Ak ste polovicu svojho života strávili snahou o získanie formálnej kvalifikácie, dalo by sa predpokladať, že požadované zručnosti už máte. No aj napriek rokom usilovnej práce si možno uvedomujete, že schopnosti, ktoré ste nadobudli, nie sú zárukou profesionálneho úspechu.
Snažiť sa jednoducho nestačí. Nikto vás totiž nepripravil na to, ako svoje schopnosti predať. A problém spočíva v tom, že práve tí najlepší z nás často nemajú pocit, že si uznanie zaslúžia.
Je to dilema, ktorú musíte vyriešiť, aby ste vo svojej profesii mohli dosiahuť vrchol. Môj výskum odhaľuje tri dôvody spomínaných pocitov nedostatočnosti a, žiaľ, všetky dávajú zmysel. Ak ich však chcete prekonať, musíte si ich plne uvedomiť.
- Veľa mimoriadne talentovaných ľudí má pocit, že si napriek svojej šikovnosti žiadne ocenenie nezaslúžia. Takmer 70 percent úspešných ľudí samých seba označuje za „podvodníkov“. Tento jav je známy ako „syndróm podvodníka“ (alebo impostor syndróm). Je známe, že dokonca aj významný fyzik Albert Einstein sa ešte aj krátko pred svojou smrťou považoval za „nechceného švindliara“.
- Množstvo manažérov sa v riadiacej pozícii neocitlo preto, že vynikajú v riadení ľudí, ale preto, že preukázali svoje kvality na svojich predošlých pozíciách. Teraz sa im až tak dobre nedarí, a preto ich v zamestnaní ďalej nepovyšujú. Ľudia z exekutívy preto zvyčajne trávia najviac času v práci, na ktorú majú najmenšiu kvalifikáciu.
- Rýchlosť, akou dnes pribúdajú nové poznatky, sa exponenciálne zvyšuje. Je preto jasné, že iba hlupák si môže myslieť, že vie všetko. Pocit nedostatočnosti je v skutočnosti znakom sokratovskej rozvážnosti. Už aj tento grécky filozof totiž „vedel, že nič nevie“. Tento jav je stále viac rozšírený aj preto, že dnes sa už neporovnávame len s ľuďmi v našom okruhu, ale s ľuďmi z celého sveta.
Len v rámci svojho malého „systému“
Ako teda môže mať človek v takejto situácii dôveru vo vlastné schopnosti? Ak chcete, aby vám ľudia dôverovali, musíte preukázať určitú istotu.
Odborník je niekto, kto vie veľmi veľa o niečom. Líder je ten, kto vie málo o všeličom. Úspešní lídri nie sú so svojou nevedomosťou v rozpore, sú si jej plne vedomí a akceptujú ju.
Nemecký sociológ Niklas Luhmann vo svojej práci s názvom „Teória systémov“ tento prístup ešte umocňuje. Podľa neho je totiž každá profesia alebo „systém“ izolovaný od okolia a každý má vlastnú štruktúru. Robotník v továrni koná v rámci vlastného systému, iného ako generálny riaditeľ, ktorý zase koná v rámci toho svojho.
Aj konzultanti konajú len v rámci svojho systému a nemali by nadobudnúť pocit, že práve oni majú akýsi nadhľad, pretože na svete neexistuje nič také ako všeobjímajúca znalosť. Svet je totiž príliš zložitý na to, aby si v ňom ktokoľvek mohol udržať prehľad.
Som presvedčený, že jedným z kľúčov k dlhodobému úspechu (aj k duševnému zdraviu), je uvedomenie si faktu, že kompetentní môžeme byť len v rámci svojho systému.
Autorom tohto článku je prispievateľ Jack Nasher z Forbes US.
