Marketér Viktor Riško bol roky fascinovaný príbehom Tomáša Baťu. Keď si uvedomil, ako príbeh slávneho českého podnikateľa aj po desiatkach rokov od jeho smrti stále inšpiruje, rozhodol sa zbierať podobné príbehy medzi ľuďmi so „slovenskou DNA“. V jeho Triumph Gallery zatiaľ zhromaždil 160 príbehov.
Začnime tou „slovenskou DNA“. Kto sa vo vašej galérii môže ocitnúť? Nachádza sa tam napríklad aj Slavoljub Eduard Penkala, ktorý mal poľsko-holandských rodičov, neskôr prijal chorvátske občianstvo a so Slovenskom ho spája vlastne len to, že sa narodil v Liptovskom Mikuláši…
Povedzme to tak, že sa na to pozerám viac ako človek z marketingu. Mnohí z ľudí, ktorých som zaradil do Triumph Gallery, na Slovensku nikdy nežili, boli iných národností, alebo, podobne ako Penkala, sa u nás len narodili. Takže hľadám hlavne nejaké slovenské korene, niečo, čo tieto osobnosti s našou krajinou spája – marketingovým jazykom povedané – nejaká tá „slovenská DNA“.
Baťov príbeh je silný aj po rokoch
Prečo vás vlastne zaujal príbeh Tomáša Baťu?
Mám veľmi blízko k téme prvej československej republiky, okrem toho som ako marketingový manažér pôsobil dva roky v Zlíne a býval som vo vile Tomáša Baťu. On je veľmi inšpiratívny človek a vlastne môj životný vzor, aj preto som o ňom začal robiť prednášky pre študentov.
Vtedy som si uvedomil, že jeho príbeh je taký silný a plný emócií, že dokáže ľudí nakopnúť. Niekedy vtedy som si povedal, že takých príbehov musí byť viac – aj zo Slovenska. Postupne som ich zbieral, pod značkou Triumph Gallery som doteraz zhromaždil už 160 takýchto silných príbehov.
Viktor Riško. Foto: Silvia Slafkovská
Nesústredili ste sa však len na podnikateľov…
Nie, napriek tomu, že inšpiráciou bol podnikateľ Baťa, zaradil som do galérie ľudí, ktorí zaznamenali svetový úspech v najrôznejších oblastiach.
Stratení v dokonalej hmle
Niektoré mená sú verejnosti dobre známe, iné naopak. S akými reakciami sa stretávate pri prezentovaní osobností Triumph Gallery?
Veľmi často je to úžas. Niečo v štýle: „Wow, ako to, že som o tomto človeku nikdy nepočul, respektíve, ako to, že som nevedel o jeho slovenských koreňoch?“ Komunisti tu naozaj za tých štyridsať rokov vytvorili dokonalú hmlu, v ktorej sa stratilo mnoho úžasných príbehov, pretože sa o tých ľuďoch nemohlo písať.
A dnes je už určite najvyšší čas začať sa rozprávať o tom, že aj z takej malej krajiny pochádza mnoho ľudí, ktorí dokázali svetové veci, ktorých svet uznáva a rešpektuje.
Sú oblasti, v ktorých žiadne meno neprekvapí? Napríklad šport?
Dokonca aj medzi športovcami sú svetové mená, ktoré u nás často nepoznajú ani samotní športovci. Napríklad futbalista Ladislav Kubala, ktorý sa narodil v slovensko-maďarskej rodine a neskôr sa stal hviezdou FC Barcelona.
Keď tento slávny katalánsky tím v roku 1999 oslavoval sté výročie svojho založenia, fanúšikovia označili Kubalu za najväčšiu hviezdu klubovej histórie. Pred štadiónom Camp Nou dnes stojí jeho socha. Napriek tomu ani to nie je meno, ktoré by u nás každý poznal.
Uránový kráľ a šéf žltých taxíkov
Ktorá z osobností je najbližšia vám?
Mám dve. Prvou je Štefan Boleslav Roman, ktorý emigroval do Kanady, tam sa vypracoval a jeho spoločnosti Denison Mines patrili najväčšie uránové bane na svete. Z jeho iniciatívy vznikol aj Svetový kongres Slovákov, takže to nie je len silný podnikateľský príbeh, má aj spoločenský, priam štátnický presah.
Ešte kým prejdeme k druhej osobnosti, keď spomínate silný príbeh – ako s ním treba pracovať, aby ľudí nadchol?
Nesmiete to celé postaviť len na faktoch, ktoré si človek prečíta na Wikipedii. Musíte sa ponoriť viac do hĺbky, zistiť, čo bola podstata, prečo sa daný človek presadil. Potom poslucháčov a divákov naozaj nadchnete.
A teda späť k druhej osobnosti…
Pre mňa je absolútnym fenoménom postava Johna Daniela Hertza. Rodák zo Sklabine sa dostal do USA ako dieťa v rámci tej veľkej emigračnej vlny za oceán. A čo ten človek zažil, to je na knihu. Ktorú, napokon, aj pripravujem.
John D. Hertz so žltými taxíkmi v Triumph Gallery. Foto: Triumph Gallery
John D. Hertz so žltými taxíkmi v Triumph Gallery. Foto: Triumph Gallery
Príbeh veľkého amerického sna
Predstavujete ho ako zakladateľa známych žltých taxíkov – pôvodnej Yellow Cab Company.
K tomu mám aj pekný príbeh, ktorý sa hodí do Forbesu. V roku 1926 napísal zakladateľ vášho časopisu B. C. Forbes knihu o dvadsiatich titanoch automobilového priemyslu. Boli medzi nimi Henry Ford, Walter Chrysler, Harvey Firestone… a bol tam aj John D. Hertz.
Celý jeho príbeh sa začína prepisom rozhovoru Forbesa s jeho manželkou, pričom on sa čuduje, aký žltý taxík si to chce objednať. Následne predstavuje zakladateľa Yellow Cab Company a aj zaujímavo opisuje, aké charakterové vlastnosti a akú motiváciu potreboval, aby sa zaradil medzi automobilových velikánov.
A to bola len časť jeho príbehu, Hertz prišiel v Chicagu do kontaktu s Al Caponem, stál pri začiatkoch filmového štúdia Paramount Pictures, kúpil podiel v neskôr neslávne známej banke Lehman Brothers. Jeho príbeh je ako veľký americký sen.
Aj mladých zaujímajú osudy úspešných
Vidíte vo vašom projekte aj biznisový potenciál?
Aj Tomáša Baťa hovoril, že každá činnosť sa musí na konci dňa odzrkadliť v číslach. Som rád, že príbehmi dokážem ľudí osloviť a motivovať, no chcem tiež, aby bol projekt, ktorý oslavuje úspešných, sám úspešným. Takže Triumph Gallery vnímam ako svoj startup.
Dnes fungujem na instagrame a mám vytvorenú virtuálnu galériu s tromi miestnosťami, ale mojím konečným cieľom je vytvoriť ju v reálnej budove, nielen online. Zároveň by to nemala byť len galéria úspešných osobností, ale aj živá organizácia s prestížnou správnou radou, ktorá bude rozhodovať, akým spôsobom podporí nové talenty.
Zatiaľ na projekte pracujete sám?
Nie, mám dvoch spolupracovníkov. Moju mladšiu sestru Natáliu Holodňákovú, ktorú sa snažím v jej mladom veku viesť a motivovať, a jej spolužiaka Mateja Piroha. Zároveň je to dobrá skúška správnosti, že práve táto generácia na silné príbehy počúva a môže mať už v tomto veku vzory, ktoré formujú ich život a budúcnosť.
Čo vás čaká najbližšie?
V prvej polovici budúceho roka plánujem zriadiť oficiálny web galérie a virtuálnu galériu rozšíriť o ďalšie miestnosti a poschodia. Od septembra 2023 by som rád chodil s prezentáciami o úspešných ľuďoch zo Slovenska po základných a stredných školách, pretože už v tomto veku sa formuje talent.
A keďže mám silný vzťah k prvej republike, plánujem na 28. októbra 2023, teda na výročie vzniku Československa, vernisáž v skutočnej galérii v Bratislave, kde by sme úspešné osobnosti odprezentovali verejnosti. Nech sa dostaneme z virtuálneho priestoru do toho reálneho, kde sa vieme porozprávať, networkovať.
