Pred rokmi riadil Anton Zajac globálnu expanziu najúspešnejšej slovenskej IT firmy. Vďaka nej sa stal spolumajiteľom Esetu a členom rebríčka najbohatších Slovákov. Dnes idú do sveta už dve firmy jeho synov, dcéra Paula Mišíková riadi rodinnú farmu za hranicami Bratislavy. Povedzme to trochu po americky – here come the zajacs!
Keď sme prišli rodinu Zajacovcov nafotiť na ich farmu, Anton Zajac starší práve telefonoval – po španielsky. Španielčina, ako sa hneď ukáže, je aj na začiatku tohto príbehu.
Čo vo vás rozvinulo podnikateľského ducha? Život v Amerike, alebo ste ho mali už predtým?
Začalo sa to ešte keď som bol dieťa. Otec, môj veľký vzor, sa ako chemik dostal na Kubu, kde som potom žil tri a pol roka. Na človeka v ranom veku – mal som asi šesť rokov – má spoznávanie iných kultúr veľký vplyv. Pozorovať, ako rôzne ľudia žijú a rozmýšľajú, inšpiruje a stimuluje zvedavosť.
Na Kube bolo v tom čase ešte množstvo pozostatkov amerického kapitalizmu. Zažil som šok. Odchádzal som z komunistického Československa a na Kube sa už vozili na pohyblivých schodoch. (smiech) Na ulici som sa bezbolestne naučil po španielsky. Vtedy som netušil, že to bude neskôr pre mňa odrazový mostík.
V čom?
Vyštudoval som „matfyz“ v Bratislave, prvú prácu som dostal na Strojníckej fakulte, ale komunistická klíma v bývalom Československu ma dusila. Potreboval som odísť do sveta. V snahe ušetriť širokú rodinu od perzekúcií som hľadal legálnu cestu. Otec nikdy do komunistickej strany nevstúpil a cestovať do USA bolo vylúčené. Dlho som chodil prstom na mape po hraniciach medzi Mexikom a USA, až som našiel mexické mesto Tijuana, kde bolo centrum pre postgraduálne štúdiá a univerzity. Napísal som listy, poslal články a dostal som ponuku na prácu. Až na mieste som zistil, že vďaka vízam, aké som dostal kvôli letu, a platným prihraničným pravidlám, môžem prekračovať hranice USA a Mexika denne. Hneď v prvý večer v Tijuane – kde som si, mimochodom, povedal, že som mal radšej zostať v komunistickom Československu – ma jeden študent zaviezol do San Diega. Rozhodol som sa, že raz tam budem bývať. Trvalo pätnásť rokov, kým som sen zrealizoval.
Anton Zajac starší. FOTO: ONDŘEJ PÝCHATo už sa dostávame do obdobia, keď ste rozbehli Eset v Amerike.
Áno, ale ešte pár rokov predtým som dospel k presvedčeniu, že aj malé krajiny ako Slovensko by mohli a mali dokázať preraziť vo svetovom meradle – silou nápadov. Počas univerzitných prázdnin som pricestoval do Bratislavy a stretol som sa s Mirom Trnkom ( jeden zo zakladateľov Esetu). Miro mi predstavil antivírus NOD32 a s Richardom Markom (dnešný CEO Esetu) som sa porozprával o unikátnej heuristike slovenského antivírusu. Tá dokázala detegovať vírusy bez toho, aby bola nutná ich predchádzajúca laboratórna analýza. Dohodli sme sa, že spoločne založíme americkú firmu a pokúsime sa presadiť na svetovom trhu. Lokalizoval som produkt a spustil som online obchod krátko potom, ako Amazon spustil svoj.
Z Esetu sa aj vďaka tomu stala svetová firma, vy ste zasa získali zdroje, ktoré investujete do ďalších technologických firiem.
Kým som bol v exekutíve Esetu, nemal som na žiadne externé podnikateľské aktivity čas. Po odchode som zvažoval ďalší postup. Lákalo ma replikovať úspešný príbeh a pomáhať technologickým nápadom na ich ceste do sveta. Cítil som aj morálnu povinnosť dať časť zdrojov do slovenských projektov.
Čo vás presvedčí, aby ste investovali?
Mám pomerne široké spektrum, hardvér, softvér či služby, nešpecializujem sa. Musí sa mi páčiť myšlienka, musí mať zmysel. Musí to byť niečo, čo pomáha krajine a svetu. Vždy sa stretnem so zakladateľmi a snažím sa spoznať ich motiváciu, odhodlanie a vieru. Musí to byť niekto ako Peťo Komorník (zakladateľ startupu Slido, do ktorého Zajac v raných štádiách investoval a ktorý vlani predali americkej spoločnosti Cisco). Slido v prvých rokoch na konferenciách často nefungovalo, padalo (pre slabé spojenie). Ale Peťo s tímom sa nevzdal a tvoril. Takých zakladateľov hľadám.
Možno najúspešnejší projekt bude raz ten neziskový, Teach for Slovakia. Formuje mnoho kvalitných a obetavých mladých ľudí. Prispievajú k zvyšovaniu úrovne vzdelania a demokracie.
Slido je pre vás asi najväčší investorský úspech, predalo sa Ciscu, podľa odhadov za desiatky miliónov dolárov. Ktorý z ďalších startupov považujete za najperspektívnejší?
Slido je obrovský úspech. Nielen tým, že sa úspešne predalo, ale aj tým, ako pomáha zmeniť Webex (platformu Cisco) a konkurovať tak hráčom ako Microsoft či Zoom. A generovalo tu na Slovensku, a stále generuje, veľké daňové príjmy. Ľudia v spoločnosti Slido sú šikovní a zostali žiť a pracovať na Slovensku. To je pre krajinu skvelé. Druhým príkladom je trebárs AirCar (lietajúce auto). Zatiaľ síce nevygenerovalo finančné zdroje, ale tri tlačové správy o dosiahnutí míľnikov videli minimálne dve miliardy ľudí trikrát. Na CNN bolo video jeho letu videom týždňa. Pre mňa je to najväčší úspech z hľadiska publicity pre krajinu. Do tohto projektu som investoval z viacerých dôvodov. Hlavný bol ten, že jeho tvorca Štefan Klein je génius. Neinvestovať do takého talentu by bol hriech. Ale spomeniem aj projekt patentovaných hokejových pások spoločnosti Rezztek, ktoré používa stále viac hráčov aj v NHL. Čo bude najúspešnejšie? To závisí od kritérií.
V akom zmysle?
Možno najúspešnejší projekt bude raz neziskový projekt Teach for Slovakia, ktorý som dlho podporoval finančne a investovaním času. Projekt formuje mnoho kvalitných a obetavých mladých ľudí, ktorí prispievajú k zvyšovaniu úrovne vzdelania a demokracie v krajine.
Kto je Anton Zajac
Vyštudoval bratislavský matfyz, prvú prácu mal na Strojníckej fakulte. V osemdesiatych rokoch odišiel učiť do mexickej Tijuany, odkiaľ sa dostal do amerického San Diega. Tam prišli prvé pokusy o komercionalizovanie výsledkov výskumných prác v oblasti supravodivosti, ktoré robil s kolegami P. Baňackým a M. Svrčekom na Slovensku.
V roku 1997 založil fi rmu v Amerike. Neskôr sa dohodol so zakladateľmi Esetu, získal podiel (9 percent) a rozbehol ich biznis v zámorí. Stal sa šéfom americkej pobočky Esetu.
V posledných rokoch pôsobí najmä ako investor (Slido, Aircar, Finstat, Staffi no, Surglogs, Diagnose.me, Rezztek, Sufi o) vrátane investícií do projektov svojich detí. Podporoval tiež viaceré neziskové organizácie, napríklad Teach for Slovakia alebo projekt návratu špičkových fyzikov na Slovensko.
Investovali ste aj do startupových nápadov svojich synov. Ste na nich prísnejší, musia vás presviedčať o nápade viac?
Synov, samozrejme, poznám oveľa lepšie než iných zakladateľov firiem. Sú ku mne úplne otvorení a vice versa. Pokiaľ ide o Petra, v podstate ma nemusel presviedčať. Robí veci poriadne a poctivo. Ak by zistil, že je problém, povie mi to bez okolkov. Jeho startup Surglogs v USA rastie a presvedčil už externých investorov a stovky kliník. Krátko po získaní doktorátu v Computational Sciences sa Peter stretol s Johnom Hilinským, chirurgom, ktorý riešil problém s administratívou svojich kliník. Za dva mesiace vznikol prvý produkt…
To znie jednoducho.
…áno, John bol síce spokojný, ale nikto iný ten produkt nechcel. Vtedy sa môžete vzdať alebo poučiť na chybe a začať odznova. Nasledoval marketingový prieskum a po roku práce nová iterácia produktu, ale trh bol stále rezistentný. Posledný pokus bola konferencia v Las Vegas. A zrazu bolo okolo stánku Surglogsu rušno a veľký záujem. Napokon však prešli asi tri roky, kým sa ľady pohli a firma začala predávať.
…
Pokračovanie nájdete v magazíne z júna 2022. Najnovšie vydanie alebo predplatné s darčekom podľa svojho výberu si môžete kúpiť TU.
