Hoci majú naše peňaženky za sebou relatívne zložité obdobie, aj v tejto neistej situácii sú recepty, ako mať bohatší život – a nielen vo finančnom význame. Aké chyby robia Slováci pri investovaní? A čo robia bohatí inak?
Grafika: Forbes Slovensko/Lukáš KrippelKde robíme chybu?
Najväčšou investičnou chybou bežných Slovákov je to, že neinvestujú. Priemerne máme podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2022 čisté finančné aktíva vo výške len 17 630 €, čo je menej ako Česi (33 940 €) a Maďari (21 860 €).
Problém však je najmä v štruktúre majetku. Až šesťdesiat percent majú našinci na účtoch v bankách alebo v hotovosti. Po Grécku a Cypre sme krajinou s najvyšším podielom hotovosti v eurozóne. Európsky priemer predstavuje len zhruba tridsaťpäť percent.
Vklady v bankách pritom nielenže nič nezarábajú, no okrem toho ich požiera inflácia. Mať peniaze na účte tak znamená zmieriť sa so stratou, ktorá aktuálne dosahuje pätnásť percent ročne.
Príliš konzervatívne investovanie
Slováci potrebujú začať investovať. Podľa štatistiky OECD majú v akciách len desať percent svojho majetku, čo je najmenej v celej Európskej únii. Ich ďalšou chybou je, že ak aj začnú, investujú nesprávne. Sú príliš opatrní.
„Chybou je dlhodobo príliš konzervatívne investovanie, ktoré je pre Slovákov typické. Takmer polovica z necelých 13 miliárd eur, ktoré majú v podielových fondoch, pripadá na zmiešané fondy,“ upozorňuje Marián Búlik, finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Dodáva, že zmiešané fondy sú často ponúkané ako hra na istotu a kombinácia rôznych druhov aktív s nízkym rizikom. Zhodnotenie zmiešaných fondov je však nulové – za uplynulé tri roky len 0,09 percenta ročne.
Takáto investícia má rovnako malú pridanú hodnotu ako hotovosť a vklad v banke. Nezarába nič a okrem toho z nej treba platiť poplatky.
Bohatí majú poradcu
Bohatší Slováci majú majetok rozložený oveľa rozumnejšie. Podľa pravidelného prieskumu J&T Banky Wealth Report tvoria akcie až tridsať percent ich aktív.
V hotovosti alebo na účtoch v bankách majú len dvadsaťštyri percent, zvyšok tvoria dlhopisy (osemnásť percent), investičné nehnuteľnosti (pätnásť percent) a alternatívne investície (dvanásť percent).
Ich portfólio je tak oveľa členitejšie. Dominik Hapl, analytik spoločnosti Across Investments, hovorí, že bonitná klientela je väčšinou náročnejšia a kritickejšia.
Poradca na nezaplatenie
„Sú to úspešní ľudia, podnikatelia, ktorí sa k svojmu bohatstvu prepracovávali celý život a majú bohaté skúsenosti z biznisu. Uspokojiť ich očakávania je tak nemalou výzvou,“ priznáva. „Niektorí chcú zveľadiť majetok, iní len ochrániť pred infláciou,“ objasňuje.
František Burda, analytik spoločnosti FinGO.sk, pripomína, že bonitnejšia klientela má na výber zo širšieho spektra služieb, pretože jej investície môžu dosahovať aj výšku niekoľkých miliónov.
„Preto sa k istým projektom nemusí bežná populácia vôbec dostať a participovať na nich,“ priznáva.
Ani bonitná klientela však nie je imúnna pred nesprávnymi rozhodnutiami. Ide síce o úspešných podnikateľov a manažérov, no väčšinou nie o profesionálnych investorov. Ich výhodou pritom je, že majú dobrých poradcov. Tí dokážu nasmerovať ich investíciu do plusu aj pri nižšej finančnej gramotnosti investora.
