Partnerský život prináša so sebou aj potrebu robiť kompromisy. Jednou z problematických oblastí bývajú financie.
O tom, ako zbrúsiť hrany a nájsť spoločnú reč, sa rozprávame s finančným poradcom Matúšom Kuchálikom, ktorý vedie blog a podcast Teorie Peňez.
Stretávate sa vo svojej praxi často s prípadmi, keď majú partneri odlišné predstavy o financiách?
Áno, stáva sa to relatívne často. Napríklad, keď jeden chce investovať a druhý z toho má obavy, alebo keď je jeden z partnerov šporovlivý a druhý rád míňa. Odlišností môže byť mnoho. Málokedy si sú ľudia z pohľadu financií podobní.
Zlé zážitky z detstva
Z čoho vychádzajú tieto odlišnosti?
Najmä z rodiny a od rodičov. Každý si nesie z minulosti iné hodnoty a skúsenosti. Zlým zážitkom môže byť napríklad situácia, keď rodičia prišli pri investovaní o veľa peňazí. To je taká silná emócia, že postoj partnera sa nedá zmeniť jedným rozhovorom.
Čo v takom prípade odporúčate?
Keď jeden z partnerov nechce o investovaní ani počuť, nie je dobré ho nútiť. Zmena postoja je dlhodobý proces. Treba o téme otvorene hovoriť. Pomáhajú pozitívne príklady z okolia.
Je dôležité, aby človek reálne videl, že to môže fungovať, ak sú nastavené správne pravidlá. Pomôcť môže rozhovor s poradcom, alebo s niekým z okolia, koho daný človek rešpektuje.
Zmena však musí byť postupná. Človek sa pomaly začne v téme orientovať a strach pomaly opadne.
V akom percente prípadov sa vám darí postoje partnerov zblížiť?
Ak nehovoríme o naozaj veľkých názorových rozdieloch, ktoré už vlastne už ani nie sú o financiách, vieme názory ľudí zblížiť povedzme v 80 až 90 percentách prípadov. Väčšinou si to spolu dokážu vykomunikovať.
Jednoduchou skúškou môže byť napríklad cestovanie a tvorba dovolenkového rozpočtu. To je dobrý spúšťač pre iné oblasti sporenia.
Spoločná debata by mala viesť ku kompromisu
Kedy by malo medzi partnermi dôjsť k prvému vážnemu rozhovoru o financiách?
Ideálne vtedy, keď spolu začínajú bývať. To je ideálna príležitosť, keď je to prirodzené a nenásilné. Často k tomu však dochádza až po svadbe. To je už neskoro a vyvoláva to zbytočné nepochopenia a spory.
Mal by byť výsledkom takéhoto rozhovoru vždy kompromis?
Kompromis je ideálny stav, no debata nie je nikdy jednoduchá, naopak, je plná emócií. Môže sa stať, že partner, ktorý chce investovať, no u partnera nenašiel pochopenie, to urobí v tajnosti. Nie je to z pohľadu dlhodobého vzťahu, v ktorom by malo byť čo najmenej tajností, ideálna situácia.
Výsledok debaty vyplýva z toho, ako majú partneri usporiadané financie. Sú to najčastejšie tri možnosti. Buď majú všetky financie oddelené, alebo si spravujú samostatne len svoje bežné výdavky a sporia si spolu, alebo si vedú všetky svoje peniaze spoločne.
Ako zmeniť postoj odmietajúceho partnera? Je na to nejaká stratégia?
Je nesprávne postaviť partnera pred tému vetou: „Počul som o zaujímavej investičnej príležitosti. Poďme aj my investovať.“ Je to, ako keby ste niekomu povedali, poďme na lietadlo a nepovedali mu, kam chcete letieť.
Ľudia robia často chybu v tom, že začínajú úvahou, ako sa niekam dostať, čo je v tomto prípade investičná stratégia, no nerozprávajú sa o tom, aký je ich cieľ, ako im má investovanie pomôcť v živote.
Toto je moment, v ktorom by sa malo partnerom podariť nájsť kompromis. Dohodneme sa na našej predstave, kam sa chceme dostať o tri, desať či 15 rokov. Zistíme, koľko peňazí na to potrebujeme a potom hľadáme možnosti, ako sa tam dopracovať.
Čo nás spája a čo rozdeľuje
Partnerov by teda mali spájať spoločné ciele?
Rozhodovanie o financiách by malo prebiehať podľa vzorca hodnota – vízia – cieľ. Hodnotou môže byť napríklad túžba byť viac s rodinou. Z toho vyplývajúca vízia je netráviť priveľa času prácou. A cieľom je nájsť si rekreačnú chatu, kde celá rodina vypne. Hodnota je pri tom to najdôležitejšie. Partneri ich mávajú zvyčajne spoločné. Spájajú ich pri hľadaní vízií a cieľov.
Vo svojom blogu hovoríte o kategórii ľudí s názvom „pštros“. Čo konkrétne to znamená?
Títo ľudia pred problémom unikajú a nechcú ho vidieť. Niekto môže mať s financiami spojené také negatívne emócie, napríklad keď v rodine boli témou častých hádok, že on sám nechce na peniaze ani pomyslieť. Aj pre tento typ ľudí je veľmi užitočnou inšpiráciou v okolí, keď môžu vidieť pozitívne príklady. Musia prelomiť jeho negatívny postoj. Môže to byť aj článok, blog či pocast.
Prepojenie so svojim budúcim „ja“
Slováci nepatria medzi národ investorov. Sú skôr sporitelia. Čím si to vysvetľujete?
Najčastejší dôvod, pre ktorý ľudia neinvestujú, je, že si samých seba nevedia predstaviť o 10 či 15 rokov. Nie sú vôbec prepojení so svojím budúcim ja. Vnímajú ho ako cudzieho človeka.
V tom prípade investovanie zlyháva. Prečo by to niekto robil pre cudzieho.
To je zaujímavý postreh. Ako sa môžu ľudia prepojiť so svojím budúcim ja?
Sú na to rôzne metódy. Jedna moja klientka si napríklad zmenila svoju fotografiu v mobilnej aplikácii na svoju staršiu podobu, položila si ju veľa monitora a každý deň sa na ňu pozerala. Postupne začala cítiť prepojenie.
Ľudia si pripúšťajú, že raz o 20-30 rokov pôjdu do dôchodku, no necítia voči sebe v budúcnosti žiadnu emóciu. Ťažko si potom niekto bude sporiť do budúcnosti, keď nie je osobne zainteresovaný. Môžu tu pomôcť správne otázky, no je to dlhodobý proces.
Nový smer v správe financií
Prepojenie financií a psychológie je v našich pomeroch pomerne vzácne. Ako ste sa dostali k tejto oblasti?
Tento trend prichádza z USA. U nás sa bude postupne udomácňovať. Cieľom je, aby bol človek finančne spokojný. Rozhovor s partnerom by mal viesť k tomu, aby sa obom žilo lepšie.
Ukazuje sa, že výška úspor človeka vychádza z toho, ako vníma život a samého seba. Je to úplne iná téma ako, keď za niekým prídete s tým, že toto je fond s najvyššími výnosmi.
Postoje partnerov napríklad zisťujeme otázkami – čo ťa učili mama a otec o peniazoch? Zisťujeme ich finančné presvedčenia. Niekto si môže myslieť, že peniaze sú a priori zlé. Niekto zas, že je to cieľ života. Na základe výsledkov zostavujeme finančný plán.
