Rastliny od Neoplants dokážu vzduch v miestnosti vyčistiť od formaldehydu a iných škodlivých látok tridsaťkrát lepšie ako bežné izbové rastliny.
Lionel Mora a Patrick Torbey sa vo svojom laboratóriu v Paríži snažili nájsť rastlinu, ktorá by dokázala zbaviť vzduch škodlivých látok. Chceli tak pomôcť ľuďom, ktorí pracujú v znečistených priestoroch.
Zmysluplná investícia
Po štvorročnom vývoji predstavili svoju prvú bioinžiniersky navrhnutú izbovú rastlinu Neo P1. Tvrdia o nej, že jej účinok je 30-krát väčší ako pri bežných rastlinách. Vo vývoji chcú pokračovať a sľubujú, že ďalšie verzie budú ešte účinnejšie.
„Hovoríme im rastliny s účelom,“ povedal pre americký Forbes CEO Neoplants Lionel Mora. „Nemyslím si, že človek môže minúť peniaze na čokoľvek dôležitejšie, než je udržateľná budúcnosť.“
Od založenia v roku 2018 získala firma Neoplants 20 miliónov dolárov vo forme rizikového kapitálu. Investovali do nej napríklad True Ventures, Collaborative Fund, ale aj viacero jednotlivcov.
Idú na trh
V Neoplants začnú prijímať objednávky začiatkom roka 2023. Koncom roka by už na trh mohli distribuovať prvé rastliny. Zatiaľ len v USA. Viac ako na jednotlivcov sa však plánujú zamerať na firmy, developerov a majiteľov sietí hotelov.
„Sú vizionárske a priamočiare,“ povedal o rastlinách Dan Widmaier z Bolt Threads. So zakladateľmi Neoplants sa prvý raz stretol ešte pred pandémiou, na výstave v Londýne.
Rastliny sú zaujímavé. Stačí nájsť, ktorá funguje a potom ju len šľachtiť. Je to veľmi elegantné a pritom silné vo svete, ktorý potrebuje nové technológie zo syntetickej biológie.
Prečo je to dôležité?
Téma čistoty ovzdušia sa v posedných rokoch objavovala najmä v súvislosti s pandémiou. Ale znečistenie prchavými organickými zlúčeninami, ktoré rieši firma Neoplants, je oveľa dlhodobejším problémom.
Formaldehyd, ktorý sa používa napríklad pri spracovaní dreva, ale obsahujú ho aj mnohé bežne dostupné prípravky na údržbu domácností, už pri malých dávkach spôsobuje pálenie očí, bolesť hlavy, kašeľ a podráždenie pokožky.
Syndróm mileniálov
Dnes tridsaťdvaročný Lionel Mora sa narodil v Rakúsku, ale vyrástol na juhu Francúzska v rodine učiteľov. Už od detstva mal podnikateľské vlohy. Ako tínedžer predával kaderníkom vizitky.
Po štúdiu na Emlyon Business School v Lyone štyri roky pracoval pre Google ako product marketing manager. Podľa jeho slov ho však zožierala túžba robiť niečo zmysluplné, čo by malo väčší spoločenský dosah. „Je to typický syndróm mileniálov, no mne to vyhovuje,“ hovorí.
Startup podľa ich slov založili s túžbou vytvoriť niečo zmysluplné, s veľkým dosahom. Foto: archív Neoplants
Startup podľa ich slov založili s túžbou vytvoriť niečo zmysluplné, s veľkým dosahom. Foto: archív Neoplants
Morov spoločník, o rok starší Patrick Torbey, vyrástol na predmestí Bejrútu v Libanone. Syn pediatra a učiteľky získal doktorát v oblasti úpravy genómov na Ecole Normale Superieure v Paríži.
„Počas štúdia som viedol kurzy o tom, ako si vytvoriť draka. Chcel som ľuďom ukázať, že vďaka genetike môžu vytvoriť niečo magické.“
Kvety ako istota
Napriek rozdielnemu zázemiu našli spoločnú reč na jednom stretnutí startupového inkubátora v Paríži. Torbey krátko potom predstavil Morovi svoj nápad vytvoriť živý organizmus s funkciou.
„Boli sme obklopení krásnymi izbovými rastlinami a povedali sme si: Toto je presne taký ikonický živý organizmus, aký hľadáme,“ hovorí Mora a dodáva, že izbové rastliny má asi 80 percent domácností.
Najsilnejšia funkcia, akú sme rastlinám mohli dať, bolo umocniť ich schopnosť čistiť vzduch.
Objavujú nepoznané
V roku 2018 preto založili Neoplants. Začali pracovať s potosovcom zlatým. Ten je vďaka svojej mimoriadnej odolnosti a adaptabilite na rôzne prostredia jednou z najbežnejších izbových rastlín. Jej široké voskové listy, ktoré sa rýchlo rozrastajú, jej umožňujú naraz absorbovať veľké množstvo vzduchu s nečistotami.
Potosovec zlatý | Foto: Unsplash/Lasma BalodeAle potosovec mal aj niekoľko nevýhod. Okrem toho, že je jedovatý, a preto nie je dobrou voľbou napríklad pre rodiny s deťmi alebo majiteľov domácich miláčikov, bolo o ňom relatívne málo dostupných relevantných informácií.
„Pracovali sme s rastlinami, ktoré predtým nikto neskúmal,“ hovorí Mora. „Myslím, že to bola aj jedna z našich najväčších výhod. Začínali sme v tme.“
Zmena metabolizmu
Torbey s jeho tímom sekvenovali genóm potosovca zlatého a potom vyvinuli desiatky prototypov, ktoré zdokonaľovali prirodzené schopnosti rastlín v prírode. Molekulárny metabolizmus rastliny upravili tak, aby škodlivé látky z ovzdušia namiesto ukladania dokázala premieňať na rastlinnú hmotu.
Pracovali aj na mikrobióme rastliny, čím v podstate posilnili spoločenstvo prospešných húb a baktérií, ktoré v nej žijú, aby dokázali prchavé organické zlúčeniny účinnejšie metabolizovať. Pomocou biocharu, látky podobnej drevenému uhliu, upravili aj pôdu, v ktorej je rastlina zasadená.
Čakajú na schválenie
Počas rozhovoru pre americký Forbes zrazu Lionel Mora z tašky vytiahne kvet v priehľadnej uzavretej nádobe. Vyzerá ako bežná izbová rastlina, pripomína filodendrón. „Toto je potosovec zlatý,“ hovorí. „Je veľmi milý a veľmi krásny.“
Rastliny dodávajú v ich špeciálnej nádobe, ktorá podporuje čistenie vzduchu. Foto: archív NeoplantsAj keď Neoplants sídli v Paríži, majitelia už založili americkú pobočku a podľa Morových slov, práve finalizujú dohodu s najväčším pestovateľom izbových rastlín na Floride. Tá im pomôže dostať sa z laboratórií na trh.
Kde sú hranice?
Po úspechu plánujú svoj produkt pravidelne zdokonaľovať. Na účely budúceho výskumu spoločnosť buduje na parížskom predmestí Saint-Ouen-Sur-Seine rozľahlé a moderné výskumné laboratórium, ktoré by už pomaly malo byť dokončené.
Otázkou zostáva, o koľko efektívnejšie rastliny pri čistení vzduchu ešte dokážu byť. „Nerád by som sa o 10 rokov cítil hlúpo. Ťažko povedať, aká je hranica. Pokiaľ ide o rastliny, technológie sú ešte len v plienkach,“ hovorí Torbey.
Ďalší plán – dekontaminácia pôdy
Dvojica dúfa, že sa jej podarí navrhnúť také rastliny, ktoré aj v exteriéry budú schopné pohlcovať uhlík a bojovať tak proti klimatickej zmene. Ale to je oveľa zložitejší proces. Podľa Moruby ich rastliny mohli mať ďalšie využitie pri dekontaminácii pôdy.
„Našou ambíciou je sa čo najrýchlejšie dostať na trh, aby sme mohli pracovať na vývoji rastlín, ktoré by boli schopné zachytávať uhlík s vedeckou dôveryhodnosťou.“
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.com. Jeho autorkou je redaktorka Amy Feldman.
