Počas pandémie sa čas, ktorý deti denne strávia s digitálnymi zariadeniami, zvýšil zo 162 na 246 minút. Vyplýva to z výskumu University of Calgary a University College Dublin. Rôzne iné štúdie potvrdzujú, že dospelí denne svoj smartfón používajú tri a viac hodín.
S profesionálnym koučom a mentorom neziskovej organizácie Život bez závislosti Marekom Sonogom sa Forbes rozprával o tom, kedy sa závislosť od internetu stáva deštruktívnou.
Chodia k vám ľudia do centra s tým, že potrebujú pomoc, lebo sú závislí od internetu?
Skôr prichádzajú s inými závislosťami, látkovými aj nelátkovými, a popritom zistíme, že problémový je aj ich čas strávený na internete. Závislosť často neexistuje osamote, neraz chodí ruka v ruke s nejakou kamarátkou.
Ľudia sa postupne priznajú, že im prekáža, ako dlho bezdôvodne surfujú na stránkach, koľko času minú pozeraním videí. Počas pandémie sa to vystupňovalo, ľudia boli dlho izolovaní.
Silným ťahákom je komunita
Kedy sa už dá hovoriť o závislosti?
Nedá sa to zmerať tak, že by sme povedali, že jedna hodina je ok, tri sú na hrane a päť je problém. Niekto potrebuje byť z rôznych dôvodov online aj dlhšie a ak to má pod kontrolou, môže to byť v poriadku.
Pod kontrolou znamená napríklad aj to, že keď chcem, tak mobil odložím a necítim pri tom žiadne sklamanie, smútok či hnev. Ak také pocity mám a hovorím si, že to mám pod kontrolou, ide už o popieranie a sebaklam.
Čo je na internete také lákavé z pohľadu závislosti?
Veľmi silným ťahákom je komunita. Keď sme nemali online priestor, museli sme ísť medzi ľudí, bojovať o svoju pozíciu v partii a riešiť často aj ťažké a nepríjemné rozhodnutia, aby nás niekam prijali.
Internet to uľahčuje – napríklad prostredníctvom hry, v ktorej si môžeme status kúpiť cez doplnky. A to teraz nehovoríme len o deťoch, poznám aj viacerých ľudí zo staršej generácie, ktorí minuli neskutočné množstvo peňazí cez mikroplatby v hrách, aby mali virtuálny úspech a pozíciu v tej online komunite.
V jaskyni závislosti
To sme už asi niekde na pomedzí s gamblerstvom. Ľudia však vedia míňať nielen peniaze, ale aj čas – nekonečným sledovaním videí, kontrolovaním správ a upozornení, chatovaním…
Často pritom nie je problém internet samotný, tak ako pri látkových závislostiach nie je prvotnou príčinou fľaša alebo droga. Zabíjaním času na internete mnohí len prekrývajú iné svoje problémy. Na stretnutiach im potom pomáhame nájsť, čo si tým vlastne riešia.
Niekto je nepochopený v rodine a zistí, že zavrieť sa s displejom je pohodlný únik. Napokon sa však v tej svojej jaskyni závislosti uzavrie natoľko, že sa sám stáva sociopatom.
Marek Sonoga. Foto: archív Mareka Sonogu
Zabíjaním času na internete mnohí len prekrývajú iné svoje problémy, upozorňuje kouč Marek Sonoga. Foto: archív Mareka Sonogu
Zabudli ľudia, ako tráviť čas inak ako online?
Možno len našli najpohodlnejšie riešenie na zaplnenie diery v duši, ktorú by inak museli zaplátať niečím omnoho komplikovanejším. Spomeňte si sami, či ste si nedopriali čas s mobilom navyše preto, aby ste zabudli na krivdy dňa. Alebo v inom prípade, či ste nescrollovali za odmenu – dnes si to zaslúžim, dnes idem…
Látkové závislosti sú asi priamočiarejšie v negatívnych fyzických prejavoch. Stav po opici či drogový absťák nám rázne ukážu, že robíme niečo zlé. Pri závislosti od internetu asi také jasné signálny nedostávame. Alebo áno?
Je pravda, že látková závislosť je viac do očí bijúca, kým pri deštruktívnej závislosti od internetu si jej prejavy nemusíme hneď uvedomiť. Na druhej strane je mnoho videí, ktoré ukazujú reakciu detí, keď im mama bez varovania vypne počítač s hrou. Nie vždy ide o takúto silnú zlosť, niekedy sú to prejavy ako nepokoj, trasenie sa, pocit, že nám niečo veľmi vzácne chýba.
Vedieť, prečo scrollujem
Aké techniky pomáhajú sa z takejto závislosti vymaniť?
Ako pri každej závislosti veľmi dôležité je uvedomiť si, že mám problém. Že daná činnosť negatívne ovplyvňuje moje zdravie, vzťahy. To je fantastický krok. Odborník niekedy môže pomôcť nastaviť zrkadlo, ale uvidieť to musí človek sám.
Potom, ideálne s odborníkom, by mal zistiť, pred čím uteká, čo ho dostalo k závislosti. Je to celý proces sebapoznávania, pri ktorom si jedinec môže uvedomiť, že len podľahol jednoduchším riešeniam. Závislosť nás totiž otupí a zlenivieme pri nej. Potom treba hľadať v človeku nejaké zdroje a stanoviť si cieľ, ako získať hodnotu bez skratiek.
Pri látkových závislostiach je želaným výsledkom úplná abstinencia. Pri internete to tak nejde – veď raz si človek bude chcieť prečítať správy, pozrieť, kedy mu ide autobus, alebo si v čakárni u lekára zahrať hru…
V tomto prípade dobre funguje pravidlo, že vždy viem, po čo práve idem na internet. Keď človek berie do ruky smartfón, len aby bezcielne scrolloval či donekonečna pozeral videá, mal by mu naskočiť varovný signál.
Aj človek, ktorý mal problém s deštruktívnou závislosťou od digitálnych zariadení, má šancu, že to raz bude mať pod kontrolou aj so smartfónom v ruke. Alkoholik tú fľašu do rúk nesmie vziať už nikdy. A pri oboch závislostiach platí, že bez dobre nastaveného cieľa človek ľahko preskočí z jednej závislosti na druhú.
Hovorili ste, že smartfón v ruke je často len únikom od iných problémov. Sú dnes ľudia ochotnejší o nich hovoriť?
Veľa závisí od konkrétnej komunity. Pre niektorých je lojalita voči skupine a rodine taká silná, že akékoľvek rozoberanie problémov s treťou stranou sa neakceptuje. Mnoho ľudí má tiež nastavenie – prečo by som mal o sebe rozmýšľať a meniť sa, už som raz taký, aj môj otec bol taký, aj dedo bol taký…
No aj sám na vlastnej skúsenosti viem, že dopriať si takýto rozhovor nie je o tom, že idem niekomu vyzradiť svoje tajomstvá, ale že sám môžem nájsť svoje skryté zdroje, na ktoré som možno už aj zabudol. A je to veľmi fajn pocit, keď sa to stane.
