„Často práve ľudia, ktorí sa vnútorne nevedia vyrovnať s vlastnými zlyhaniami, vytvárajú iným ešte tvrdšie podmienky a radi si kopnú, keď vidia ich neúspech. Slabosť iného akoby zvýrazňovala ich silu a ľudia majú radi pocit, keď sú hore,“ hovorí psychológ Michal Bača v najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení.
V podcaste sa dozviete, prečo je vlastne také ťažké prijať v živote zlyhania, ako pristupovať k neúspechu, akú rolu tu hrá práca s vlastnými emóciami, čo nás môžu zlyhania naučiť aj ako budovať prostredie, v ktorom sa nebudeme báť robiť chyby.
Strach zo zlyhania
„Celý náš život je o vyzrievaní, učení sa, o hľadaní aj nachádzaní. A my vždy, keď prechádzame z jedného levelu do druhého, objavujeme, že ten druhý je v niečom iný a potrebujeme hľadať a nachádzať nové cesty. K tomu, samozrejme, patria aj zlyhania,“ hovorí psychológ Michal Bača.
Keď nám však niečo nevyjde, často prichádza frustrácia, ktorá býva veľmi nepríjemným pocitom. Často sa pred ním dokonca snažíme uniknúť. „Niekedy sú tie pády také boľavé, že ich už nikdy nechceme opakovať. Prirodzene sa vyhýbame tomu, čo nám spôsobuje bolesť, a potom robíme všetko preto, aby sme nezlyhali. Keď sa niečomu snažíme silou-mocou vyhnúť, tak je s tým väčšinou spojená emócia strachu,“ dodáva psychológ.
Práve strach nás však môže brzdiť v dôležitých životných rozhodnutiach. Napríklad zotrvávame vo vzťahu, ktorý nám nevyhovuje, alebo v práci, ktorá nás až tak nebaví. Prečo je to tak?
Ako nás formuje prostredie
Podľa psychológa sme od detstva prirodzene odvážni. „Pokiaľ sa s nami ako deťmi dobre zaobchádza, tak máme chuť ísť do nového, sme zvedaví a skúšame nové veci. Naopak, keď to prostredie nie je úplne bezpečné, záťaže je na dieťa príliš veľa a nedokáže to spracovať, nastupuje úzkosť a strach,“ hovorí Bača.
Vnútorný rast sa podľa neho vtedy spomaľuje alebo úplne zastavuje a je možné, že práve ľudia, ktorí mali vo svojom ranom živote veľmi veľa zlých skúseností, nemajú odvahu ísť do nového, nemajú chuť vstať, keď raz padnú, a opäť riskovať. „Neúspech ich často len utvrdí v presvedčení, že všetko je zlé a proti nim,“ dodáva.
Často to však nemusia byť „veľké traumy“ alebo niečo zásadné, čo nás formovalo. Stačí, že nás od detstva učili byť ticho a „nevymýšľať“. „S nadsádzkou hovorím, že prvé dva-tri roky učíme deti rozprávať a chodiť a po zvyšok života ich učíme sedieť a byť ticho. Takýto prístup nás, prirodzene, nejako formuje,“ hovorí psychológ.
Orientácia na výkon
Podľa Baču o sebe často pochybujú ľudia, ktorí na seba majú veľmi vysoké nároky. „Často sú silno výkonovo orientovaní. A hoci majú za sebou rad fantastických výsledkov, no zdá sa im to nedostatočné,“ hovorí psychológ.
Často sa aj stáva, že práve tí, ktorí si vytvárajú identitu a sebaobraz prevažne na základe toho, ako sa im darí a akí sú úspešní, potom pri neúspechu trpia. Dôležité je teda hľadať akúsi rovnováhu v nárokoch, ktoré na seba kladieme.
„Schopnosť sústrediť sa na výsledok a odriekanie si potešenia v záujme budúceho výsledku a zisku sú dôležité. Na druhej strane je tu schopnosť tešiť sa zo života a užívať si, čo je tu a teraz. Ak nám chýba prežívanie potešenia, tak u seba nie sme ochotní tolerovať chyby alebo to, keď sa nám nedarí.“
Užitočné je uvedomenie, že máme možnosť formovať to, akí budeme. To je podľa Baču oveľa podstatnejšie ako náš aktuálny sebaobraz. „Ten nás môže veľmi ľahko ťahať ako oceľová guľa. Predstava o sebe vychádza z našich predošlých skúseností, možno z toho, čo nám hovorili rodičia, učitelia alebo nadriadení, čo do nás húdli o našej neschopnosti… No to má len pramálo spoločné s tým, čo s tým urobíme,“ dodáva.
Ako na zlyhania
Psychológ v podcaste hovorí aj o tom, ako pristupovať k zlyhaniami. Za kľúčové považuje rozumieť vlastným emóciám a pocitom. So zlyhaniami máme podľa neho problém vtedy, keď nevieme spracovať emóciu strachu zo zlyhania.
„Aj keď sa veľmi snažíme, tak to, že budeme zlyhávať v našich vzťahoch, v práci aj v iných oblastiach života, je stopercentná istota. Je fajn si to uvedomiť a brať to ako súčasť života,“ hovorí Bača.
Väčšinou sa podľa neho púšťame do vecí, v ktorých je miera rizika pod 50 percent, no občas máme problém zariskovať aj v situáciách, keď je miera zlyhania veľmi nízka. Vtedy je fajn sa sám seba pýtať, čo najhoršie sa môže stať. „Keď si človek vedome pomenuje to najhoršie, často zistí, že to vôbec nie je taká hrôza a katastrofa. Ja často hovorím, že neúspech ani nemôže existovať, lebo to, čo sa nám nepodarí, prináša ponaučenie, ktoré má veľkú hodnotu pre náš ďalší život,“ dodáva.
Vypočujte si podcast
Celý rozhovor o zlyhaniach s psychológom Michalom Bačom si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na zuzana.matuscakova@forbes.sk
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk, osvety na sociálnych sieťach či prednášok a diskusií pre firmy aj verejnosť.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Ďakujeme partnerovi podcastu Nevyhorení, spoločnosti SPP.
