Veliteľ židovskej jednotky bojujúcej v SNP Alexander Bachnár raz povedal, že holokaust sa nezačal natlačením Židov do dobytčákov, ale už vo chvíli, keď jednému Židovi beztrestne vylepili facku.
O tom, kde môže mať korene teroristický čin z bratislavskej Teplárne, sme sa rozprávali s Tomášom Kriššákom, odborníkom na informačnú bezpečnosť, ktorý pracuje v slovenskej technologickej firme Gerulata.
Slovensko je krajina s populáciou porovnateľnou s väčšou svetovou metropolou. Je problém ustriehnuť v online komunikácii nebezpečné indivíduá, akým bol strelec spred Teplárne?
Aj v päťmiliónových mestách sa dejú zločiny rôzneho druhu, mnohé nepredvídateľné, také jednoduché to zase nie je. Určite je však v takejto veľkej vzorke možné odpozorovať, keď sa nebezpečným spôsobom mení spoločenská atmosféra.
Na Slovensku nám však napriek lekciám z 20. storočia chýba sebareflexia a zodpovednosť, aby sme takýmto signálom prikladali váhu. Keď sa potom odohrá tragédia, mnohí zostanú prekvapení, hoci máme varovné signály celý čas pred očami.
Je to aj preto, že často zľahčujeme alebo inak ignorujeme, keď okolo nás vznikajú podmienky, ktoré napomáhajú radikalizácii v našej spoločnosti.
Stačí jedno slovo
Ako takáto cesta radikalizácie prebieha?
Na začiatku je slovo. Ak sa nejaký výraz, povedzme skratka LGBTI objavuje opakovane v negatívnych konotáciách, aktivujú sa u niektorých ľudí centrá mozgu, ktoré sú zodpovedné za pocity úzkosti alebo zhnusenia.
S tým potom vedia manipulátori a extrémisti veľmi dobre pracovať a tieto konotácie ďalej cielene vypúšťajú do verejného priestoru. Mení sa tým spoločenská atmosféra.
A na úrovni jednotlivcov?
Na začiatku sa človek do tých negatívnych naratívov ponára pomaly, ale potom to často akceleruje. Podobá sa to závislosti od drog – jedna dávka už po čase neprináša uspokojenie, treba pridať.
Téma, ktorá jedinca opantá, sa stáva v jeho živote dominantnou, je filtrom, cez ktorý vníma celý svet. Každý, kto je menej radikálny, je nepriateľ. Človeku sa zrazu máli vynadať niekomu na Facebooku, chce sa vyhraniť viac. Môžu prísť fyzické útoky a v naozaj extrémnych prípadoch aj akt terorizmu, akého sme boli svedkom nedávno.
Zneužívanie menšín na politický boj
Tomáš Kriššák. Foto: archív Tomáša KriššákaVy ste v súvislosti s nedávnou tragédiou spravili analýzu používania výrazu LGBTI v slovenskom informačnom priestore od roku 2014. Čo z nej vyplynulo?
Najskôr som vyhľadal príspevky s najväčšou interakciou, v ktorých sa spomína skratka LGBTI. Očakával som, že nájdem skôr neutrálne alebo pozitívne príspevky, keďže som predpokladal, že pri negatívnej komunikácii budú autori používať hanlivejšie výrazy, nie skratku LGBTI. Bol to však omyl.
Takže skratka LGBTI má v prostredí slovenských sociálnych sietí negatívne vyznenie?
Začnem tým, že príspevok s najväčším počtom interakcií pochádza od pani prezidentky. Je jednoznačne inkluzívny, Zuzana Čaputová v ňom písala o potrebe tolerancie a akceptácie druhých v rodine a spoločnosti, hoci by táto „inakosť“ znamenala, že sa náš blízky či dieťa zamiloval do osoby rovnakého pohlavia.
Hneď druhý v poradí je príspevok Dezidera Horvátha, v ktorom v rámci spomienkového optimizmu vymenúva, čo všetko zlé za socializmu neexistovalo – a v zozname negatív súčasnosti spomína aj LGBTI.
Zaujímavé sú ešte ďalšie štyri príspevky, ktorých autormi sú politici – Robert Fico, Ľuboš Blaha, Milan Uhrík a Štefan Harabin. Všetci pracujú s výrazom LGBTI ako niečím negatívnym a všetci využívajú tému na politický boj – s prezidentkou.
Kto zahlcuje informačný priestor?
Na základe dát som si všimol, že v rokoch 2016 až 2018 LGBTI na sociálnych sieťach nebola horúcou témou…
Áno, je to tak. Napriek tomu, že dezinformačná scéna dlhodobo tvrdí, že je Slovensku táto téma neustále nanucovaná mimovládkami, Bruselom atď., že ju počuť z každého rohu, ten obsah na sociálne siete vlastne priniesli práve manipulátori a extrémisti.
Práve extrémisti nastavujú, rámcujú túto tému a zahlcujú ňou informačný priestor. Zároveň drzo tvrdia, že je importovaná cez zahraničný vplyv. Je to pokrytectvo.
Ako keby sme sledovali futbalový zápas, kde je na ihrisku stočlenné mužstvo, kope do prázdnej brány a pritom sa sťažuje, že pravidlá hry sú nefér v prospech druhého tímu, hoci ten tvorí len dvojica hráčov, ktorá proti danej presile nemá najmenšiu šancu.
Treba prísnejšie zákony
Takže si to zhrňme. Nenávisť voči nejakej skupine obyvateľstva sa stáva prostriedkom na získavanie politických bodov a nebezpečne mení atmosféru v spoločnosti. Musia to odhaliť ľudia, alebo by stačili dobre nastavené algoritmy?
Algoritmy by vedeli v tomto smere spraviť veľa dobrej práce, no na strane sociálnych sietí by musela byť motivácia vytvárať bezpečné a kvalitné informačné prostredie.
Napríklad keď ide o pseudomédium, ktoré za celú svoju existenciu z osemdesiatich percent produkuje nenávistný obsah, možno mu netreba dávať rovnaký zásah ako kvalitnému informačnému zdroju. A to by bolo možné aj cez algoritmy.
Ale toto nie je na programe dňa ani pre Facebook, ani pre Google. Cieľom je, aby obsah čo najviac zaujal a zabezpečil maximalizáciu zisku pre tieto technologické korporácie.
Je spôsob, ako na sociálne siete zatlačiť?
Pomôžem si článkom od Jakuba Godu, ktorý dáva za príklad Nemecko. Tam proti dezinformáciám bojujú prísnejšími zákonmi. Na jednej strane sa im podarilo zatlačiť na platformy – dosiahli napríklad, že Telegram zablokoval desiatky extrémistických kanálov.
Pomáha hrozba vysokých pokút. Zintenzívnili aj stíhanie extrémistických a nenávistných online prejavov a posilňujú špecializované tímy vyšetrovateľov, ktoré monitorujú internet, robia domové prehliadky, riešia tisíce prípadov.
„Hahaganda“ na Tiktoku
U nás je silnou platformou pre dezinformácie Facebook. Nepomáha veci to, že mladí z Facebooku odchádzajú?
Je pravda, že mladší sú skôr na Instagrame a Tiktoku. Od pedagógov však viem, že aj na Tiktoku mladí pozerajú riadne zveriny.
Len nedávno som sa dozvedel o prípade, kedy jeden prepadajúci žiak strašne šikanoval svoju rómsku spolužiačku. Učitelia boli zvedaví, odkiaľ sa to v ňom vzalo, pretože nebol nejaký kotlebovec ani nič podobné. A napokon vysvitlo, že na Tiktoku sleduje remixované prejavy Jána Slotu z 90. rokov, v ktorých nadáva na Rómov.
Prosím?
Presne tak. Na Tiktoku má Slota v týchto videách dokonca rôznymi filtrami dorobený vzhľad, aby pôsobil viac cool. Je tam zrejmá snaha šíriť tento obsah medzi mladých ľudí, aby čo najviac zaujal. Decká, ktoré nemajú poňatia o politike 90. rokov, nájdu takéto videá a zdajú sa im cool.
Je to taká „hahaganda“. Druh zábavného videa, ktoré je spravené tak, aby sa zapáčilo a zároveň posilnilo toxické postoje, ako je napríklad rasizmus.
Nedávno som tiež pozeral na CBS reportáž, v ktorej varovali, že cez Tiktok má na americkú mládež vplyv Čína. Sieť je kontrolovaná čínskou komunistickou stranou, ktorá je voči západu dlhodobo nepriateľská.
Čína na oslabenie svojich nepriateľov, podobne ako Rusko, využíva rôzne hybridné vplyvy. Má záujem rozkladať a radikalizovať západné spoločnosti. Na naplnenie týchto cieľov stačí, keď bude na tej sieti len 5 percent „hahagandy“ a už bude prebiehať tá nebezpečná skrytá radikalizácia.
Vypnutie Hlavných správ nestačí
Podaril sa tento rok bojovníkom s dezinformáciami aspoň nejaký úspech? Vypnutie Hlavných správ?
Hlavné správy – to nebolo žiadne systémové riešenie. Hoci tak po začiatku ruskej invázie, ako aj po nedávnej dvojnásobnej vražde sa informačný priestor zaplnil prejavmi solidarity, ani v jednom prípade to dlho nevydržalo.
Po teroristickom útoku prišlo video s Kotlebom a otcom vraha plné konšpirácií, ktoré dalo noty a scenár pre celý antisystém, aby tento jednoznačný prípad otočili a klamstvami zmiatli slovenskú verejnosť.
Takže boj s veternými mlynmi?
To by som nepovedal. Kým pred niekoľkými rokmi väčšina spoločnosti nad výrazmi ako informačná bezpečnosť a dezinformácie mávla rukou, dnes sa už významná časť ľudí aktívne zaujíma o to, ako si zlepšiť kritické myslenie, ako sa rozprávať s členom rodiny, ktorý podľahol dezinformáciám. Skrátka hľadajú spôsoby ako sa epidémii dezinformácií brániť.
Pri tejto pandémii cynizmu je to však podobné ako pri covide – podarilo sa zaočkovať približne len polovicu populácie. A to sú, žiaľ, skvelé podmienky pre dokonale polarizovanú krajinu.
