Kým štandardná firma je po štvrťstoročí minimálne na Slovensku seniorom, košický startup Saftra Photonics po takom čase ešte len dokončuje prototyp svojej technológie Nanoscreen založenej na dlhodobom základnom výskume. Tím pod vedením profesora Pavla Miškovského najskôr roky skúmal ako detekovať molekuly a až teraz prichádza na svet s hotovým produktom. Cez univerzitný startup, ktorý založil v roku 2014.
Keď vstupujem do sídla firmy, ktoré je v priestoroch košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, vôbec nemám pocit, že tu sa rodí biznis. So sentimentom na vlastné štúdiá najskôr navštívim pracovňu profesora Miškovského, majiteľa spoločnosti. Neskôr prechádzame do komplexu moderných laboratórií, ktoré firma zdieľa s Katedrou biofyziky a Centrom interdisciplinárnych biovied. „Takto sme spolu vytvorili veľmi produktívny a inšpiratívny ekosystém, z ktorého v najbližšej dobe vyjdu ďalšie zaujímavé technológie,“ hovorí profesor Miškovský. V laboratóriach sa aj ja zoznamujem s technológiou Nanoscreen, ktorá bude možno o pár rokov reprezentovať Slovensko po celom svete.
Najistejšia bola papierová mapa. Slovák a Čech však vytvorili GPS pre legendárnu Route 66
5 rád ako nabrať fanúšikov na Instagrame pre svoj biznis
Ničnehovoriace sklíčko
Čip Nanoscreen je na prvý pohľad iba obyčajným malým obdĺžnikovým sklíčkom. „Toto je len prototyp. V skutočnosti stačí, aby bol čip omnoho menší,“ hovorí P. Miškovský. Nanoštruktúrny striebrný povrch, ktorý slúži ako základ na detekciu molekúl vidím až pod mikroskopom v obrovskom zväčšení.
Detail technológie Nanoscreen. Animácia: Saftra Photonics
„Nanoscreen je technológia, ktorá je určená na veľmi citlivú a selektívnu detekciu rôznych molekúl organického pôvodu,“ opisuje profesor Miškovský. Pričom v súčasnosti sa ich projekt zameriava na meranie takzvaných „perzistentných organických polutantov“, teda ťažko odbúrateľných organických znečisťujúcich látok, vo vode . Kým dnes sa takýto rozbor robí zdĺhavo, zložito a draho v špecializovaných laboratóriách, košický startup to chce robiť priamo v teréne, okamžite a za zlomok ceny.
„Našim čipom je možné urobiť analýzu bez predprípravy vzorky, priamo v teréne a v rovnakej úrovni citlivosti akú dosiahnu štandartné metódy. Novou tzv. ‚rekombinantnou technológiou‘ je konštrukcia samotného čipu. Tá je založená na kombinácii nanotechnológie, fotoniky, organickej chémie a digitálnej technológie,“ približuje.
Dnes je síce prototyp široký len pár milimetrov, no v skutočnosti stačí z tohto rozmeru len zlomok. Foto: Matej Šulc
Aj keď dnes cieli Saftra Photonics na meranie znečistenia vody, základný výskum skupiny profesora Miškovského sa venuje cielenej terapii nádorových ochorení, ktorá je založená na konštrukcii nanotrasportného systému pre selektívne doručenie liečiv do nádorových buniek. Využitie Nanoscreen technológie môže byť je preto v budúcnosti omnoho širšie. „Naša technológia môže byť aplikovaná napríklad na rýchlu a citlivú detekciu protinádorových liečiv v bunkách, toxínov, molekúl s ktorými sa stretávame v dopingu u športovcov ako i ďalších znečiťujúcich látok životného prostredia,“ konštatuje.
Originálna myšlienka nestačí
Vývoj takéhoto produktu si však vyžaduje obrovské finančné zdroje. V Saftra Photonics sa to rozhodli riešiť netradične. Po niekoľkých rokovaniach s potenciálnymi investormi, ktoré však nikde neviedli za obrátili priamo na Brusel. „Po krátkej anabáze jednaní s investormi sme sa rozhodli pre druhú možnosť a to pre projekt z programu Európskej únie v nástroji podpory malých a stredných firiem H2020 SME instrument,“ konštatuje Miškovský. Prestížny európsky grant, kde uspeje len pár percent prihlásených projektov nasledovalo víťazstvo na Startup Awards 2017.
Profesor Miškovský v jednom z univerzitných laboratórií. Foto: Matej Šulc
„K myšlienke participácie na Startup Awards ma priviedol náš manažér, ktorý sa v prostredí biznisu pohybuje. I ja si už dnes začínam uvedomovať, že úspešný príbeh spoločnosti síce stojí na vašej originálnej myšlienke, ale že to nestačí. Je tam ešte mnoho ďalších faktorov, ktoré sú pre úspech determinujúce. Jedným z nich je zviditeľnenie spoločnosti. To bol dôvod prečo sme do súťaže išli. Cením si, že Starup Awards nie je len formálna súťaž akých je dnes na Slovensku veľa, ale že víťazstvo v súťaži dokáže pootvoriť dvere napríklad prieniku na trh v USA, keďže súčasťou ceny bol i ‚US-Slovakia connecting grant‘, čo sú prostriedky na zmapovanie a možno i prienik na trh v USA,“ hovorí Miškovský.
Na konci je obchod s dátami
Firma je však medzinárodná už dnes. Sídli v Košiciach, manažéra má v Bratislave, právnika v Prahe, trhového analytika v Londýne a na vývoji ich technológie sa podieľajú vedci v Madride. Ešte vzdialenejší svet je ich trh. Svoj produkt predstavia prvý raz začiatkom apríla na medzinárodnom veľtrhu Asia water v Kuala Lumpur a detekčné zariadenie im bude zrejme vyrábať firma z Japonska. „Momentálne hľadáme ľudí do oddelenia inžinieringu na rozbeh sériovej výroby a do obchodného oddelenia. Ani v tomto prípade nemáme žiadne geografické obmedzenia. Pre nás je rozhodujúca kvalita,“ vraví Miškovský. Prvé čipy chce uviesť na trh už budúci rok a ziskoví majú byť do dvoch rokov.
Čip Nanoscreen pod mikroskopom. Foto: Matej Šulc
„Rozvoj našej spoločnosti a teda i technolgie vidíme v troch časových úsekoch respektíve cieľoch. Tým prvým cieľom je vyvinúť čip a technológiu jeho sériovej výroby. Prototyp nášho čipu ste mohli vidieť na súťaži Startup Awards. Týmto by mal končiť náš európsky projekt. Takýto čip možeme predávať certifikovaným laboratóriam ako i rôznym enviromentálnym organizáciam, ktoré buď majú, alebo si zakúpia prenosný ramanovský spektrometer. Následným cieľom, na ktorom už ale intenzívne pracujeme je ponúkať na trh tzv. one-box system a teda komplexné riešenie čipu spolu s detekčným zariadením na báze ramanovského rozptylu. Posledným a veľmi ambicióznym cieľom je realizovať globálnu monitorovaciu platformu merania kvality vody, ktorá by bola založená na sieti on-line monitorovacích staníc a tie by posielali výsledky meraní do centrálneho datového cloudu. To by nám otvorilo veľmi zaujímavé možnosti obchodu s dátami, čo je vo všeobecnosti jedna s centrálnych vízií budúceho rozvoja spoločnosti,” opisuje.
Biznis s univerzitou
Saftra Photonics (Saftra je kombinácia slov Šafárik, podľa Univerzity P.J. Šafárika a transfer) je oproti množstvu ostatných startupov zaujímavá aj tým, že ešte stále nemá súkromného investora. A až do februára v nej držala štvrtinový podiel univerzita. „Podnikanie v spoločnom podniku s verejnoprávnymi inštitúciami je mimoriadne zložité. Na druhej strane vznik start-up spoločností vyvíjajúcich nové technológie, je bez univerzít resp. Slovenskej akadémie vied takmer nemožný. Teraz nehovorím o softwarových spoločnostiach,” vraví Miškovský. Problém vidí hlavne v zdĺhavosti rozhodovania verejných inštitúcií, ktorý spomaľuje rozvoj a prakticky blokuje vstup investorov do projektu. No práve univerzity a akadémia sú podľa neho prostredím mimoriadne bohatým na nové vedecké poznatky a inovatívne myšlienky.
„Samozrejme podmienkou je spoločná snaha o optimalizáciu procesov od počiatočného štádia vzniku spoločností a ich prechode cez startup akcelelátor do štádia oddelenia od verejnoprávnych partnerov, pri zachovaní súvisiacich benefitov pre obe strany,” podotýka. Práve takéto prajné prostredie pre technologické spoločnosti totiž podľa neho výrazne prispeje ku kreovaniu moderného slovenského priemyslu s vysokou pridanou hodnotou výroby. Táto ambícia je podľa Miškovského hlavným zámerom práve vznikajúceho Technologického a inovačného parku na UPJŠ v Košiciach, ktorého je sám riaditeľom.
Hlavné foto: tím Saftra Photonics si preberá cenu za víťazstvo v Startup Awards 2017 Foto: Saftra Photonics
