Muž, ktorému patria predajne Lidl a Kaufland v rôznych kútoch sveta a ktorý má podľa odhadov Forbesu majetok v hodnote 47,7 miliardy dolárov (k 9. 7. 2023), je skutočnou záhadou. Nemecký miliardár Dieter Schwarz má len pár známych fotiek (aj to staršieho dáta), takže len veľmi málo ľudí vie, ako dnes naozaj vyzerá.
Ani po osemdesiatke však nezaháľa: v roku 2021 vyhodil generálneho riaditeľa, ktorý viedol jeho koncern 17 rokov, najnovšie zasa vo veľkom prestavuje rodné mesto Heilbronn.
Kto povedal, že Dieter Schwarz naozaj existuje?
Len nedávno, pred necelým mesiacom, to musel do médií vyhlásiť šéf Schwarzovej nadácie Reinhold Geilsdörfer. „Môžem vás uistiť, že existuje, a napriek veku je top fit,“ uviedol doslova.
„Keď s ním bežím do schodov, zadýcham sa viac ako on,“ odpovedal na otázku portálu Frankfurter Allgemeine Zeitung. Tá skutočne znela, či jeho mecenáš, „keďže vôbec nevystupuje na verejnosti, vlastne vôbec existuje“.
A nemal to byť iba vtip na úvod rozhovoru, hneď nasledujúca otázka totiž pátrala po tom, kedy Geilsdörfer so Schwarzom naposledy hovoril. (Odpoveď: stretávajú sa raz za tri-štyri týždne).
Takto má úroveň ochrany svojho súkromia nastavenú druhý najbohatší Nemec podľa Forbesu. Niektoré nemecké zdroje hovoria, že je dokonca úplne najbohatší. Nie je totiž celkom jasné, ako si deti jeho celoživotného rivala, zakladateľa druhého veľkého nemeckého diskontu Aldi Karla Albrechta, ktorý zomrel v roku 2014, podelili dedičstvo po otcovi.
Majetok: 34 až 47 miliárd
Tak či onak, s odhadom majetku 47,1 miliardy dolárov je Schwarz na 28. mieste v každoročnom Forbes rebríčku najbohatších ľudí na svete. V denne aktualizovanom, „real time“ rebríčku je s 34 miliardami na 35. mieste.
Jeho príbeh – ten verejný – je na také peniaze skutočne dosť krátky. O súkromnom živote sa vie ešte menej, asi toľko, že je viac ako 50 rokov ženatý s manželkou Franziskou, rodenou Weipertovou, a majú dve dcéry.
Dokument „Lidl Story“, ktorý zhrnul niekoľko rozšírených klebiet, sa tiež začína slovami: „Je tajomstvom, žije mimo dohľadu, vyhýba sa akejkoľvek publicite. Vie sa o ňom extrémne málo, a veľmi málo ľudí z jeho úzkeho okruhu sa odváži stretnúť sa s médiami.“
Čo tie klebety? Tiež žiadna veľká senzácia: v 50. rokoch vraj strávil rok v Spojených štátoch, údajne rád cvičí pri hudbe skupiny Abba a – tiež údajne – má aj dvojníka.
Pre totálny mediálny pôst sa Schwarz zrejme rozhodol po búrlivých 70. rokoch 20. storočia, kedy nemecké extrémistické skupiny unášali členov veľkopodnikateľských rodín. Ich obeťami sa vtedy stali Oetkerovci a Albrechtovci, vyhrážať sa vraj mali aj Schwarzovi.
Majiteľ Lidla a Kauflandu
O jeho biznisovom živote je celkom jasné aspoň to, že je takmer stopercentným majiteľom veľkého nemeckého diskontného koncernu so značkami Lidl a Kaufland.
Lidl je priezvisko pôvodného zakladateľa tradičného heilbronnského obchodu. Na prelome 19. a 20. storočia sa volal „Lidl & Co. Südfruchtenhandlung“, teda „obchod s južným ovocím“. Uprostred hospodárskej krízy, v roku 1930, sa spoločníkom v tejto firme stal aj Schwarzov otec Josef.
Prvý Lidl v meste Heilbronn. Foto: Wikimedia Commons/zbierka Stadtarchiv Heilbronn, voľné dielo
Počas druhej svetovej vojny však obchod zbombardovali spojenecké nálety a obnova trvala takmer desaťročie. To už na scénu pomaly prichádzal mladý Dieter, jediný Josefov syn. Vo firme sa vyučil za obchodníka, do vedenia vstúpil ako 24-ročný v roku 1963.
Veľkú expanziu odštartoval zhruba o desaťročie neskôr. Z regionálneho veľkoobchodu sa rozhodol urobiť nadregionálny diskont, keď sa inšpiroval rovnakým krokom Aldi. S jeho premenou na veľký diskont začal Karl Albrecht o rok skôr.
Radšej Lidl ako Schwarz
Schwarz pri tejto príležitosti zmenil aj firemné meno – keďže budoval novú štruktúru firmy a nemohol bez obmedzení prevziať pôvodný názov. Údajne tiež nechcel, aby v obchodnom názve firmy figurovalo slovo „Schwarz.“
Medzi najlepšie obchody v dejinách nemeckého podnikania nepochybne patrí Schwarzov ťah z roku 1968, keď odkúpil práva na pomenovanie časti firmy od dôchodcu Ludwiga Lidla – za okrúhlych tisíc mariek.
Skupina má okrem neustále rastúcej siete diskontov pod palcom aj výrobu potravín, obalov aj recykláciu. Foto: archív Schwarz Gruppe
V roku 1976, keď mala firma 12 pobočiek, do nej zobral budúceho dlhoročného generálneho riaditeľa koncernu Klausa Gehriga – presne toho, ktorého vlani vyhodil.
Tandem Schwarz – Gehrig, a v posledných 17 rokoch už iba Gehrig, ktorý v tom období figuroval v pozícii jediného „komplementára“, urobil z komanditnej spoločnosti Schwarz Gruppe globálny koncern s tržbami viac ako 140 miliárd dolárov.
V Nemecku má aktuálne Lidl viac ako 3 200 obchodov, vo Francúzsku vyše 1 500, na Slovensku už vyše 150. Celkovo ich je v 31 krajinách, dominantne v Európe, okolo 12-tisíc. Predajní Kauflandu bolo ku koncu minulého roka v ôsmich krajinách otvorených dokopy takmer 1 500.
Rodinný holding
Názov funkcie topmanažéra odráža špecifickú právnu formu skupiny – retailový obor je totiž de iure podnikateľskou joint venture piatich takzvaných „Beteiligungsträgerstiftungen“. Zjednodušene povedané, nadácie spolu tvoria rodinný holding.
Od povýšenia Gehriga v roku 2004 v ňom mal Schwarz do júla 2021 funkciu „poradcu vedenia spoločnosti“ s právom vyjadrovať sa k investíciám a finančným plánom – aspoň tak to špecifikovalo komuniké spred 18 rokov.
Nemecké diskonty dobýjajú svet. Predajňa Lidlu v americkej South Caroline. Foto: Wikimedia/ Ben Doulos, v licencii
Nemecké diskonty dobýjajú svet. Predajňa Lidla v americkej Južnej Karolíne. Foto: Wikimedia/ Ben Doulos, v licencii CC BY-SA 4.0.
V podstate celú skupinu tvoria dva jej veľké reťazce Lidl a Kaufland (ten dostal vlastnú značku v roku 1984). S približne 500-tisíc zamestnancami je najväčším európskym maloobchodníkom. Podľa toho, či medzi obchodníkov zarátame aj Amazon, je Schwarz Gruppe tretia alebo štvrtá najväčšia skupina na svete (za Walmartom a Costcom).
Keďže Schwarz Gruppe nie je na burze, neodvíja sa odhad majetku jej vlastníka od aktuálnej hodnoty akcií. Do roku 2020 sa pohyboval dlhodobo okolo 20 miliárd, v rokoch 2021 a 2022 ho Forbes vďaka expanzii retailu počas pandémie prudko zvýšil na spomínaných 47 miliárd.
Trhovú hodnotu celej skupiny môže v najbližších rokoch výrazne zmeniť postupujúca expanzia Lidla na veľký a náročný trh v USA. Za more sa značka vydala v roku 2017 a na vyhodnotenie úspešnosti tohto strategického kroku je zatiaľ zrejme priskoro.
Čiastkové úspechy Lidl zaznamenal, celkovo však invázia neprebieha práve najrýchlejšie.
Vyhadzov po 45 rokoch
Také zlé, aby kvôli tomu dostal padáka jediný najatý topmanažér v 45-ročných dejinách koncernu, to však s bojom o americký trh iste nebude. „Keď máte šéfa, ktorý priviedol vašu firmu k celosvetovým tržbám takmer 150 miliárd dolárov, potom ohlásenie jeho náhleho odchodu pravdepodobne nebude súčasťou scenára,“ napísal o Gehrigovom vyhadzove prispievateľ Forbes.com Mark Faithfull.
Sedemdesiattriročný Gehrig rezignáciu podal vlani po konflikte so Schwarzom – v tomto prípade bolo oficiálne vyhlásenie tajnostkárskeho miliardára celkom jednoznačné. Gehrig sa musel porúčať, keďže „vo veľmi dôležitej personálnej otázke sa s majiteľom nedokázal dohodnúť“.
Zaujímavé tiež bolo, že kým nainštaloval nového šéfa, zobral si v tom čase 81-ročný Schwarz rolu šéfa globálnej skupiny späť pod seba. Vlani 73-ročný Gehrig, ktorý vraj mal prezývku Killerwal, teda „veľryba zabijak“, presnejšie kosatka, odišiel z firmy s poďakovaním za „skvelú prácu na vybudovaní skupiny“.
Ako presne k sporu došlo? Zdá sa, že spočíval vo vnútorných nezhodách o menovaní budúceho topmanažéra. Gehrig sa mal údajne vyjadriť, že chce na poste šéfa zostať o celé desaťročie dlhšie, než bol jeho plánovaný odchod do dôchodku vo veku 75 rokov v roku 2023. V partii firemného pokru s vysokými stávkami nakoniec „architekt impéria“ s majiteľom na celej čiare prehral.
V nemeckých médiách prebehli rôzne špekulácie, portál Tagesschau naznačil, že medzi problémy patrili aj nezhody ohľadom väčšieho počtu žien na vrcholových pozíciách, magazín Manager zasa špekuloval, že Gehrig sa snažil zablokovať nástup dnešného šéfa Gerda Chrzanowského.
Škola zadarmo pre chudobných pod 120-tisíc
A to je ohľadom podnikania Dietera Schwarza prakticky všetko. Okrem Gruppe je tu ešte jeho nadácia, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávanie a zariadenia dennej starostlivosti pre deti, ako aj vedu a výskum.
Azda najväčší filantropicko-investičný projekt si však multimiliardár nechal na dôchodkový vek. V rodnom Heilbronne, meste so 125-tisíc obyvateľmi, buduje IT centrum, od roku 2011 je v meste otvorený campus pre pripravovanú fakultu Mníchovskej technickej univerzity.
Pobočku by tu mal mať aj rešpektovaný priemyselný Fraunhoferov inštitút.
Univerzitný kampus v Heilbronne. Foto: archív Dieter Schwarz Stiftung
Napokon, celkom aktuálne beží aj spor časti rodičov o ďalší pripravovaný projekt, súkromnú základnú školu Josefa Schwarza. Chudobnejším deťom (ich rodičia by mali zarábať ročne menej ako 120-tisíc eur), ktoré bývajú v mestskej časti Neckarbogen, totiž škola sľubuje bezplatnú výuku.
Rodičia, ktorých deťom sa toto privilégium zrejme neujde, už vyzvali mesto, aby zakročilo – proti tomu, čo pomenovali ďalším roztváraním sociálnych nožníc.
Dietera Schwarza a Reinholda Geilsdörfera tak možno čaká advent, počas ktorého si budú hovoriť, či toto čiastočné vykročenie z anonymity vôbec stálo za to.
