Ako by ste sa mali správať a vychovávať vaše deti, čo by ste mali jesť, kde budovať kariéru a ako by mal vyzerať váš partnerský vzťah. To sú štyri kľúčové životné oblasti, v ktorých nám ľudia najčastejšie radia. O mnohé z týchto rád však vôbec nestojíme. Ako na ne reagovať?
„Keď niekto dostane radu, o ktorú nestojí, a je mu to nepríjemné, môže to odkomunikovať. Samozrejme, s citom a jednoznačne,“ vysvetľuje burnout koučka Katarína Potúčková.
Vždy sa poďakujte
Často podľa nej úplne stačí povedať: Ďakujem ti, že si mi poradil, no ja si v tejto situácii chcem poradiť sám. „Aj keď nám je to nepríjemné, mali by sme za ňu poďakovať. A to stačí. Je zbytočné to nejako detailne rozvíjať a vysvetľovať. A jednoducho potom prejsť na inú tému.“
Ale prečo vôbec ľudia majú potrebu dávať iným rady, o ktoré ich neprosili? „Je to potreba pomáhať a zdieľať vlastnú skúsenosť, ale aj potreba zažiť svoje riešenie v praxi. Veria, že keď nejakú situáciu zažili alebo vo svojich predstavách vyriešili, majú to najlepšie odporúčanie pre niekoho, kto sa v rovnakej alebo podobnej situácii nachádza teraz,“ vysvetľuje koučka a zdôrazňuje, že väčšina ľudí dáva rady s najlepším úmyslom. Aj za tie nevyžiadané by sme preto vždy mali poďakovať.
Rada nie je návod
Dodáva, že ľudia, ktorí majú tendenciu dávať nevyžiadané rady, často nesprávne očakávajú, že ten, komu poradili, bude postupovať presne podľa ich odporúčaní. Chcú, aby to bolo podľa nich. A niekedy sa dokonca urazia, keď to tak nie je.
Aj vtedy by sme im podľa Kataríny Potúčkovej mali vysvetliť, že sa chceme rozhodnúť sami, lebo tak je to správne. „Keď príliš uvažujeme nad tým, ako by sme na nevyžiadanú radu mali zareagovať, často to dopadne tak, že nezareagujeme vôbec. Príliš sa strachujeme, že by sa to toho druhého mohlo dotknúť. Alebo to len chceme povedať správne, až nakoniec nepovieme nič“ hovorí.
„Ľudia by sa mali naučiť, že vždy zdieľajú len vlastný pohľad a ich rada zďaleka nemusí byť riešením situácie. To, čo fungovalo nám, môže byť pre iného cestou do pekla.“
Katarína Potúčková. Foto: archív Kataríny Potúčkovej
Väčšinou stačí vypočuť
Ďalšou alternatívou dobrej reakcie na nevyžiadanú radu môže byť podľa koučky zdôraznenie, že sa s týmto problémom chceme obrátiť na odborníka. „Kamaráti od nás v prvom rade očakávajú, že tu budeme pre nich. Nepotrebujú, aby sme im pri jednej káve vyriešili všetky životné problémy,“ hovorí.
„Často teda od okolia nepotrebujeme skutočnú radu, ale skôr vypočutie, prípadne odporúčanie na niekoho, kto by nám reálne a odborne dokázal pomôcť.“
Vlastný život
Sú však aj ľudia, ktorí rady nielen nekriticky rozdávajú, ale aj prijímajú. „Akoby sa ešte celkom nenaučili počúvať svoj vnútorný hlas a dobrovoľne sa ho vzdávajú,“ vysvetľuje koučka a dodáva, že sú to spravidla ľudia s nižším sebavedomím, nedôverou v seba alebo nedostatkom skúseností.
„Veria, že iní ľudia vedia lepšie, čo je pre nich správne. Nemôžeme sa ale spoliehať na to, že niekto iný nás zachráni a vyrieši za nás všetky problémy.“
Prečo ostatným radíme?
Pre takýchto ľudí môže byť každá rada, hoci aj nevyžiadaná, akýmsi chvíľkovým leukoplastom na problém. „Dáva nám chvíľkový pocit bezpečia. Vedomie, že sme sa tým problémom zaoberali. No dlhodobo to nefunguje,“ hovorí Katarína Potúčková.
„Aj keď radu dávame, mali by sme sa zamýšľať nad tým, či niekomu radíme len na základe toho, čo sme si prežili alebo chceli prežiť my, alebo či sme si toho, komu radíme aj naozaj vypočuli. A na základe toho, čo nám povedal, sa mu snažíme navrhnúť to najlepšie riešenie preňho, z nášho uhľa pohľadu. Nesmieme však zabúdať, že ten najlepší uhol pohľadu pre náš život, máme vždy my. “
