Prvú fotku pridal Štefan Cipár na instagramový profil beautifulbratislava koncom novembra 2014. O viac ako tisíc príspevkov a 33-tisíc sledovateľov neskôr vzniká kniha, ktorá je inšpirovaná povesťami spisovateľky Márie Ďuríčkovej.
„Bratislavu považuje za škaredú ten, kto ju nepozná,“ tvrdí Štefan Cipár, autor obľúbeného profilu na Instagrame. Jeho fotografie hlavného mesta sleduje na sieti viac ako 33,3-tisíca fanúšikov.
Každému tak odporúča mať oči otvorené, všímať si detaily mesta a vnímať. Kto toto dokáže, ten podľa Cipára prestane vnímať hlavné mesto negatívne. „Krása Bratislavy je všade okolo nás – od Horského parku, cez Palisády a Most SNP až po petržalské betóny.“
V čase založenia spomínaného profilu (v novembri 2014) si však od toho nič mimoriadne nesľuboval. Chcel len zdieľať svoj pohľad na mesto s čo najväčším počtom ľudí.
Svoj úspech dnes pripisuje tomu, že približuje architektúru, históriu a príbehy mesta v ľahko konzumovateľnej forme vzhľadom na súčasnú rýchlu dobu.
„Navštevujem bežne neprístupné interiéry, rozprávam sa s pamätníkmi, hľadám tie najlepšie pohľady na mesto a to všetko následne komunikujem s mojimi sledovateľmi vo forme príbehov a príspevkov,“ pokračuje Cipár.
Knižné dedičstvo
Vďaka tomu koníčku dnes spolupracuje na knihe Prešporské legendy ožívajú, na ktorú beží kampaň na crowdfundingovej platforme Donio.
Ide o zbierku 15 poviedok z modernej Bratislavy, každá je od iného autora a svojím príbehom prispeli napríklad poetka Mirka Ábelová, spisovateľ Pavol Rankov či publicista Michal Havran.
Za projektom stojí občianske združenie Litera Production, v ktorom pôsobia Andrej Csino a Lucia Lackovičová.
„Cieľom projektu je priblížiť modernou formou mladšej generácii klasické povesti a lokácie, ktoré sa k nim viažu,“ vysvetľuje v kampani spomínané OZ.
Kniha Prešporské legendy ožívajú. Foto: OZ Litera Production (5 fotografie)
Knihu ilustroval Matúš Maťátko a okrem fotiek od Cipára obsahuje aj príhovor syna Márie Ďuríčkovej a mapu lokácií.
Práve povesťami spisovateľky Ďuríčkovej z jej Prešporského zvona a Dunajskej kráľovnej je titul Prešporské legendy ožívajú.
„Ako dieťa som poznal jej povesti naspamäť a ich pôvodné vydania ilustroval môj dedo – Miroslav Cipár. Mojou úlohou bolo zdokumentovať lokácie, ktoré spájajú pôvodné povesti s aktuálnymi poviedkami. Či sa mi to podarilo dostatočne, posúdia čitatelia,“ dopĺňa Cipár.
Čierne diery
Prešporské legendy ožívajú však nie je jedinou knihou, na ktorej vnuk známeho slovenského akademického maliara spolupracuje.
Podľa jeho slov je totiž už vo finále knižka Dlažby starej Bratislavy z portfólia občianskeho združenia Čierne diery.
„S historičkou Juliou Itin sme zdokumentovali vyše 100 budov a interiérov v Bratislave. Jednotlivé lokácie a vzory budú spájať príbehy výrobcov, architektov a obyvateľov konkrétnych domov,“ ozrejmuje Cipár.
Nápad s dlažbami a obkladmi pritom prišiel náhodou – popri práci na inej knihe, ktorú s Juliou odsunuli na neskôr.
Čiernym dieram sa námet a obsah pozdával, a tak sa stali vydavateľmi projektu Itin a Cipára. Titul by mal vyjsť v prvej polovici budúceho roka.
Premýšľa nad štúdiom
Povolaním právnik Štefan Cipár nad štúdiom architektúry, paradoxne, nikdy neuvažoval, aj keď prijímacie skúšky na priestorové plánovanie absolvoval úspešne. Nad štúdiom fotografie, na druhej strane, uvažuje podľa jeho slov dodnes.
A hoci pridal na instagramový profil už vyše 1100 fotografií Bratislavy, jej zákutia ešte stále nie sú vyčerpané. „Nikdy som ten pocit nemal a som si istý, že sa tak ani nestane. Toto mesto je pre mňa nevyčerpateľnou studňou pohľadov, objavov a prekvapení,“ vysvetľuje Cipár.
Našu metropolu tak chce objavovať aj naďalej. „Aktuálne mám viac pozvaní na zaujímavé miesta, ako stíham realizovať. Želal by som si mať na Bratislavu viac času – môžeme to označiť za plán,“ uzatvára.
