Jednou z najpozoruhodnejších zmien v pracovnom svete, ktoré priniesla pandémia covidu a veľká vlna rezignácií, je zvýšená pozornosť venovaná syndrómu vyhorenia. Tento fenomén je až prekvapivo rozšírený – podľa výskumu spoločnosti Deloitte až 77 percent pracovníkov v USA uviedlo, že aspoň raz vo svojej súčasnej práci zažili syndróm vyhorenia.
Až 70 percent opýtaných si myslí, že ich zamestnávatelia nerobia dosť pre to, aby predišli vyhoreniu zamestnancov alebo ho aspoň znížili. Neschopnosť priznať si vlastné vyhorenie zároveň môže viesť k množstvu negatívnych dôsledkov. Aj keď sa možno cítite nepohodlne, musíte vyhorenie priznať – sami pred sebou aj pred šéfom.
Čo sa deje, ak burnout neriešite?
Spomínaná štúdia zistila, že syndróm vyhorenia môže mať ďalekosiahle následky. Až 91 percent ľudí uviedlo, že sa zhoršila kvalita ich práce. A nie je prekvapením, že 42 percent svoju pozíciu pre vyhorenie opustilo (tieto čísla boli ešte vyššie medzi mileniálmi).
Vyhorenie neovplyvňuje len váš pracovný výkon. Až 83 percent opýtaných uviedlo, že poškodilo aj ich osobné vzťahy. Tieto trendy potvrdzuje aj Simina Gentry, zakladateľka webu Zevix, ktorý pomáha ľuďom hľadať pracoviská s flexibilným pracovným časom či umožňujúce prácu na diaľku.
„Či už je to stres z pracovnej neistoty, zvýšená zodpovednosť po odchode spolupracovníkov alebo očakávania šéfov, že budete ‚vždy poruke‘, to všetko môže rýchlo opotrebovať vašu motiváciu a nadšenie. Práca predstavuje veľký kus nášho života. Nemala by sa stať zdrojom úzkosti alebo niečím, čoho sa bojíte. Ak s tým nič neurobíte, veci sa budú len zhoršovať.“
Priznajte, že máte problém
Odborníci skutočne zistili, že syndróm vyhorenia môže ohroziť vašu fyzickú a duševnú pohodu, dokonca zvyšuje riziko, že ľudia začnú piť alkohol alebo brať návykové látky, aby boli schopní stres zvládať.
Prvým krokom k zotaveniu je priznať si problém a uvedomiť si, ako ovplyvňuje váš život. Pre mnohých to môže byť ťažké. Máme pocit, že si priznávame slabosť, alebo že nás budú nespravodlivo súdiť za to, že „nie sme schopní držať krok“.
Žijeme v kultúre, ktorá si cení, ak je niekto k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni a z tých, ktorí to dokážu, sa stávajú hrdinovia. Ale len dovtedy, kým už viac nebudú vládať.
Čeliť vyhoreniu si vyžaduje odvahu a pokoru. Jedným zo spôsobov, ako lepšie porozumieť tomu, čo sa s vami deje, je zamerať sa na špecifiká toho, čo zažívate.
Ste zavalení množstvom projektov? Zasahuje do vášho rodinného života to, že ste „vždy k dispozícii“? Cítite sa z práce vyčerpaní a máte sklon k cynizmu? Porozumenie toho, čím prechádzate, vám pomôže pripraviť sa na rozhovor so šéfom a osvojiť si návyky starostlivosti o seba, ktoré môžu vašu pohodu zlepšiť.
Monique Valcour, ktorá píše pre Harvard Business Review, odporúča: „Uprednostňujte dobré spánkové návyky, kvalitnú stravu, cvičenie, spoločenské kontakty a postupy, ktoré podporujú vyrovnanosť a pohodu, akými sú meditácia, zapisovanie do denníka a pobyt v prírode. Ak máte problém vtesnať tieto aktivity do svojho nabitého plánu, dajte si týždeň na to, aby ste zhodnotili, ako presne trávite čas.“
Ako to vysvetliť šéfovi?
Aj keď sa o seba staráte a snažíte sa vyhnúť stresujúcim podnetom, nie vždy to stačí. Mnohé aspekty našej práce sú mimo našej priamej kontroly, pretože nám ich pridelil náš šéf. Musíte teda viesť otvorený rozhovor o problémoch, ktoré vo vás vyvolávajú pocit vyhorenia.
Z vlastnej skúsenosti som zistil, že dobrí šéfovia rešpektujú zamestnancov, ktorí priznajú svoje vlastné limity. Možno dokonca aj sami už skôr postrehli, že niečo nie je v poriadku.
Foto: Pexels/Karolina GrabowskaAk prevezmete zodpovednosť a uznáte, že syndróm vyhorenia môže ovplyvniť váš výkon, bude takýto rozhovor jednoduchší. Nevstupujte do tejto diskusie, keď práve prežívate silné emócie, pretože to môže pôsobiť, že sa sťažujete alebo že niekoho obviňujete.
„Skôr, ako sa porozprávate so svojím šéfom, by ste si mali dať istý čas na sebareflexiu,“ odporúča Gentry. „Vyhorenie môže skresliť vašu perspektívu. Zvážte, či je syndróm vyhorenia výsledkom dočasných okolností alebo niečoho, čo naznačuje, že musíte zmeniť zamestnanie,“ dodáva.
Podľa odborníčky však ani ústretový šéf nepomôže, ak ste vnútorne presvedčení, že vám súčasná práca škodí. Vtedy je lepšie hľadať si nové pôsobisko.
Zdravší prístup k vyhoreniu
Je normálne, že prechádzate obdobiami, kedy je práca stresujúcejšia ako inokedy. Bez zdravých hraníc sa však syndróm vyhorenia môže stať stálym problémom, ktorý otupí vaše pracovné nadšenie a negatívne ovplyvní aj váš súkromný život.
V menej vlastnej fyzickej a duševnej pohody si musíte priznať vyhorenie a snažiť sa zistiť, prečo sa cítite tak, ako sa cítite. Starostlivosť o seba je dobrý začiatok, ale nestačí.
Tieto problémy musíte prediskutovať aj s inými ľuďmi okolo seba – šéfom, priateľmi, životnými partnermi – aby ste našli vhodné dlhodobé riešenia. Ak to nie je možné, môžete skúsiť novú prácu. Keď podniknete kroky na riešenie syndrómu vyhorenia, pomôžete sám sebe a môžete byť znova šťastnejší a zdravší v práci aj mimo nej.
Autorom tohto článku je Ron Carucci z Forbes US.
