerá.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Klára Mandausová.