Ako by ste sa na chvíľu ocitli v Miláne. Miestnosťou znie hudba z gramofónu, vysoké stropy lemujú tmavozelené steny a štósy látok, ktoré práve dorazili až z metropoly módy. Keby ste toto miesto videli iba na fotografii, dali by ste ruku do ohňa za to, že vonia po tabaku, koži a whisky.
Krajčírsky ateliér neďaleko Parížskej ulice patrí mladej trojici. Matěj, Michal a Veronika svoj salón otvorili počas pandémie s ambíciou šiť remeselne dokonalé obleky a ako sami hovoria – to najlepšie oblečenie, aké ich zákazníci kedy vlastnili. Ich um teraz ocenil aj jeden z najznámejších kritikov krajčírstva, Francúz Hugo Jacomet.
„Keď so zákazníkmi vyberáme, ako bude ich oblek alebo iný kúsok oblečenia vyzerať, nepýtame sa ich len na farbu alebo strih, ale prechádzame s nimi veci z pracovného aj osobného života. Je pre nás dôležité vedieť, na akú príležitosť alebo životný štýl oblečenie šijeme. Až potom sa do toho môžeme pustiť,“ vysvetľuje Michal Trnka, jeden z majiteľov krajčírstva a tiež architekt, ktorý stojí za názvom a celou vizuálnou identitou salónu.
Oblek ako druhá koža
A pri procese návrhu ešte zostáva: „Chceme, aby nielen presne padol na ich postavu, ale aj zapadal do ich životného príbehu a oni mali istotu, že na celom svete vlastnia tento kúsok iba oni. Aj preto sme svoj ateliér nazvali The Owners.“
„Zároveň denne stretávame ľudí, často na vysokých pozíciách, ktorí svoj šatník doteraz neriešili. V priebehu našich stretnutí zisťujú, že sa môžu cítiť vo vlastnej koži skvele. V obleku im nemusí byť nekomfortne a ich vzhľad má vplyv aj na obchodných partnerov alebo kolegov. Vďaka kvalitne strihanému obleku získajú sebavedomie a stanú sa tak ‚vlastníkmi‘ svojho života,“ dopĺňa Matěj Rázga, ktorý sa stará o obchodnú stránku krajčírstva.
So svojimi zákazníkmi tak na jednom stretnutí strávia dve až tri hodiny. Predtým, než človek z The Owners so svojím oblekom odíde, absolvuje takéto stretnutia najmenej tri. „Trvá nejaký čas, kým zákazníka spoznáme, ale aj kým všetko vyladíme do detailov po technickej stránke,“ opisuje tretí zo spoločníkov, Veronika Pňačková.
Stovky úprav
Proces predchádzajúci konečnému výsledku je zložitý. „Napríklad na obleku dokážeme urobiť až 400 úprav oproti základnému strihu. Typicky to je dĺžka rukávov, vypasovanie alebo sklon ramien, ale sú zákazníci a postavy, ktoré potrebujú oveľa viac detailnejších úprav,“ hovorí Michal Trnka.
„A potom o zákazníkovi napríklad vieme, že cestuje s vodičom a niekoľkokrát denne si sadá na pravé zadné sedadlo, kde prehodí nohu cez nohu. Na pravé vrecko nohavíc, ktoré je enormne namáhané, tak neprišijeme gombík, ktorý by tam bežne bol, pretože by sa zákazníkovi hneď odtrhol,“ zapálene opisuje Matěj Rázga. „Toto je presne naša konkurenčná výhoda,“ dodáva.
Poznajú svojich zákazníkov
Tie najlepšie látky, po ktoré táto trojica jazdí niekoľkokrát do roka do Talianska, podľa nich môže mať aj konkurencia. Aby však krajčír poznal svojho zákazníka do poslednej bodky, sa zatiaľ vraj u nás často nevidí. Aj pre covid je v odbore dosť veľká fluktuácia zamestnancov.
„S väčšinou zákazníkov pracujeme dlhodobo, máme pre nich naplánovaný šatník na roky dopredu, pretože si možno môžu dovoliť len jedno sako každého pol roka. Alebo sú naopak na vysokých pozíciách a plánovaním alebo nakupovaním oblečenia nechcú plytvať svoj čas. U nich často poznáme ich vkus aj presné miery a oblečenie im ušijeme sami. A, samozrejme, im ho aj privezieme domov,“ vysvetľuje Michal Trnka, čo všetko je v cene obleku, ktorý v krajčírstve stojí obvykle okolo tridsaťtisíc korún (1 230 eur).
Nie každý si to môže dovoliť. „My ale ani nechceme, aby sa z našich kúskov stal spotrebný tovar. Výroba jedného obleku u nás jednak stojí desiatky tisíc a jednak trvá asi mesiac. O to viac však so zákazníkmi premýšľame nad každým detailom tak, aby mu naozaj zapadol do šatníka a vydržal mnoho rokov,“ hovorí Matěj Rázga.
Žiadna masová výroba
Každý rok sa v salóne ušije asi 300 oblekov. Výrobu deleguje krajčírstvo do Portugalska, na pražskej adrese prebieha meranie, vytvárajú sa strihy a dolaďujú detaily.
Biznis s desaťmiliónovým obratom ročne (asi 411 000 eur) pripraví približne dvetisíc zákaziek. „Súčasťou služby pre našich zákazníkov je totiž aj úprava ich šatníka, často konfekcie, ktorú už majú a nesedí im. Nerobíme len obleky, ale v podstate všetky kúsky oblečenia, snáď okrem obyčajného trička a uniforiem,“ hovorí s úsmevom Matěj Rázga.
Väčšinu zákazníkov krajčírstva The Owners zatiaľ tvoria muži, najčastejšie vysoko postavení manažéri, ale aj módni nadšenci. Žien, ktoré zatiaľ tvoria asi pätnásť percent zákazníkov, však pribúda. „Kým muž si do práce vezme najčastejšie oblek, žena má viac možností. Ale už aj ony zisťujú, že sako ušité na mieru sa im oplatí viac ako modely z konfekcie, ktoré musia neustále obnovovať,“ hovorí Veronika Pňačková.
Zaujali aj Parížskeho džentlmena
Samotná krajčírka, ktorá v salóne nielen šije, ale aj ho vlastní, je zatiaľ rarita. A to nielen u nás, ale aj v celej Európe. Okrem nezvyčajného zamerania na detaily bolo práve toto tým, čo na českom salóne ocenil kritik a celosvetová ikona krajčírstva Hugo Jacomet. „Za oblekmi sme precestovali nespočetné množstvo krajín, no až v Prahe sme konečne našli miesto, ktoré vlastní žena,“ komentoval vo svojom podcaste.
Muž známy pod prezývkou Parisian Gentleman a autor rovnomennej knihy nedávno pricestoval do Prahy len kvôli ateliéru The Owners. Ak vraj žijete v Európe a prajete si vlastniť dokonalý kus oblečenia, máte zamieriť práve do českej metropoly. Trojica krajčírov v nej šije najlepšie obleky, aké ste kedy mali na sebe.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.