Splnila si veľké baletné sny, hlavné roly nielen v Labuťom jazere si zatancovala niekoľkokrát na prestížnych divadelných scénach v Prahe. Už v 26 rokoch však baletka Zuzana Drapalíková vyhorela a rozhodla sa dobrovoľne ukončiť kariéru. Namiesto baletu si našla novú vášeň – športovú jogu, v ktorej to dotiahla medzi svetovú špičku.
Hoci joga a šport je pre mnohých možno prekvapujúce spojenie, ide o zavedenú medzinárodnú disciplínu, ktorá má svoje európske a svetové šampionáty. A Česi sa umiestňujú na popredných priečkach.
Najväčšou českou hviezdou športovej jogy je práve Zuzana, ktorá má za sebou niekoľko umiestnení na medailových priečkach. Je úradujúcou národnou šampiónkou a v roku 2021 získala tretie miesto na svetovom šampionáte. Ako sa súťaží v joge a ako jej v novej kariére pomohla baletná príprava?
Ako ste sa od baletu dostali k joge?
Je to celkom jednoduché, ako baletka som bola zvyknutá na dril, a keď som skončila s tancovaním, hľadala som niečo, čo to nahradí. Už ako aktívna baletka som chodila občas cvičiť Bikram jogu a nadchla ma.
Tento smer totiž ponúka adrenalín a pocit z cvičením zničeného tela: teda niečo, na čo som bola ako baletka zvyknutá. Keď som s baletom skončila, začala som sa joge venovať naplno, absolvovala som lektorský kurz a začala so súťažením.
Foto: archív Zuzany Drapalíkovej
Zlom v baletnej kariére
Prečo ste sa rozhodli skončiť s baletom na vrchole kariéry?
Šla som do baletného dôchodku extrémne skoro. Mala som veľmi dobrú kariéru v Štátnej opere v Prahe, kde som už po troch mesiacoch dostala zmluvu sólistky a tiež som mala veľké šťastie na pedagógov. Počas veľmi krátkeho času som si splnila všetky profesijné sny.
Potom sa však prepojili súbory Štátnej opery a Národného divadla a náš operný baletný súbor sa zrušil a časť ľudí prešla do Národného divadla, kam sa robil konkurz. Prešla som ním a začala tancovať v Národnom divadle, ale už to bolo iné.
Konkurencia bola obrovská a ja som prestávala tancovať hlavné roly, navyše som bola vo veku, keď som chcela mať rodinu. Nechcela som predlžovať čakanie na veľké úlohy a odišla vo chvíli, keď som videla viac mínusov ako plusov.
Bolo ťažké skončiť a zahodiť roky driny?
Vlastne ani veľmi nie. Hoci som od štyroch rokov tancovala, nikdy som to nemala tak, že by som si nedokázala predstaviť život bez baletu. Zároveň som však vedela, že ešte mám čas začať s niečím celkom iným. A tým sa stala joga. Tak, ako ma predtým napĺňal balet, teraz ma napĺňa práve joga. A hlavne mám čas na svoju rodinu, svoje dve deti a manžela. To by som ako tanečníčka nemala.
Práca s vlastným telom
Ako ste sa dostali k športovej joge?
Ťahalo ma to k tomu zdokonaľovať sa, ako baletka som bola zvyknutá pracovať so svojím telom. Preto som postupne začala súťažiť. Na súťažiach v športovej joge sa môže zúčastniť každý jogín, väčšinou to však robia ľudia, ktorí cvičia viac fyzicky náročný štýl, ako je práve bikram, vinyása alebo ashtanga.
V súťaži sa hodnotí prevedenie jednotlivých pozícií, ktoré sú vopred dané v katalógu a každá z nich je jasne ohodnotená.
Ako súťaže prebiehajú?
Každý súťažiaci musí ukázať šesť pozícií, ktoré si sám vyberie podľa svojich schopností. Jedna pozícia musí byť na záklon chrbta, ďalšia na pretiahnutie, ďalej jedna inverzná pozícia hlavou dole a nejaká pozícia na rukách, so zaobleným chrbtom a rotácia. Porota potom hodnotí ich správne technické prevedenie.
Baví ma skúšať svoje hranice a posúvať sa, hovorí bývalá baletka. Foto: archív Zuzany Drapalíkovej
Ide vôbec joga so športom dohromady?
Mňa osobne omnoho viac než samotné súťaženie baví práca so svojím telom. Baví ma skúšať svoje hranice a posúvať sa. Dá sa povedať, že som tým posadnutá. Pozorujem sama na sebe, čo všetko sa dá s telom urobiť. Navyše, na rozdiel od baletu ide o zdravý pohyb. Pozície sa robia tak, aby telo nebolelo. V Prahe je tiež okolo športovej jogy veľmi milá komunita ľudí.
Vek nehrá rolu
Existuje nejaká veková hranica, dokedy sa dá súťažiť?
Joga nie je vekovo ohraničená aktivita, ja sama som sa najviac posunula až po narodení detí. A na športových šampionátoch máme aj kategóriu seniorskú, kde súťažia ľudia nad 45 rokov.
Máte ako baletka výhodu, alebo ste sa museli naopak v niečom preškoľovať?
Ako baletka mám výhodu napríklad vo flexibilite, ale veľa vecí som sa musel preučiť technicky. Veľkou výzvou pre mňa boli stojky na rukách, baletky nemajú veľmi dobre trénované svaly na rukách, veľmi ich nevyužívajú.
V balete sa tiež dosť vytáčajú bedrové kĺby, postavenie panvy je iné, z toho je inak postavená aj chrbtica. Základný baletný postoj je s pätami pri sebe a špičkami od seba. To sa v joge nerobí. Všeobecne je joga oveľa zdravšia forma pohybu.
Našla ste sa najskôr v bikram joge. Môžete nám tento smer viac predstaviť?
Bikram joga je dynamický štýl jogy, kde sa cvičí séria 26 po sebe idúcich polôh a dve dychové cvičenia. Cvičí sa v miestnosti vykúrenej na 42 stupňov. Zakladateľ tohto smeru ich všetky vybral a dobre poskladal za sebou tak, aby zostava fungovala a posilňovala celé telo. Myslím, že funguje perfektne terapeuticky aj ozdravne.
Vedie vlastné štúdio
Bikram joga je však medzi jogínmi kontroverzná téma nielen pre škandály jej zakladateľa, ktorý okolo nej tiež vytvoril veľký biznis. Koľko vás stála licencia na cvičiteľku?
Licencia ma vyšla vtedy na viac ako 300-tisíc korún (pri súčasnom kurze okolo 12-tisíc eur), certifikovaný kurz si môžete urobiť len v zahraničí priamo u zakladateľa smeru Bikrama Choudhuryho.
Myslím si, že ide o fungujúci a dobrý produkt, ktorému, samozrejme, zakladateľ dosť uškodil svojimi škandálmi. (Bikram Choudhury je obvinený zo sexuálneho násilia. Kurzy podľa svedectiev zneužíval na to, aby znásilňoval ženy. Jeho celosvetový biznis v ostatných rokoch aj pre škandály upadá, pozn. red.) Okrem bikram jogy mám však licenciu aj na lektorku klasickej hatha jogy, ktorú som si urobila v Prahe.
Foto: archív Zuzany Drapalíkovej
Čo vám joga dala do života?
Okrem toho, že som sa zbavila problémov s chrbtom, tak som sa naučila mať svoje telo rada a vôbec mať rada samú seba. Odmalička ma totiž ako baletku učili na sebe hľadať len nedokonalosti, aby som ich mohla vylepšovať. Od detstva som sa s niekým porovnávala.
Joga ma naučila vážiť si svoje telo také, aké je.
Naučila som sa nejsť do pozícií cez bolesť, čo sa v balete často nedeje, a naučila som sa na seba netlačiť.
Hoci sa zdá, že športová joga toto nepodporuje, pre mňa to bol taký prirodzený prechod, ako prejsť od baletu k niečomu inému, zdravšiemu a udržateľnejšiemu. Dnes ma jživí, mám vlastné štúdio v Prahe a vediem kurzy.
Máte nejaké plány do budúcnosti?
Vo všeobecnosti nemám plány. Keď si niečo želám a veľmi na to tlačím, nikdy to nedopadne dobre. Naopak, keď nechám veci plynúť, často sa mi splnia sny, ktoré som si ani nedovolila želať.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Veronika Jonášová.
