Čoraz viac slovenských majiteľov firiem sa zaujíma o to, ako uchovať majetok pre ďalšie generácie. A čoraz viac ich pri riešení tejto otázky smeruje do Českej republiky. David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners, vysvetľuje prečo.
Ako presne nadačné a zverenecké fondy fungujú, kedy sa oplatia, aké podmienky na ich založenie treba splniť a koľko to celé môže stáť?
Súdiac podľa takýchto fondov pribúdajúcich vo vlastníckych štruktúrach slovenských firiem, aj z radov tých najväčších, si podobné otázky kladie mnoho tunajších podnikateľov, rentierov či rodinných firiem. Svoje majetky vkladajú často do trustov, ktoré u našich susedov zaviedli v roku 2014.
David Neveselý, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners, ktorý už mnohým slovenským podnikateľom a rodinným firmám pomáhal s ich založením, za tým vidí hlavne chýbajúce právne úpravy na Slovensku.
Nadačné verzus zverenecké fondy
Na úvod jedna základná otázka: čo sú súkromné nadačné a zverenecké fondy?
Ide o nástroje, ktoré svojim zakladateľom umožňujú vyčlenenie istého objemu majetku na konkrétny, vopred definovaný účel. Zvyčajne sa majitelia firiem snažia o zachovanie, ochranu a správu majetku a o podporu členov rodiny alebo aj samotného zakladateľa. Na Západe je to dlhé roky spoľahlivo fungujúca forma ochrany majetku, ktorá sa navyše realizuje nielen počas života zakladateľa alebo zakladateľov, ale aj po ich smrti.
Aký je rozdiel medzi nadačným a zvereneckým fondom?
Zverenecký fond vychádza skôr z tradície anglosaských trustov, zatiaľ čo nadačný fond čerpá inšpiráciu z fungovania súkromných nadácií v po nemecky hovoriacich krajinách Európy. Isté rozdiely tam však sú.
Prečo práve české fondy
Prečo si Slováci zakladajú trusty v Česku?
Na Slovensku ešte stále funguje Občiansky zákonník z roku 1964, keď sa dedil akurát tak družstevný byt a možno rodinná škodovka. Slovenská legislatíva zatiaľ nie je natoľko prispôsobená na dedenie majetku, ako by sme v súčasnosti potrebovali. Na druhej strane v Česku sme v roku 2014 dokončili komplexnú rekodifikáciu civilného práva, ktorá nám priniesla aj tieto nové možnosti správy majetku.
Aká je základná motivácia slovenských klientov vložiť svoj majetok alebo nejakú jeho časť do týchto fondov?
Existujú na to dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že Česko je pre veľa slovenských klientov celkom zaujímavou alternatívou cezhraničného, geografického riadenia rizík. Slovensko, napokon tak ako každá krajina, má nejaké svoje špecifiká a vy ako podnikateľ jednoducho nechcete mať všetky vajíčka v jednom košíku. Z podobných dôvodov si klienti zakladajú fondy v krajinách ako Luxembursko, Holandsko, Rakúsko či USA. Veľa slovenských podnikateľov v Česku aj investuje, či už tu priamo rozvíjajú biznis, alebo kupujú nehnuteľnosti, takže ide o akýsi presun majetku do krajiny, kde už zainvestovali.
A ten druhý dôvod?
Ako som už spomínal, druhý dôvod je ten, že slovenské právo nie je pripravené na to, aby si dokázali upraviť svoje záležitosti tak, ako potrebujú. Napríklad aj v prípade úmrtia alebo v prípade, že máte deti z rôznych manželstiev. Napríklad ak máte štyri deti z dvoch manželstiev, tak sa vám môže stať, že deti z prvého manželstva dostanú pri klasickom dedičskom konaní z celkového koláča v konečnom dôsledku oveľa menej ako deti z druhého, súčasného manželstva. V dedičstve totiž po otcovi dostanú všetky deti rovnako, ale po matke potom zdedia len deti novej matky, takže vznikne nerovnováha. V trustoch sa dá všetko upraviť presne tak, ako to potrebujete.
Viete odhadnúť koľko Slovákov si zriaďuje v Česku či inde takéto štruktúry? Ide o rastúci trend?
Záujem slovenských klientov o túto oblasť prudko rastie spoločne s tým, ako sa problematika ochrany majetku, jeho nedeliteľnosti a distribúcia stávajú celospoločenskou témou, a to nielen v kontexte nečakaných odchodov niektorých podnikateľov. Aktuálne sa staráme o vyššie desiatky podnikateľských rodín a ich počet sa zvyšuje.
Pre deti boháčov
Prejdime k praktickým otázkam. Ako funguje trust? Čo si pod tým máme predstaviť?
Zriaďovateľ trustu vyčlení istý majetok, ktorý doň vloží, a určí k jeho správe pravidlá. Môže doň vložiť peniaze, podiel v spoločnosti, nehnuteľnosti, umelecké diela, čokoľvek. Pravidlami spísanými v štatúte si určí, že z daného majetku budú deti dostávať napríklad pravidelnú ročnú alebo mesačnú rentu a povedzme vo veku 35 rokov, keď už budú zrelší a skúsenejší, dostanú z fondu väčšiu finančnú čiastku či definovaný podiel v rodinnej firme. To sa robí aj preto, aby sa zabránilo veľkému majetkovému nárastu u detí vo veku, keď dosiahnu plnoletosť. V tomto veku deti ešte nemusia byť celkom vyzreté a zakladateľ môže mať obavy, ako s novonadobudnutým majetkom naložia.
Je aj toto častý dôvod, prečo si ľudia zakladajú nadačné fondy?
Áno. Majitelia firiem nám veľmi často hovoria, že sa boja, aby z detí nevychovali ľudí, ktorí iba naťahujú ruky a pýtajú peniaze, alebo deti, ktoré majú už v osemnástich rokoch príliš veľa peňazí a nerozumne ich rozhádžu. Rodičia sa prirodzene obávajú, či to deti ustoja. Alebo sa boja aj toho, ako fakt, že majú peniaze – niekedy veľmi veľa peňazí –, ovplyvní napríklad ich manželstvo.
Takže nadácia slúži aj na to, aby sa deťom „nezatočila hlava“ z príliš veľkého majetku, na ktorý by mali nárok pri dosiahnutí dospelosti alebo ktorý by získali z bežného dedičského konania?
Áno, v prípade trustov dokonca deti ten majetok nemusia ani nikdy dostať, len z neho dostávajú isté pravidelné výnosy, apanáž. Postará sa im to o základné živobytie, ale zároveň ich môžu rodičia cez trusty podporiť v tom, aby boli aktívne. Napríklad si stanovíte, že ak chce dieťa auto, prispejete mu naň vždy len polovicu z jeho ceny, nie celú sumu. Takže či chce Octaviu alebo Porsche, musí si zvyšnú polovicu doplatiť zo svojich peňazí.
Majetok, ktorý vloží zakladateľ do trustu, sa zároveň zveľaďuje. Ako to funguje?
Z generácie na generáciu
Všetko závisí od toho, ako si to nastavíte. Uvediem príklad. Máme istý zverenecký fond založený v prospech dieťaťa, kde otec dieťaťa vložil peniaze – okolo 40 miliónov českých korún (1,65 milióna eur) – a zadefinoval, že tieto peniaze sa budú spravovať finančnou stratégiou v skupine Erste. Banka tieto peniaze iba konzervatívne spravuje a dostáva za to svoj bežný poplatok podľa cenníka. Z výnosu sa platí školné dieťaťa a ďalšie výdavky. Následne je zadefinované, že v istom veku dostane dieťa jednorazovo väčšiu sumu na podporu bývania a v 35 rokoch dostane spomínaných 1,65 milióna eur.
Je zverenecký fond prenosný aj cez generácie?
Áno, zverenecký fond funguje presne tak, ako to poznáme aj zo Západu. Predstavte si príklad rodiny Rockefellerovcov. Oni majú všetok majetok v rôznych trustoch, ten im prináša nejaké výnosy a oni z tých výnosov podporujú členov rodiny. Väčšina rodín nechce, aby rodina žila z trustov, tak motivuje členov rodiny k tomu, aby byli samostatní a finančne sebestační, k tomu im trustové riešenie môže pomôcť. Môžete si zriadiť trusty na podporu rodiny, ale aj trusty dobročinné, aký má napríklad Bill Gates. V truste zakladateľ uvedie, kto sú beneficienti, a môže medzi nich zaradiť aj seba samého – pre prípad, že by naňho deti na staré kolená zabudli.
Čo sa deje, keď zakladateľ zomrie?
Medzigeneračne to funguje tak, že vy ako zriaďovateľ trustu poviete, že beneficientom je napríklad moja dcéra a všetky jej deti. Pre prípad, keď vy už nebudete na svete, musíte ešte pred smrťou definovať ďalšie pravidlá. Môžete si určiť, že o ďalších pravidlách trustu po vašej smrti majú rozhodnúť deti väčšinovým systémom, alebo si priamo určíte nejakého svojho nástupcu, prvorodené dieťa ako kedysi alebo hocikoho iného. V zahraničí je to často profesionálny správca obvykle z radov renomovaných právnikov, ktorého si vy sami vyberiete a ktorému dôverujete.
Ženy v otázke financií
Spomínate dcéru ako beneficienta. Teraz sa do popredia dostáva téma žien – podnikateliek, dedičiek, manželiek aj dcér zakladateľov. Aké s tým máte skúsenosti?
Ženy sú stále emancipovanejšie, vzdelanejšie, častejšie podnikajú a vďaka tomu sú stále bohatšie. Už niekoľko rokov sledujeme trend prechodu majetku do rúk žien, ktoré sú aktívnym zadávateľom nielen v biznisových záležitostiach, ale aj v prípade komplexných rodinných a dedičských otázok. Smrť a dedičstvo sú jednými z najzásadnejších životných situácií, pri ktorých dochádza k transferu významného objemu majetku.
Podľa štúdie Boston Consulting Group ženy v súčasnosti ovládajú tretinu svetového bohatstva a hodnotu svojho majetku zvyšujú významne rýchlejšie ako v minulosti. Tento trend sa prejavuje nielen globálne, ale i v Česku a na Slovensku.
Podľa analýzy majetkových a rodinných pomerov najbohatších ľudí a najväčších rodinných firiem v Česku a na Slovensku sme vytvorili model, ako by prebiehal takzvaný náhly prechod majetku z generácie na generáciu podľa zákona, ktorý potvrdil, že v budúcnosti by mohlo u analyzovaných cieľových skupín dôjsť k transferu približne 70 percent bohatstva do rúk žien.
Nadačné fondy sú flexibilnejšie
Vráťme sa k trustom. Aký je rozdiel medzi nadačným a zvereneckým fondom? A ktoré sú obľúbenejšie?
Populárnejšie sú určite nadačné fondy, hlavne preto, že sú flexibilnejšie. V prípade zvereneckých fondov sa základný princíp fungovania, pravidlá spísané v štatúte, mení trochu zložitejšie.
Je pre najmajetnejších z nejakých dôvodov výhodnejšie vytvárať si zverenecké fondy, nie nadačné? Medzi členmi rebríčka najbohatších Slovákov vidíme ich prevahu.
Osobne sa domnievam, že prevaha zvereneckých fondov vychádza skôr z predošlej neznalosti nadačných fondov, ktoré pre slovenských podnikateľov prinášajú jednoznačne stabilnejšie a do značnej miery flexibilnejšie riešenie rešpektujúce to, že v podstatnej časti ide o aktívne osoby a rodiny. Liberálnejšia rodinná nadácia má preto u našej nielen slovenskej klientely jednoznačne prevahu. Z praktického pohľadu sa nám pri rodinnej nadácii ľahšie pracuje so zahraničnými bankovými účtami, ktorých výhody využíva väčšina klientov. Pravdepodobne aj preto niektoré z existujúcich štruktúr modifikujeme do podoby rodinných nadácií, ktoré väčšinovo lepšie odpovedajú naturelu našich klientov.
Keď sa slovenský klient rozhodne zriadiť si v Česku takýto fond, musí tam mať pobyt, presunúť isté percento majetku, založiť si tam firmu…?
Nemusí. Funguje to presne tak ako v akejkoľvek inej tradičnej trustovej jurisdikcii. Ak tam požiada o zriadenie trustu, tak mu ho jednoducho zriadia. Ale je dobré mať poradcu, ktorý vás prevedie rôznymi právnymi, daňovými, ale najmä praktickými detailmi.
Daňové (ne)výhody
V čom môže konzultant pomôcť?
Keď sa poradíte s niekým, kto sa v tom vyzná, dá sa v nadačných alebo zvereneckých fondoch mnoho vecí zefektívniť. Napríklad vieme, že veľa rodín aj zo Slovenska, ktoré majú z podnikania peniaze a nechcú si ich vyplácať ako dividendy, ktoré podliehajú zdaneniu, dokáže do nadačného fondu dostať dividendy s nulovým zdanením a tým využiť takéto prostriedky v plnej výške pre ďalšie investície – čo je všeobecne hlavná téma nadačných štruktúr –, spravovať majetok, investovať a nehospodárne nespotrebovávať.
Týka sa to aj zvereneckých fondov? Existujú ďalšie daňové výhody týchto riešení?
Daňovo sa zverenecké fondy nesprávajú rovnako ako nadačné fondy v prípade výplaty dividend zo slovenských spoločností, avšak zverenecké i nadačné fondy prirodzene dopĺňajú family office štruktúry našich klientov, pre ktoré je typické, že prostriedky rodiny sa sústredia v rámci rodinného holdingu, nie trustu. Ten je totiž iba redistribučným centrom, z ktorého sa podporuje rodina či jej filantropické aktivity. Rozumnú formu konzervatívnej daňovej racionalizácie správy rodinného bohatstva je možné nájsť v rámci komplexného riešenia family office.
Založenie fondu
Na základe akých dokumentov vzniká trust?
Pri vzniku nadácie alebo zvereneckého fondu sa popri rade technických listín vytvoria dva základné dokumenty. Prvým je zakladateľská listina, ktorá sa u notára založí a zaeviduje sa v registri nadačných či zvereneckých fondov. Tento dokument je bežne verejne dostupný, ale je možné požiadať o jeho nezverejnenie širokej verejnosti. Následne sa v samostatnej listine vytvorí vykonávací predpis (štatút), ktorý podrobne definuje pravidlá, podľa ktorých má trust fungovať.
Koľko stojí založenie fondu?
Povedzme, že prvotný vklad je 10-tisíc českých korún (400 €) aj s notárskym zápisom – maximálne. Náklady na štruktúrované a inteligentné riešenie pre rodinu zodpovedajú tomu, že nastavené pravidlá majú chrániť celý majetok rodiny, ale je možné povedať, že tieto náklady ešte nikdy neboli dôvodom, prečo by klienti myšlienku sofistikovanejšej správy opustili. Ako skúseným podnikateľom im je jasné, že pokiaľ založenie rodinnej nadácie stojí o niečo viacej ako založenie akciovej spoločnosti, tak sa im všetky náklady obratom vrátia.
Klientom asi viete pomôcť so spísaním štatútu. Ale je lepšie, keď si človek všetky pravidlá do detailov vopred premyslí sám?
My im, samozrejme, vieme pomôcť, už aj preto, že takých fondov máme na konte stovky, a teda poznáme množstvo rôznych situácií. Vieme vás nasmerovať, poradiť na základe vašej situácie a preferencií. Pravdepodobne klienta budeme vedieť zaradiť do jedného zo štyroch či piatich základných modelov a potom je potrebné už len doriešiť konkrétnosti, lebo každý klient je predsa len v niečom trochu iný. Ale určite je dobré, aby ste mali veci aj vopred trochu premyslené.
TRUSTY V KOCKE
Na čo slúžia nadačné alebo zverenecké fondy a aké sú medzi nimi základné rozdiely?
- Ochrana majetku pre prípad podnikateľského neúspechu: Nadačný alebo zverenecký fond nikto nevlastní. Bol zriadený a bol doň vložený majetok, nastavené pravidlá, ale vy alebo vaši členovia rodiny ste len jeho beneficientmi, nie vlastníkmi. To zároveň znamená, že vám majetok, ktorý doň vložíte, nikto nemôže vziať.
- Účel? Podpora členov rodiny aj charitatívne ciele: Nadačné a zverenecké fondy možno zriadiť na ľubovoľné účely – na plnenie súkromného alebo verejnoprospešného účelu. Nadačný a zverenecký fond zriadený na súkromný účel slúži v prospech určitej osoby alebo na jej pamiatku (tzv. beneficienti). Verejno- prospešný zverenecký fond môže byť zriadený na plnenie napríklad kultúrnych, vzdelávacích, vedeckých alebo náboženských účelov.
- Daňová neutralita: Zdanenie súkromných nadačných a zvereneckých fondov je založené na zásade, že ich použitie na držbu majetku nie je menej (ale ani viac) vý- hodné, než keby bol vlastníkom tohto majetku priamo zakladateľ nadačného či zvereneckého fondu. Vklad majetku do nadačného či zvereneckého fondu v bežných transakciách nepodlieha žiadnej dani, teda zahrnutie nadačné- ho či zvereneckého fondu nezvyšuje celkovú daňovú záťaž klienta. Ak má však nadačný či zverenecký fond zdaniteľný príjem, podlieha zdaneniu podľa podobných podmienok, ako napríklad pri obchodných spoločnostiach.
Ako návšteva u lekára
Klient však musí byť pripravený na to, že z pohľadu svojej rodinnej situácie má byť veľmi otvorený…
Je to tak, ja by som to prirovnal k lekárovi. Tomu tiež musíte povedať všetko, aby vám vedel čo najlepšie pomôcť. Reálne to prebieha tak, že napríklad otec – zakladateľ firmy – nám povie svoje predstavy, a my mu vždy odporúčame, aby so sebou zobral aj manželku alebo partnerku, ktorá má na veci možno trochu iný pohľad. No a nakoniec, ak je to možné, môže so sebou vziať aj deti, ak sú už v takom veku, že sú schopné tieto veci trochu chápať. Základná poučka totiž je, že ak sa s tými pravidlami neidentifikujú aj deti a neosvoja si ich, problémy môžu nastať hneď, ako otec zavrie oči.
Aké sú samotné náklady na fungovanie trustu? Je nejaká minimálna suma, pri ktorej sa ho klientovi oplatí zriadiť?
Tam nie je vôbec žiadna hranica. Či tam dáte stotisíc, milión alebo sto miliónov, alebo doň vložíte umeleckú zbierku či nehnuteľnosti… Je to len o tom, že ak chcete svoj majetok chrániť, potrebujete mu dať nejaké pravidlá. Povedzme, že máte päť detí, ale máte len štyri obrazy. Spoločne však majú hodnotu milión, takže ich chcete zachovať vcelku a potrebujete, aby sa o ne niekto staral. Dáte ich do nadačného fondu, ktorý funguje napríklad podľa pravidla, že tieto obrazy sa budú predávať len ako celok, nikdy nie po jednom, a iba v nevyhnutnom prípade. A že sa výnos z predaja rozdelí rovným dielom medzi deti. Na tento účel ani nepotrebujete veľa peňazí, musíte si platiť len depozitár, poistku a kurátora, ktorý sa vám o zbierku stará.
Čo sa deje, keď do fonfu vložím peniaze?
Funguje to rovnako. Zavediete svoje pravidlá, napríklad, že sa budú spravovať konzervatívne prostredníctvom privátnej banky, zásadné investície či predaje sa uskutočnia len so súhlasom rodiny a že sa akcie rodinnej firmy nepredajú, kým sa na tom všetci nezhodnú, resp. sa neobjaví jeden člen rodiny, ktorý by si vedenie či kúpu rodinnej firmy vzal na starosti. Výnosy z takéhoto predaja budú ďalej spravované a využívané na podporu rodiny. Napríklad tak, že sa budú členom rodiny vyplácať na ročnej báze ako renta či apanáž.
NADAČNÝ VS ZVERENECKÝ
Šesť vecí, ktoré je dobré vedieť pri rozhodovaní.
- Právna subjektivita: Nadačný fond je právnickou osobou a má právnu subjektivitu podobne ako obchodné spoločnosti. Zverenecký fond je samostatne vyčleneným majetkom bez vlastníka, preto nemá ani právnu subjektivitu a na jeho účet teda koná vo vlastnom mene správca.
- Zmeny zakladateľských dokumentov: V prípade nadačného fondu sú oveľa jednoduchšie. Zákon výslovne umožňuje zmenu zakladateľského právneho úkonu – dokumentu, ak si to zakladateľ práve v zakladateľskom právnom úkone vyhradil. V prípade zvereneckého fondu je spravidla úprava zakladateľských dokumentov zložitejšia.
- Časové trvanie: Nadačný fond možno zriadiť na dobu neurčitú. Jeho existencia tak nemusí byť obmedzená časom, ak si to zakladateľ nebude sám želať. Ak bol zverenecký fond zriadený na súkromný účel, zanikne právo beneficienta na úžitky uplynutím sto rokov od vzniku.
- Transparentnosť: Do nadačného registra sa zapisuje identifikácia zakladateľa a členov orgánov nadačného fondu (nie však beneficienti). V zbierke listín sú verejne dostupné zakladateľské dokumenty, jedine že by sa zakladateľ rozhodol ich nezverejniť. Zverenecké fondy prinášajú klientovi vyššiu mieru anonymity. Zásadne totiž umožňujú voči verejnosti anonymizovať identifikáciu zakladateľa i beneficientov, ako aj zakladateľský dokument. Verejne dostupné sú skôr technické údaje, ako je identifikácia správcu alebo názvu a účelu fondu.
- Orgány: Nadačný fond musí okrem správnej rady povinne zriaďovať aj dozornú radu alebo revízora. Zverenecký fond nemusí zriaďovať žiadny orgán, môže ho spravovať iba správca. Zvyčajne je však v štruktúrach zvereneckých fondov zahrnutý tiež takzvaný dozorný orgán (protektor).
- Sídlo: Nadačný fond musí mať sídlo. Zverenecký fond sídlo nemá.
Poďme k limitu majetku, ktorý do fondu klient vloží. Je jedno, či tam vloží stotisíc eur alebo 10 miliónov?
V podstate neexistuje limit, kedy sa to oplatí alebo nie. Keď doň vložíte stotisíc eur a dáte tomu pravidlá, napríklad, že chcete, aby sa z tohto majetku postupne deťom vyplácala povedzme suma na Vianoce, bude to fungovať dovtedy, kým tá suma bude stačiť. Pri rodinných firmách často funguje aj model, že sa do nadačného fondu vložia nehnuteľnosti patriace rodine. Ak sa napríklad stane niečo zlé s firmou, nikto vám nemôže siahnuť na tento majetok, pretože patrí fondu. Ak by ste ho však mali ako fyzická osoba, mohli by ste oň ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným prísť.
Príbehy zo života
Čo sa teda stane, ak firma, ktorá je vložená vo zvereneckom či nadačnom fonde, skrachuje?
Je to síce nepríjemný príbeh pre takúto firmu, ale samotnej rodinnej nadácie, respektíve jej majetku sa to nijako nedotkne, pokiaľ nadácia nie je v pozícii ručiteľa, čo silne neodporúčame. Napriek tomu západný podnikateľ nevystavuje nadačný fond podobným rizikám tým, že vlastníkom všetkých spoločností, navyše zapísaným v obchodných registroch, je rodinný holding.
S akou sumou na správu má klient pri takomto usporiadaní zhruba počítať?
V našom podaní účtovníctvo, daňové poradenstvo, sídlo, ktoré tiež k fondu potrebujete, a následne aj celý servis, ako je napríklad správa dátových schránok fondu, nestojí viac ako 150-tisíc českých korún (6100 €) za rok. Pre lepšiu predstavu: je to podobne nákladné ako nie príliš aktívna spoločnosť s ručením obmedzeným.
Takže ak klient vloží do fondu štyri nehnuteľnosti, ktoré má na rôznych miestach v Európe, ich majiteľom je automaticky fond?
Áno, a fond je zapísaný ako majiteľ aj v katastri nehnuteľností. Vy alebo vaša rodina ste len beneficientom z výnosov tohto fondu.
Aké zaujímavé modely fungovania ste v prípade takýchto fondov nastavovali?
Veľmi zaujímavý bol pár zo Slovenska, obaja mali deti z rôznych manželstiev a určili si skvelý mechanizmus, ktorý umožňoval tej osobe z rodiny, ktorá sa postaví do čela nadácie, mať istý podiel zo zisku, keď nadácia pod jej vedením rodinný majetok zveľadí. Je to motivujúce a vhodné aj preto, že človek, ktorý sa postaví do čela nadácie, sa de facto vzdáva (časti) svojej normálnej kariéry. Časté sú aj prípady, keď otec a mama žijú pomerne skromne napriek tomu, že podnikajú a zarábajú dosť peňazí. Takíto ľudia zvyčajne vychovávajú aj svoje deti v skromnosti. Zároveň sa však aj tak boja, aby sa nadobudnutý majetok po ich smrti rýchlo nerozhádzal. Prípadne majú obavy, že na ich deti budú mať v tomto smere zlý vplyv ich manželia či manželky.
