„Chudák Bob,“ hovorí Alexander Gruentzig a ukazuje na figurínu, ktorej z pravého ramena trčí rukoväť skrutkovača. Zakladateľ bostonského startupu Legionarius figurínu bodol, aby ukázal vlastnosti maskáčovej uniformy, ktorá obsahuje senzorovú vrstvu vyvinutú jeho firmou.
„Inteligentná košeľa“ poslala upozornenie na taktický smartfón, ktorý zobrazuje oblasť rany, Bobove vitálne znaky a polohu. Cieľom, hovorí Gruentzig, je dostať pomoc k zraneným vojakom skôr.
„Deväťdesiat percent úmrtí v boji, ktorým sa dá predísť, spôsobí masívne krvácanie. Ak ho dokážete zastaviť v prvej minúte, šanca na prežitie sa ohromne zvýši,“ povedal Gruentzig Forbes v októbri na veľtrhu obrany vo Washingtone, D.C., kde technológiu prezentoval ako jedného z víťazov armádnej súťaže XTechSearch.
Inteligentnú uniformu Legionarius vyvinul s Veliteľstvom špeciálnych operácií USA a s vládnym financovaním asi 1,1 milióna dolárov. Je príkladom nositeľnej technológie, ktorá chráni vojakov a sleduje ich fyzický stav v reálnom čase.
Lepší výstroj, lepší vojak
„Vojenský sektor je historicky taký, že ak z vás chceli urobiť lepšieho vojaka, dali vám lepšiu zbraň,“ hovorí Brandon Marcello, športový fyziológ, zapojený do programu americkej armády s názvom Optimalizácia systému ľudských zbraní (OHWS).
Ten skúma využitie nositeľných zariadení na sledovanie zdravia vojakov. Jeho cieľ: „Optimalizovať ľudí a urobiť ich múdrejšími, smrtonosnejšími, presnejšími,“ hovorí.
Ako akcelerátor poslúžila pandémia. V roku 2020 distribuovala jednotka pre obranné inovácie vojakom tisíce inteligentných náramkových hodiniek Garmin a prsteňov Oura na sledovanie teploty, pulzu a hladiny kyslíka v krvi a zistila, že dokáže predpovedať prípady Covid-19 s presnosťou 73 percent.
Smart košeľa od firmy Legionarius deteguje zranenia a volá o pomoc. FOTO: FORBES USA
Išlo o rozšírenie iniciatívy, ktorá sa začala v roku 2018 so spoločnosťou Philips Healthcare. Tá vyvinula algoritmus na predpovedanie bežných ochorení 48 hodín pred nástupom symptómov.
Pomocou OHWS chcelo velenie zistiť aj to, či by sa nositeľné zariadenia mohli použiť na diagnostiku covidu. Program sa však zameriava na viac ako len na choroby. Za posledné dva roky testoval prsteň Oura na hodnotenie kvality spánku a inteligentné hodinky Polar Grit X Pro na monitorovanie srdcovej frekvencie a námahy.
Testy v Afganistane
Testy uskutočnili v prápore 530 vojakov z 10. horskej divízie vo Fort Drum v New Yorku aj pri nasadení na základni v Afganistane. Údaje boli použité aj na vývoj algoritmov na predpovedanie výkonu vojakov.
Na úrovni jednotiek reportujú programy veliteľom, kedy sú ich vojaci pod prílišným tlakom alebo či môžu tvrdšie cvičiť. Jednotlivým vojakom má systém poskytnúť spätnú väzbu o tom, ako dýchanie ovplyvňuje jeho strelecké schopnosti alebo ako konzumácia alkoholu večer ovplyvňuje výkon na druhý deň.
OHWS, ktorá sa o rok rozšíri na malú brigádu s dvoma tisícmi členov, sa snaží vojakov naučiť, „čo sa skrýva za ich fyziológiou, aby sa lepšie rozhodovali na individuálnej úrovni,“ hovorí programový manažér Joseph Patterson.
Prehľad o zdravotnom stave vojakov v teréne. Vizualizácia: Forbes USA
Údaje povzbudzujú dôstojníkov, aby viac komunikovali s vojakmi a „stali sa starostlivejšími, ľudskejšími“, hovorí Patterson.
Zasiahnuť skôr, ako sa choroba rozšíri
Ak má vojak zrýchlené dýchanie a nočný srdcový tep, môže to indikovať stres a dôstojníci to majú preveriť, hovorí Marcello. „Môžu dať vojakov otestovať na Covid alebo odhaliť problém duševného zdravia. Zasiahnime radšej skôr, ako sa stane niečo naozaj zlé.“
Spotrebiteľské fitness zariadenia majú zmysel počas výcviku, ale nemusia mať dostatočnú výdrž batérie, aby vydržali počas misie. Mnohé sa nedokážu spojiť s taktickými komunikačnými systémami.
Startup LifeLens Technologies vyvíja malý biosenzor, prispôsobený na nasadenie v teréne, ktorý vraj dokáže sledovať 150 zdravotných údajov od vitálnych znakov cez dehydratáciu až po tlak, ktorý môže viesť k poraneniu mozgu.
Senzor v náplasti
Ide o lepiacu náplasť obsahujúcu sedemvrstvový roztiahnuteľný obvod s malým diskom v strede, ktorý má procesor, vysielač a batériu s výdržou 72 hodín. Umiestňuje sa na hrudník a poskytuje presnejšie údaje o životných funkciách ako zariadenia na zápästí alebo prstoch.
Je dostatočne pohodlný, aby používatelia zabudli, že tam je, hovorí Landy Toth, generálny riaditeľ LifeLens.
Senzor, ktorý monitoruje zdravotný stav vojakov. VIZUALIZÁCIA: FORBES USA
Testovali ho napríklad u rangerov a špeciálnych jednotiek, mal upozorniť na prípadné zranenia spôsobené vysokou teplotou. Je na dobrej ceste, aby sa stal prvým nositeľným zariadením, ktoré prejde v armádnom programe Executive Office Soldier.
Napriek všetkým prísľubom nositeľných zariadení Marcello hovorí, že môžu byť len prechodnou technológiou k menej viditeľným formám monitorovania zdravia, ako diagnostické tetovania a „blízke zariadenia“, ktoré dokážu vizuálne kontrolovať vitálne funkcie z diaľky.
Spánková stimulácia mozgu
Armáda podporuje aj ambiciózne programy, napríklad sumou 2,8 milióna dolárov pre houstonskú Rice University na vývoj čiapky, ktorá by zlepšila spánok vojakov stimuláciou toku glymfatického systému v mozgu, o ktorom sa predpokladá, že čistí metabolický odpad.
Nie je však jasné, v akej podobe glymfatický systém, zdokumentovaný u zvierat, existuje aj u ľudí, hovorí Paul Cherukuri, bývalý vývojár biomedicínskych zariadení zodpovedný za projekt.
Rozkaz od programového manažéra armády znel: „Chcem, aby ste išli na Nobelovu cenu, ako aj úplne nové nositeľné zariadenie,“ hovorí.
Cherukuri vedie aj projekt podporovaný námorníctvom sumou 1,3 milióna dolárov, ktorého cieľom je postaviť futuristickú prilbu prirovnávanú k Iron Manovi. Asistent s umelou inteligenciou má detekovať hrozby a aktívne chrániť vojakov.
Inteligentná prilba s aktívnou ochranou nositeľa. Vizualizácia: Forbes US
Inžinieri spolupracujú s kalifornskou 3D-tlačovou firmou Carbon. Vyvíjajú nové ľahké polyméry, z ktorých dokážu vytvoriť prilbu na mieru tak, aby vyhovovala jednotlivým vojakom.
Plánujú zapracovať aj malé bezšošovkové ploché kamery a ďalšie senzory. Prilba by interpretovala údaje zo senzorov, varovala vojakov pred nebezpečenstvom mimo ich zorného poľa, buď prostredníctvom haptiky alebo head-up displeja, a podnikla aj protiopatrenia.
Elektromagnetický štít
Cherukuri dúfa, že použije metódy na manipuláciu s nanomateriálmi a elektrickými poľami, aby čelil výbuchom a zabránil traumatickým poraneniam mozgu. Skúma aj možnosti na vztýčenie elektromagnetického štítu proti energetickým zbraniam, ktoré svet pozná najmä vďaka takzvanému havanskému syndrómu.
Prvá verzia Mark 1 má dvojnásobnú hmotnosť oproti zadaniu, 1,5 kilogramu. Cherukuri hovorí, že budovať inteligenciu na interpretáciu informácií zo senzorov bude náročné, a výzvou je aj dostatočný výkon prilby.
Pentagon, sídlo amerického ministerstva obrany. FOTO: FLICKR, WIYRE MEDIA
Cieľom, ako hovorí, je pomôcť „chlapom, ktorí budú v diere veľmi, veľmi dlho, ktorí sú odpojení od domácej základne. Dokážeme ich udržať nažive a zdravých?“
Problémom všetkých nositeľných projektov – okrem toho, či dokážu, že skutočne fungujú – je nájsť financie, aby prešli armádnym „Údolím smrti“. To je obdobie, keď sa minú výskumné granty a chýba rozhodnutie o akvizícii. Akvirované projekty dostanú vlastný riadok v rozpočte.
Vzduchové mechúre ako obväz
Snaha nasadiť nositeľné zariadenia na predpovedanie chorôb neuspela. Bývalý programový manažér projektu tvrdil, že bol prípadovou štúdiou o tom, ako môže pomalá byrokracia Pentagonu zabrániť inováciám.
LifeLens, ktorý minulý rok získal povolenie na zariadenie od Úradu pre potraviny a liečivá, svoj produkt predáva aj nemocniciam.
Zakladateľ Legionarius Gruentzig sa zasa snaží presvedčiť jednotky prvého nasadenia na to, aby vyskúšali jeho inteligentné oblečenie. S tromi kolegami pridali do oblečenia vzduchové mechúre, ktoré by sa nafúkli okolo rany a zatlačili na ňu, aby sa tak zastavilo krvácanie.
Nesnažia sa však projekt komercializovať, kým potenciálny zákazník neprejaví záujem. Zatiaľ sa teší na ďalšie testovanie. „Zašpiniť tieto veci,“ hovorí a ukazuje na vešiaky s jeho elegantnými košeľami, „to je to, čo potrebujeme.“
Autor článku je redaktor Forbes.com Jeremy Bogaisky.
