Sergey Brin sa narodil v Moskve, na Stanfordovej univerzite v Kalifornii prišiel s kolegom, doktorandom Larrym Pageom, na algoritmus, okolo ktorého vybudovali jednu z najväčších firiem sveta. Naplno tak rozbehli digitálnu éru. Technológie si vždy vedel Brin užiť, na rozdiel od Pagea sa však nevyhýbal hovoriť ani o ich temných stránkach.
Sám o sebe hovorí, že je jednoznačne najbohatším utečencom sveta. Jeho aktuálny majetok sa podľa amerického Forbesu pohybuje okolo 73 miliárd dolárov.
„Slasti“ života v Moskve
Sergey Brin, narodený ako Sergej Michajlovič Brin, prišiel do Spojených štátov v roku 1979, keď mal šesť rokov. Predošlý rok žila rodina v Moskve bez príjmu, keďže Brinovmu otcovi, profesorovi matematiky, úrady žiadosť o vysťahovalecké víza najprv zamietli a za trest ho vyhodili z práce.
Ak nebol Michail Brin utečencom, bol v tom čase prinajmenšom „otkaznikom“ – to je ruský termín pre človeka, ktorému úrady niečo zakážu a teraz nevie, čo s ním bude.
Na túto časť svojho detstva si Sergey Brin, už ako jeden z najbohatších ľudí sveta, spomenul v roku 2017. S generálnym riaditeľom Googlu Sundarom Pichaiom (rodákom z indického mesta Madurai) vtedy prišiel podporiť protestujúcich zamestnancov.
Tých pohnevalo rozhodnutie novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa o sprísnení vízového režimu a obmedzení imigrácie.
USA mali odvahu
Pichai rozprával vecným manažérskym štýlom, že s Trumpovou vládou treba diskutovať a hľadať riešenia. Brin si servítku pred ústa nedával. „Stretávam veľmi veľa ľudí, rozhorčených rovnako ako ja sám, keďže som imigrant a utečenec,“ povedal zamestnancom pred vchodom do sídla Googlu.
„Prišiel som sem zo Sovietskeho zväzu, v tom čase bol najväčším nepriateľom USA. Bolo to škaredé obdobie studenej vojny, s hrozbou priamej nukleárnej anihilácie. Ale aj vtedy mali USA odvahu prijať ma s rodinou ako utečencov.“
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin. Foto: Flickr, Steve Jurvetson
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin. Foto: Flickr, Steve Jurvetson
Riziko, že cudzinci zo ZSSR budú v Spojených štátoch „špehovať či vynášať jadrové tajomstvá,“ pokračoval, „bolo reálne, oveľa vyššie ako riziko terorizmu dnes. Napriek tomu bola krajina statočná a utečencov vítala.“
Príhovor, prerušovaný potleskom, ukončil priznaním, že by „nebol ničím a nemal nič z toho, čo mám dnes, ak by sa táto krajina nepostavila za slobodu.“
Dvaja zázrační doktorandi
Vráťme sa teda do roku 1979. Školák Sergej už vyrastal v USA a v poslednom desaťročí studenej vojny dostal šancu využiť svoj talent. Keď mal 19 rokov, získal titul bakalára z matematiky a počítačovej vedy na Marylandskej univerzite.
Bolo to v máji 1993, len pár dní po tom, čo CERN definitívne potvrdil, že projekt menom „world wide web“ bude prístupný pre verejnosť zdarma a uvoľnil veľkú časť zdrojového kódu.
Talentovaný doktorand Sergey tak dostal aj druhú, skutočne obrovskú šancu: dať sa do práce na novom, digitálnom svete.
Na Stanforde sa počas exkurzie po San Franciscu zoznámil s kolegom Larrym Pageom. Údajne sa hneď pohádali o územnom plánovaní a obaja nadobudli pocit, že ten druhý je skutočne neznesiteľný. Čoskoro však zistili, že ich spája posadnutosť hypertextovými odkazmi (linkmi) a poriadkom na internete.
Linky sa napokon stali podstatou ich algoritmu PageRank aj vyhľadávača Google. Konkrétne myšlienka, že hodnotu stránky na webe vyjadruje počet odkazov, ktoré sa na ňu odvolávajú.
„Vyvinuli sme veľa matematických riešení, aby sme problém vyriešili,“ cituje Brina v knihe In the Plex publicista Steven Levy. „Konvertovali sme celý web na veľkú rovnicu s niekoľkými stovkami miliónov premenných, PageRankov všetkých webových stránok a miliardami matematických výrazov, to sú všetky linky.“
Desivo inteligentní miliardári
Nemali ešte ani 25 rokov, keď sa vďaka svojmu algoritmu rýchlo stali najprominentnejšími zástupcami nového druhu milionárov, ktorí už neboli priemyselníkmi ani bankármi. Vydavateľ magazínu Forbes Rich Karlgaard pre túto novú kastu boháčov vymyslel meno: „Svet prebrala nová partia, tí, čo sú Desivo bystrí.“
Najistejší spôsob, ako sa dnes stať miliardárom, dodal, „je narodiť sa s IQ 150 a viac. Patria sem Bill Gates, Sergey Brin, Larry Page, Mark Zuckerberg a väčšina zázračných detí z internetu, biotechnológií či algoritmických financií.“
Larry Page a Sergey Brin na titulke Forbesu v roku 2004.
Larry Page a Sergey Brin na titulke Forbesu v roku 2004. Foto: archív Forbes USA
Page s Brinom urobili podľa Karlgaarda na začiatku hneď dva geniálne ťahy: nielenže vymysleli najlepší vyhľadávač, ale dokázali ho vyvinúť z vlastných peňazí. „Rozhodnutie fungovať iba vďaka vlastným kreditkám vyzeralo najprv ako bláznovstvo,“ napísal.
„Dnes (v roku 2005, pár mesiacov po tom, čo Google prišiel na burzu) to vyzerá až nebezpečne múdro. Keď totiž v auguste 1998 zakladateľ Sun Andy Berchtolsheim napísal Googlu prvý šek, Page s Brinom už mali vo vrecku dôkaz, že ich algoritmus funguje. Oni dvaja, a nie nejaký investor, boli stále pánmi situácie.“
Dodať treba asi len toľko, že šek určený pre „Google, Inc.“ narazil najprv na dva problémy: startup Google ešte nemal právnu formu „incorporated“ a ani riadnu adresu – sídlil v garáži.
Chcú len vaše peniaze
Normálnejšiu firmu pomohol z Googlu urobiť prvý externý generálny riaditeľ Eric Schmidt. Trojica Brin – Page – Schmidt si aj hneď rozdelila väčšinový podiel vo firme. A keby len to, Page a Brin vymysleli ešte jeden zlepšovák.
Podobne ako neskôr Mark Zuckerberg vo Facebooku, aj oni si dali záležať na tom, aby ani po príchode na burzu nestratili kontrolu nad svojím dieťaťom.
„V Googli vytvorili riadiacu štruktúru, ktorá bola unikátne arogantná,“ napísal publicista Rob Asghar na Forbes.com v roku 2019, keď sa s manažérskymi pozíciami vo firme lúčili.
Sprava Larry Page a Sergey Brin, spoluzakladatelia Googlu a Eric Schmidt, jeho generálny riaditeľ v rokoch 2001 až 2011. FOTO: FLICKR, JOY ITO
Sprava Larry Page a Sergey Brin, spoluzakladatelia Googlu a Eric Schmidt, jeho generálny riaditeľ v rokoch 2001 až 2011. Foto: Flickr/Joi Ito, licencia CC BY 2.0
„Názor (bežného) akcionára nemal v Googli váhu. Verejnosť neinvestovala do firmy, ale do Pagea a Brina, do géniov, akých svet ešte nevidel, a ktorí sa chystali zlepšiť svet takým spôsobom, aký tu ešte nebol. Názor akcionárov nepotrebovali. Iba ich peniaze.“
Ó, Sergey Brin si vyzliekol sveter!
Dnešný sarkastický pohľad na Google je diametrálne odlišný od toho zo začiatku storočia. Vtedy si Brin s Pageom pár rokov užívali imidž zázračných deciek.
„Oproti premúdrenému okuliarnikovi Billovi Gatesovi spred dvadsiatich rokov sú títo chlapci celkom cool. Chodia v čiernom, cestujú v atraktívnej spoločnosti,“ napísal v roku 2006 aj Forbes. „Ó, práve si vyzliekol sveter, povedala obdivne mladá žena na párty Forbesu, keď Sergey odhalil svoje povestné vyšportované bicepsy,“ opisoval článok.
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin s jeho obľúbenými "prstovými teniskami". FOTO: FLICKR, STEVE JURVETSON
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin s jeho obľúbenými „prstovými teniskami“. Foto: Flickr/Steve Jurvetson, licencia CC BY 2.0
Technologickí géniovia nepochybne boli, Brina, Pagea (a Schmidta) však vždy spájala aj schopnosť pragmaticky riešiť obchodnícke záležitosti. Neskôr, už ako miliardár, Sergey Brin dokola opakoval, že peniaze jeho firmu nikdy nezaujímali.
V roku 1999, v jednom z prvých článkov, ktorý Forbes o ešte len začínajúcej firme napísal, však tvrdil opak.
Sme o peniazoch a zisku
„Sme o peniazoch a zisku,“ povedal, aby zdôraznil, že ten ich univerzitný projekt má aj reálnu šancu zarábať. A mal pravdu. Na rozdiel od vtedajších vyhľadávačov ako Yahoo či Altavista prišiel Google od začiatku na skvelý model, ako zarábať.
Zavrhol tradičné reklamné bannery, na ktoré nikto nekliká, ale vybral si textové inzeráty. A začal vďaka tomu explozívne rásť. „Jasné, som prekvapený tým úspechom,“ bilancoval o tri roky Brin.
To už o monopolnej pozícii Googlu nikto nepochyboval a Brin už mal nacvičenú novú komunikáciu. Ako si však všimla reportérka Forbesu, teniskami nervózne šúchal po čalúnení konferenčnej stoličky. „Znie to asi neúprimne,“ vyhlásil, „ale nikdy sme nemysleli na tržby.“
Napokon, akoby sa chcel obhájiť, uzavrel, že „tých osem miest na inzeráty a desať miest na výsledky vyhľadávania, to je celkom dobrý priestor pre diverzitu.“
A najmä pre tie tržby. Ako čerství tridsiatnici už mali Brin s Pageom firmu na burze, sami sa vďaka tomu stali miliardármi a v roku 2005 (okrem iného) aj majiteľmi lietadla Boeing 767-200. Vyslúžili si tak prvú vlnu kritiky za to, že sa správajú ako zbohatlíci.
Súkromné lietadlo zakladateľov Googlu. Zdroj: airboed.
Odrazili ju celkom vecným štýlom – kúpili si vraj iba „ojazdený“ exemplár, ktorý bol odstavený a nelietal. Všetko si údajne dobre prepočítali a zistili, že oproti novému Gulfstreamu pre 15 ľudí toto lietadlo vychádzalo lacnejšie.
Aká je cena súkromia
Kritiky však pribúdalo. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2007 musel utečenec Brin obhajovať pragmatické rozhodnutie Googlu, kompromis s komunistickou stranou Číny, ktorá firme nadiktovala podmienky podnikania.
„Keďže som zažil útlak v Sovietskom zväze, nikdy som v tomto smere nechcel robiť kompromisy,“ vyhlásil Sergey Brin. „Aj ľudia v Číne si však myslia, že čím viac informácií sa do krajiny dostane, tým to bude lepšie,“ tvrdil.
Ako pán vyhľadávania sa Google rýchlo dostal do konfliktu so štátom, napríklad pri vydávaní informácií o trestných činoch. Brin vždy vystupoval ako človek, ktorý má voči aktivitám štátu a orgánov činných v trestnom konaní na internete veľkú nedôveru.
Snímacie zariadenie Google Street View na lodi v bratislavskom prístave. FOTO: SITA
Snímacie zariadenie Google Street View na lodi v bratislavskom prístave. FOTO: SITA
„Kladieme veľký odpor,“ povedal o vybavovaní žiadostí o poskytnutie informácií. „Dokážeme mnohé zo žiadostí odmietnuť a robíme všetko pre to, aby sme dáta ochránili. Ak by sme mali magický prútik a neboli by sme subjektom amerického práva, to by bolo skvelé! Ak by sme mohli byť v nejakej magickej jurisdikcii, ktorej by dôveroval každý na svete!“
Samozrejme, Google vždy rôzne magické jurisdikcie využíval – predovšetkým na daňovo-odvodovú optimalizáciu.
Mladí vidia hory, ja som videl kopec
Ako tridsiatnik-miliardár vystupoval Brin ako činorodý optimista, ktorý si žije svoj americký sen. „Medzi mladými ľuďmi je akási existenčná neistota,“ povedal v roku 2010. „Ja som to tak nemal. Oni vidia obrovské hory tam, kde ja som videl iba výstup na malý kopec.“
Aby sme boli spravodliví, treba vysvetliť, že mladšiu generáciu priamo nekritizoval, iba vysvetľoval, že v internetovej dobe už mladí nesúťažia s najlepšími rovesníkmi iba z vlastnej školy či mesta, ale z celého sveta.
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin". FOTO: FLICKR, INSIDER MONKEY
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin. Ilustrácia: Flickr/Insider Monkey, licencia CC BY-ND 2.0
Keď Google v roku 2008 predstavoval jeden z prvých androidových telefónov, Brin sa na tlačovku priviezol na kolieskových korčuliach. „Pre ajťáka je naozaj skvelé, že mám telefón, s ktorým sa môžem hrať, modifikovať ho a inovovať, rovnako ako som to v minulosti robil s počítačmi,“ vyhlásil.
Strach o internet
V roku 2012 však optimistický tón zmenil. Vyjadril sa, že sa obáva o budúcnosť internetu. „Mám väčšie obavy, ako som mal v minulosti. Je to (budúcnosť) desivé,“ vyhlásil.
Ak ostatné tech giganty na webe vytvoria „múrmi obohnané záhradky“ a Google do nich nepustia, tak v konečnom dôsledku „prídeme o veľa,“ povedal. „Všetky informácie v aplikáciách, to sú dáta, ktoré sa nedajú indexovať. Nedá sa v nich vyhľadávať.“
Google by podľa neho na internete, ktorému dominuje Facebook, ani nemohol vzniknúť. „Dôvod, pre ktorý sme boli schopní vyvinúť vyhľadávač, bol, že web bol otvorený.“
Otázka je, nakoľko bola kritika úprimná a nakoľko bola len salvou vo vojnách digitálnych gigantov. V tom čase sa totiž zdalo, že Google o svoju pozíciu „vrátnika internetu“ príde – Apple mal náskok v smartfónoch, Facebook v sociálnych médiách.
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin s okuliarami Google Glass. FOTO: FLICKR, THOMAS HAWK
Spoluzakladateľ Googlu Sergey Brin s okuliarmi Google Glass. Foto: Flickr/Thomas Hawk, licencia CC BY-NC 2.0
Moje najmilšie okuliare
Google už pracoval na veľkom trháku, ktorý vráti firme stratené pozície – mali sa ním stať Google Glass, inteligentné okuliare.
Firma ich predstavila dosť pompéznym spôsobom v roku 2012. Brin sa zahral na „komentátora“ priameho prenosu zoskoku zo vzducholode. Parašutisti s okuliarmi na nose streamovali zoskok a pristátie na streche budovy v San Franciscu, kde Brin prednášal.
Po piatich minútach plných „amazing“, „yeah“ a „woo-hoo“ sa všetko podarilo a miliardár mohol prejsť na svoju prezentáciu.
Google Glass sa však skončili fiaskom a Brinovi pribudol v životopise veľký neúspech, ktorý sám dlho nosil na tvári.
Prvý problém bol, že sa nenašlo dosť ľudí ochotných zaplatiť 1 500 dolárov za okuliare, hoci aj „počítačové“. Pre nadšencov sa uchytilo dosť nelichotivé pomenovanie „glassholes“.
Zákazníci na drahej hračke kritizovali všetko možné: od výzoru cez nositeľnosť až po narušovanie súkromia, keďže nimi sa dalo nenápadne fotiť a nakrúcať video. V roku 2015 Google svoj veľký projekt opustil.
Brin mu tiež príliš nepomohol, keď ako svoju obľúbenú funkciu vypichol práve možnosť fotiť si každých desať sekúnd deti, keď sa s nimi hrá. „Ani mi nenapadne vyťahovať mobil,“ chválil sa.
„Všetci by sme sa mohli stať takými sledovacími kamerami, akurát s nohami a instagramovým filtrom,“ reagovala redaktorka Forbesu a špecialistka na ochranu súkromia Kashmir Hill.
Ľudia, dajte si pozor!
V roku 2018 sa Brin objavil v médiách s asi najdôležitejšou – a najmenej optimistickou – témou v kariére. Pravidelný výročný list akcionárom začal dlhým citátom klasickej pasáže z Charlesa Dickensa, v ktorej sa spájajú protiklady „jari nádeje“ a „zimy zúfalstva“.
Vysvetlil, že aj my „dnes žijeme v ére veľkej inšpirácie a príležitosti,“ s ktorými však prichádza aj „potreba nesmiernej uvážlivosti a zodpovednosti,“ keďže technológie „hlboko a neodvratne vrastajú do našich životov.“
Predmetom varovania bola umelá inteligencia. Brin upozornil, že AI je najdôležitejší výdobytok v počítačoch počas jeho života, a verejnosti položil vážne otázky. Ako ovplyvní AI zamestnanosť? Budeme schopní rozumieť tomu, čo sa deje „pod pokrievkou“ softvéru? Ako bude môcť AI ľudí manipulovať? A ako zistíme, či je férová a bezpečná?
Potrebujeme „zodpovednosť, starostlivosť a pokoru“, uzavrel. Varovanie predložil nepochybne vyargumentované, ako však reagoval Forbes, opäť chýbali skutky: Google si naďalej veľmi prísne strážil aj základné informácie o tom, ako sám rieši etické dilemy.
Známe nebolo ani to, kto sedí v jeho etickej rade, čo tá rada vôbec skúma, ako často sa stretáva a podobne.
Čo príde po rozvode?
Výzva ľudstvu, či skôr expertom, aby si dali pozor na umelú inteligenciu, je nateraz posledným veľkým vystúpením Sergeya Brina. Nemá však ešte ani päťdesiat rokov a po odchode z manažmentu Googlu sa akiste neodmlčal navždy.
Nicole Shanahan, druhá manželka Sergeya Brina. Foto: archív Bia-EchoNaposledy však v médiách figuroval z celkom iných dôvodov – podal žiadosť o rozvod so svojou druhou manželkou, Nicole Shanahanovou. Vydržali spolu necelé štyri roky, Wall Street Journal tvrdil, že dôvodom rozvodu bola aféra Nicole s Elonom Muskom.
Sergey Brin, ako inak, to odmietol komentovať.
