O jeho športe verejnosť veľa nevie, Oliver „Skiter“ Lepko však patrí k najlepším hráčom počítačovej hry Dota2 na svete. V októbri vyhral so svojím tímom Tundra Esports najväčší medzinárodný turnaj – The International 2022. Päťčlenný tím Tundra Sports si rozdelil výhru 8,5 milióna dolárov.
Za cieľom od štrnástich
Ako ste sa stali profesionálnym hráčom na počítači?
Vždy som mal rád počítačové a hry. Pred desiatimi rokmi, keď som mal štrnásť rokov, za mnou prišiel spolužiak a povedal mi, že je taká jedna hra, volá sa Dota 2. A prize pool na jednom turnaji je nejakých 1,6 milióna dolárov. Povedal som si vtedy – wow, rád hrám hry aj zadarmo, tak raz by som mohol skúsiť ísť aj na turnaj. Odvtedy to bol môj cieľ, stať sa profesionálom.
Od štrnástich rokov hráte?
Nie celkom, mal som aj prestávky, musel som sa sústrediť na školu. Ale od začiatku som mal tento cieľ – skúsiť hrať profesionálne a zistiť, ako ďaleko to dotiahnem.
Keď si tínedžer povie – budem profesionál v Dote2, čo musí urobiť? Zohnať hardvér, trénera?
Toto je jedna z vecí, ktorá sa mi na e-športoch veľmi páči. Okrem počítača a internetu nepotrebujete nič iné. Nijaké kluby, štadióny alebo niečo také.
Celé je to o tom, že v mojej hre je rebríček individuálnych hráčov, a keď hráte verejne, za výhru dostanete 30 bodov, za prehru mínus 30.
Keď sa vypracujete, ja som teraz v rebríčku ako individuálny hráč tretí na svete, tak sa dostanete na oči tímom a lepším hráčom. Nepotrebujete žiadne reklamy alebo niečo podobné. Akurát musíte byť „mega dobrý“. Potom vás pozvú do tímu, a tam môžete na teste ukázať schopnosti.
Prvé zarobené peniaze
Kto vás po prvý raz niekam pozval?
Úplne prvé pozvanie si už ani nepamätám. Ale profesionálne som začal v nemeckom tíme Penta Sports. Z toho som sa veľmi tešil, to bol prvý dôkaz, že to, čo robím, možno má nejakú budúcnosť. Nebolo to veľa, ale bolo to také „wow, zarobil som si prvé peniaze v živote“.
Ako ste sa prepracovali na svetovú úroveň?
Celé je to o tom, či sa zlepšujete. Stále dokola hráte, snažíte sa každý deň zlepšiť. Či už osobnostne alebo v hre samotnej. Pozeráte si záznamy hráčov, ktorí sú lepší ako vy, snažíte sa niečo „odkukať“. Je to tak zjednodušene povedané, ale asi takto to je.
Výber do profesionálneho tímu
Ako vyzerá test, keď si vás niekto pozve? Je možné zmerať vaše kvality?
Hráči, ktorí hľadajú nováčikov do tímu, si pozrú záznamy výkonov. Z toho vedia posúdiť, či je ten hráč dobrý, alebo nie. V druhej fáze si zahrá priamo v tíme tréningovo proti iným tímom. Vtedy sa testuje už aj chémia medzi hráčmi, či si osobnostne a kultúrne rozumejú. Ak je tím spokojný, môže sa podpísať kontrakt a ide sa na turnaje.
Je v Dota2 nejaká hierarchia turnajov? Vyhrali ste ten najväčší…
Systém sa volá DPC, Dota Pro Circuit. Po celý rok sa hrá o dobré peniaze aj v lige, (napríklad na turnaji v západnej Európe, WEU Division I o 205-tisíc dolárov). Na turnaji takzvanej Tier1 úrovne v Štokholme sa už hralo o 500-tisíc dolárov, ale aj o body, potrebné na kvalifikáciu na ten najväčší turnaj, International, ktorý sa hrá na konci sezóny.
Tím cestuje na turnaje spolu. Museli ste si na začiatku nahrať nejaké peniaze, aby ste na to mali?
Náklady platí organizácia, jedlo, hotely, letenky, všetko. Dva alebo tri mesiace sme na sústredení spolu celý čas, ale nemusím dať ani korunu. Všetko platí organizácia, teda Tundra Esports.
Ako vyzerá profesionálny tím? Koľko je v ňom hráčov a koľko ďalších členov?
V Dote2 máme päť hráčov, jedného trénera, jedného manažéra a jedného psychológa. Tundra Esports ako firma v počítačových hrách má viac zamestnancov, ale toto je športový tím.
Biznis, sponzori aj mercedes podľa vlastného výberu
Kto je majiteľ Tundra Esports?
Maxim Demin, ktorý vlastní aj klub futbalovej Premier League Bournemouth. (V auguste sa ambasádorom a akcionárom Tundra Esports stal aj holandský futbalista FC Liverpool Virgil van Dijk, pozn. red.)
Ako ste sa dostali do Tundry?
Dali sme sa dokopy piati dobrí hráči a hrali pár turnajov bez sponzora ako tím Mudgolems. Niektoré sme aj vyhrali a vtedy si nás všimli. Náš vtedajší kapitán, volal sa Fata, dnes už s nami nehrá, si preveroval ponuky, či sú finančne zabezpečené a seriózne. Takto našiel Tundru. Videl, že majiteľ je veľmi bohatý a bude o nás postarané.
Ako funguje biznis tohto športu? Predáva sa napríklad merch ako vo futbale?
Biznis ide mimo mňa, o to som sa nikdy nezaujímal. Z toho, čo viem, je merch určite veľký zdroj príjmu. Ďalší sú sponzori, napríklad stávkové kancelárie, niekedy financujú až 90 percent rozpočtov.
Niektorí hráči majú aj individuálne hráčske sponzoringy. Tundra zatiaľ merch nemala, ale podľa mojich informácií sa na ňom pracuje.
Medzi sponzormi sú už aj automobilky.
Áno, Audi, BMW alebo aj Mercedes. Organizátori niektorých turnajov dali najlepšiemu hráčovi 50- alebo 100-tisíc eur na kúpu Mercedesu podľa jeho výberu. Stáva sa to v posledných rokoch mainstreamom.
Sledovanosť zápasov
V Singapure ste hrali na veľkom štadióne?
Na dvoch. Najprv sme hrali z hotela skupinovú fázu, potom prvých pár zápasov play off na menšom štadióne a top 4 sa presunulo na veľký štadión, Singapore Indoor pre 12-tisíc divákov.
Aký je záujem divákov zo sveta?
Tento rok pokryli vysielatelia päť jazykov, prenajali štúdiá v Nórsku a iných krajinách, kde zabezpečovali vysielanie, keďže v Singapure nebolo dosť miesta. Lístky na finále boli okamžite vypredané a štadión plne obsadený. Tento rok sa zaznamenala najväčšia sledovanosť, počas finále 1,7 milióna divákov.
Ďalší cieľ a chémia v tíme
Vyhrali ste, dosiahli ste hlavný cieľ v kariére. Čo ďalej?
To isté o rok zopakovať. Každý rok sa prize pool najväčšieho turnaja mení. Veľká časť z neho je crowd funding, diváci prispievajú peniazmi za nákupy v hre. Minulý rok bol dvakrát vyšší (40 miliónov dolárov proti takmer 19 miliónom). Hovoríme, že sme vyhrali celý turnaj, sme najlepší, ale nevyhrali sme tú „reálnu“ cenu.
Ako dlho ste spolu aktuálni piati hráči?
Z tej pôvodnej zostavy sme zostali iba dvaja, ja a môj spoluhráč z Izraela, volá sa „33“, menom Neta Shapira. A za tie dva roky, čo spolu hráme, sme viackrát menili hráčov. V tejto zostave hráme asi rok.
Ak sú tímom piati, asi je ťažké meniť pätinu tímu, nie?
Je to tak. Chémia je veľmi dôležitá, spoluhráči sú pre mňa ako druhá rodina, strávim s nimi viac času ako s vlastnou rodinou. Ak by som s nimi nemohol vydržať, tak to by bolo hrozné. Ale pri zmenách v tíme som bol skôr v zákulisí a sústredil som sa na to, aby som bol tou najlepšou verziou seba.
Hovorí do zloženia tímu manažér?
Každý tím má nejaké iné rituály. U nás to funguje tak, že keď sú nejakí hráči nespokojní, tak sa porozprávame. Ak je väčšina za, tak sa rozhodnutie spraví. Sú aj tímy, kde sú mladí chalani a manažment robí rozhodnutie za nich.
Nebezpečná cesta
Väčšinu roka, ak je to možné, cestujete. Sú nejaké tradičné miesta turnajov?
Kde sú turnaje, tam sa ide, teda ak sa kvalifikujete. Či je to v Peru, USA, Saudskej Arábii alebo v Číne. Keď som ešte bol na strednej škole, mal som problém, že ma nechceli púšťať, tak som musel stále hovoriť, že som chorý.
Chodil som na gymnázium, chcel som aj odísť, ale rodičia mi povedali – dokonči to, dáš to. Moje školské dni vyzerali tak, že som dospával minulé noci. Bolo to hrozné, ale školu som dokončil.
Na vysokú školu ste už ísť nemohli?
Absolútne nie, nemal som na to čas. Teraz som na Slovensku mesiac – za posledné dva roky je to najdlhšie, čo som doma. A je to niečo neuveriteľné, môžem si oddýchnuť.
Chcel by som byť príkladom zo Slovenska, ktorý pomôže presvedčiť rodičov, nech tým chalanom dajú šancu. Ale zároveň musia pochopiť, že to nie je také jednoduché. Je málo ľudí, ktorým sa to podarí.
Čo povie rodina, keď syn vyhlási – chcem byť profesionálny hráč?
Tak to bolo aj u mňa doma. Rodičia neboli spokojní, nikdy nič také nevideli, nemali príklad z minulosti, že to funguje. Ja som vtedy bol na nich aj naštvaný, ale neskôr, keď sa mi začalo dariť, mi dali väčšiu voľnosť. Povedali si – asi na tom niečo je. Netlačili, aby som išiel na výšku. Zdá sa, že sa to oplatilo, ale je to určite nebezpečná cesta.
Ide o čas
Čo hrozí? Príde hráč o peniaze? O zdravie?
O peniaze nejde, ako som hovoril, hra je celá zadarmo. To, o čom hovorím, je čas. Je veľa mladých chalanov, ktorí do hry investujú strašne veľa času, chcú vyhrávať turnaje, byť profesionálni hráči. O tom veľa ľudí nerozpráva.
Ja by som chcel byť príkladom zo Slovenska, ktorý pomôže presvedčiť rodičov, nech tým chalanom dajú šancu. Ale zároveň musia pochopiť, že to nie je také jednoduché. Je málo ľudí, ktorým sa to podarí.
Hrozí hráčovi, ktorý to preženie, že sa z toľkého hrania „zblázni“?
Ťažko povedať či zblázni, ale keď sa tomu chcete fakt venovať, tak napríklad nie je čas na školu. Je to dosť veľké rozhodnutie, či človek naozaj chce ísť touto cestou.
Kedy ste sa rozhodli, že budete profesionál?
Na sto percent vtedy, keď som bol v rebríčku vysoko, nejaký piaty-šiesty v Európe. Povedal som si – okej, mám dôkaz, že som dobrý. A keď začali prichádzať ponuky na spoluprácu, tak som si povedal – vidím, že na to mám.
Nekonečná konkurencia
Hru sa naraz hrajú milióny ľudí, konkurencia je extrémne veľká.
To je práve tá vec. Keďže nepotrebujete športové haly ani nič iné, je prístup strašne jednoduchý. Konkurencia je neuveriteľná.
A dá sa povedať, že ste objektívne najlepší, na rozdiel povedzme od dvoch hokejistov, ktorí hrajú štvrtý útok v NHL verzus prvý vo Fínsku a majú možno aj podobnú výkonnosť?
Môžeme povedať, že sme vyhrali najlepší turnaj. Tak si rok môžeme hovoriť, že sme najlepší na svete v Dote (smeje sa). Naša scéna je taká, že stále medzinárodne bojujeme proti sebe, či už v regióne alebo na internationale, keď sa stretnú najlepšie tímy sveta.
Čo potrebuje hráč a čo jeho telo
Aký typ hry je Dota? Strategická, či záleží aj na postrehu a reakciách?
Je to kombinácia oboch. Jeden hráč povedal, že najlepšie prirovnanie k tradičnému športu je, akoby to bol basketbal, spojený so šachom. Taký nejaký dynamický šach. Na rozdiel od šachu nehráš sám, ale so spoluhráčmi.
Preto je v hre viac chaosu, a preto sa na to aj dobre pozerá. Nevieš úplne predpokladať, čo sa stane, nejaká náhoda. Rolu hrá ľudský faktor, a keďže hráčov je po päť, tak je desaťkrát znásobený.
Potrebuje dobrý hráč aj fyzickú kondíciu?
Určite treba mentálnu výdrž. Tá sa dá trénovať, a potrebujete aj fyzický pohyb. Chodíme do posilky, často aj behávať. A treba aj trénovať mozog, aby ste nemali mentálnu únavu alebo burnout. Musíte sa stále zlepšovať, ale nie len stále sedieť za počítačom.
Sedíte povedzme 14 hodín denne za počítačom, alebo záleží aj na kvalite času?
Je to mix obidvoch. Keby sme hre venovali sto percent času, tak z toho človek zošalie. To nie je zdravé. Ale určite veľká časť času je naozaj sedenie za počítačom. Potom sú aj dni, keď treba úplný reset, dostať sa od hry čo najďalej.
Ako zvláda hranie telo?
Najviac sa vyskytuje problém s karpálnym tunelom. Nervy v ruke, v dlani, sa naozaj drvia. To je nočná mora každého hráča. Musíte dbať na dobrý posed, a opakovane robiť cviky na ruky a dlane, pravidelný strečing. Na to si treba dávať pozor.
Je hra veľmi „imerzívna“? Dá sa pri nej nevnímať svet okolo?
To určite áno. Je to úplne iný svet, dá sa úplne zabudnúť na všetky problémy, čo normálne majú ľudia v škole alebo v práci.
Pravidlá hry
Aká je úloha hráča? Nakoľko reaguje a nakoľko napĺňa danú stratégiu?
Každý hrá nejakého hrdinu a každý má svoju zodpovednosť. Spolu sa dávame dokopy ako tím a potom sa v hre ukáže, či naša stratégia bola lepšia ako súperova a či hráči v daný deň dobre spali a hrajú na tej úrovni, ktorú si predstavujú. Hru môže zmeniť veľa faktorov.
V šachu sú jasné pravidlá pre pohyb figúr. V Dote2 majú hrdinovia dané vlastnosti?
Vzťahy medzi hrdinami, akože niektorý je lepší proti niektorému inému, tam sú, ale najväčší rozdiel oproti šachu je tá tímovosť. A ešte aj ďalšia vec – my máme patche, aktualizácie, ktoré menia pravidlá hry. Šach ostal stále ten istý, nám sa tá hra každého pol roka od základov zmení. Stále sa musíme učiť nové a nové veci.
O týchto zmenách rozhoduje herné štúdio, Valve?
Áno, majú pod sebou vývojára, volá sa IceFrog. On tú hru začal, vymyslel. Valve ho najal, dali do toho financie a on má hru po celé tie roky na starosti.
Prečo sa práve Dota2 tak rozšírila a profesionalizovala? Čo je na nej také dobré?
Hlavne ide o tú nepredvídateľnosť. Ten chaos. Môžete si povedať – rozumiem tejto hre, idem vyhrať, ale ľudský faktor môže zohrať veľkú úlohu. Máte tú akoby šachovú kostru, ale nikdy neviete, čo sa naozaj stane, niečo úplne nové.
Do dôchodku v tridsiatke
Ide o to, ako zareagujete na niečo, čo ste nečakali?
Áno. Máme byť pripravení na všetko, či už v hre alebo mimo hry. Kouč nám hovoril o astronautoch, ktorí aj keď zlyhajú všetky systémy, nepanikária. Nesmiete sa nechať rozhodiť.
Aká dlhá môže byť kariéra hráča?
Ja sa už považujem za druhú generáciu. Hra je pomerne nová, ale už som si všimol, že okolo tridsať až tridsaťdva rokov väčšinou ľudia chodia do dôchodku. Niektorí už majú spomalené reakcie, hoci sú aj hráči, ktorí sú aj v tom veku na vrchole.
Je to aj o tom, aké máte priority. Ak ste stále pripravení venovať hre sto percent, tak to môžete robiť veľmi dlho. Ale veľa ľudí má po určitom veku rodinu a nemôžu sa hre venovať ako zamlada.