Európska centrálna banka vo štvrtok (15. 12.) podľa očakávania zvýšila kľúčové úrokové sadzby o 50 bázických bodov a naznačila plány na ich ďalšie zvyšovanie.
Úroková sadzba z vkladov tak stúpne na 2 %, sadzba na hlavné refinančné operácie na 2,50 % a sadzba na jednodňové refinančné operácie sa zvýši na 2,75 %. Úrokové sadzby ECB tak dosiahli najvyššiu úroveň za 14 rokov, aj keď sa tempo ich dvíhania spomalilo.
ECB zdôraznila, že sadzby sa budú musieť aj naďalej zvyšovať, keďže inflácia v eurozóne je vysoká. Banka zároveň revidovala výrazne nahor svoju prognózu rastu spotrebiteľských cien.
Podľa najnovšej predpovede priemerná miera inflácie dosiahne v tomto roku 8,4 % a v roku 2023 klesne na 6,3 %. V nasledujúcich rokoch banka očakáva infláciu v priemere 3,4 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025.
Celkovo centrálna banka teraz vidí rast ekonomiky regiónu, ktorý zaviedol euro, o 3,4 % v roku 2022, o 0,5 % v roku 2023, o 1,9 % v roku 2024 a o 1,8 % v roku 2025.
Začne sa zbavovať dlhopisov
ECB oznámila, že od marca začne znižovať objem dlhopisov eurozóny vo svojom portfóliu v hodnote 5 biliónov eur. To je ďalší krok smerom k prísnejšej politike banky v rámci boja proti vysokej inflácii.
ECB uviedla, že od marca do konca 2. štvrťroka 2023 zníži držbu dlhopisov z Programu nákupu aktív (APP) priemerným tempom 15 miliárd eur, pričom ďalšie tempo určí časom. A urobí to tak, že už znova neinvestuje do časti splatných dlhopisov. Podrobnejšie parametre poskytne po februárovom zasadnutí.
„Portfólio programu nákupu aktív (APP) bude klesať meraným a predvídateľným tempom,“ uviedla ECB vo vyhlásení.
Banka bude aj naďalej podporovať trhy s dlhopismi, keďže jej plán vylučuje dlh vo výške 1,7 bilióna eur, ktorý nakúpila prostredníctvom flexibilnejšieho Programu núdzových nákupov počas pandémie (PEPP) od vypuknutia ochorenia COVID-19 v roku 2020. ECB sa už predtým rozhodla pokračovať v nahrádzaní splatného dlhu PEPP do konca roku 2024.
Proces odstraňovania dlhu zo súvahy banky, známy ako kvantitatívne sprísňovanie (QT), nasleduje po podobnom kroku americkej centrálnej banky Fed začiatkom tohto roka.
Zvyšovali aj Briti
Menovú politiku sprísňuje aj Britská centrálna banka. Menový výbor Bank of England (BoE) vo štvrtok zdvihol kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 3,5 % z 3 %. Rozhodnutie podporili šiesti predstavitelia 9-členného výboru. Vo vyhlásení výboru sa uvádza, že zrejme bude musieť pokračovať vo zvyšovaní hlavnej úrokovej sadzby, aby utlmil naďalej vysoké inflačné tlaky.
Inflácia v Spojenom kráľovstve sa v novembri spomalila zo 41-ročného maxima dosiahnutého v predchádzajúcom mesiaci, zostala však dvojciferná. Index spotrebiteľských cien v novembri medziročne stúpol o 10,7 % po náraste o 11,1 % v októbri.
Americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu (14. 12.) zvýšil svoj kľúčový úrok menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach. Referenčná úroková sadzbu sa zvýšila o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 %, čo je najvyššia úroveň od roku 2007.
Centrálna banka USA zároveň revidovala nadol svoju prognózu rastu ekonomiky v budúcom roku na 0,5 %, čo je menej ako polovica zo septembrového odhadu. Uviedla tiež, že inflácia vzrastie viac, ako sa očakávalo, a miera nezamestnanosti do konca roka 2023 vyskočí na 4,6 % zo súčasných 3,7 %.