„Umenie ako také je možno pre mnohých iracionálnou oblasťou – ak však hovoríme o trhu s umením, vstupujeme na biznisovú pôdu. A tu teda platia jasné pravidlá,“ hovorí pre Forbes licitátorka Nina Gažovičová z Aukčnej spoločnosti SOGA. Aký majú Slováci vzťah k umeniu do akých umelcov a diel sa podľa nej oplatí investovať?
V rozhovore sa dozviete:
- či investovať do diela etablovaného alebo začínajúceho autora,
- ako si budovať prehľad o umení,
- aký kapitál treba mať na investíciu do umenia,
- prečo je umenie elitárske,
- či je kurátor alebo súdny znalec správnym investičným poradcom,
- ktoré banky na Slovensku tvoria zbierky a podporujú umenie.
Je ťažké na umení zarobiť?
Veľa ľudí sa o to pokúša, no nie je to samozrejmé. Osobne si myslím, že je výsadou vlastniť umenie, mať možnosť každodenne sa ním v súkromí nadchýnať. Samotný vznik umenia však nie je, respektíve by nemal byť podmienený kalkuláciami o jeho cene, návratnosti nákladov či prípadnom zisku.
Umenie je nad obchodom a v konečnom dôsledku aj nad naším osobným životom a prežívaním. Kúpu umeleckých diel v rámci trhových štruktúr však vnímam ako možnosť vhodne uložiť peniaze, ktorá navyše prináša viacero sekundárnych benefitov.
Cítenie alebo ratio?
Výber umeleckého diela je teda viac o cítení ako o racionálnom rozhodnutí?
Umenie ako také je možno pre mnohých iracionálnou oblasťou – ak však hovoríme o trhu s umením, vstupujeme na biznisovú pôdu. A tu teda platia jasné pravidlá. Ak už naozaj chcete na umení zarábať, alebo si ním chcete ozvláštniť svoje investičné portfólio, mali by ste mu trochu rozumieť. Alebo mať minimálne po svojom boku niekoho relevantného, zorientovaného a seriózneho, kto vám poradí.
Mal by sa človek pri investíciách sústreďovať na autorov, ktorí len začínajú, alebo je lepšie staviť na osvedčené a etablované mená?
Záleží to od toho, čo od tejto kúpy očakávate. Buď stavíte na istotu – kupujete Benku, Fullu, Galandu či Mednyánszkého – zaplatíte viac, no viete, že hodnota týchto diel bude graduálne rásť. Alebo si vyberiete menej známych či začínajúcich autorov, u ktorých idete do rizika, no vstupný kapitál je oveľa nižší. Jednoducho blue chip verzus penny stock.
Získavanie prehľadu
Čo dokáže pri tomto výbere pomôcť?
Je dôležité pokúsiť sa zorientovať, spraviť si prieskum trhu, niečo si naštudovať. A to si vyžaduje aj trochu námahy a osobný vklad. Viete si dohľadať výsledky aukcií, ktoré sme v minulosti v Soge realizovali. Porovnať aké diela a za akú cenu sa od daného autora predali, osloviť galérie, spýtať sa na aktuálnu ponuku. Preskúmať stránku webumenia.sk.
Odporúčam ju ako skúšku správnosti. Ak v nej nenájdem autora a ten nie je práve čerstvý absolvent umeleckej akadémie, mal by som spozornieť.
Zamerať by som sa mal na program verejných galérií, sledovať koho a čo vystavujú, s akými autormi či kurátormi spolupracujú. S kolegom Júliusom Barczim napríklad dlhodobo v našom podcaste Predané upriamujeme pozornosť na relevantných autorov s investičným potenciálom.
Aký vstupný kapitál človek potrebuje?
Tým, že slovenský trh s umením je značne finančne poddimenzovaný, stále dokážete nakupovať kvalitné diela za prijateľné ceny. Galerijné diela top autorov sa pohybujú v desaťtisícoch eur. Pri kresbách na papieri či grafikách hovoríme rádovo o stovkách eur.
Hranicu stotisíc eur atakujú naši kľúčoví autori ako Martin Benka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Cyprián Majerník, Július Jakoby, Ladislav Mednyánszky, Dominik Skutecký, Jan Hála, ale aj Stano Filko, Mária Bartuszová či Roman Ondak.
Diela Martina Benku patria medzi najdrahšie spomedzi slovenských autorov. Foto: TASR/Pavol Zachar
Vždy hovorím, že sa oplatí nakupovať tie najlepšie diela. Aj keď špičkovú vec v danej chvíli zdanlivo preplatíte, jej cena má potenciál v čase dorásť.
Konkrétne to potvrdzuje viacero prípadov z našej nie príliš dlhej histórie domáceho trhu s umením. Diela, ktorých nákupy sa pred dvadsiatimi rokmi javili ako „nezodpovedné“, sú z dnešného pohľadu vnímané ako tá najlepšia investícia.
Keď sa dielo jedného dňa rozhodnem predať, bude likvidné?
Opäť záleží na tom, čo a za koľko ste kupovali.
Aké zhodnotenie dokáže umenie dosiahnuť
Aj pri „no-name“ autoroch sa výnos dokáže dostať na násobky pôvodnej hodnoty?
Môže sa to stať, no je to skôr výnimka. Nie všetky výhodné nákupy študentských prác z prieskumov sa vám rokmi takto výrazne zhodnotia. Na druhej strane podporujete v danom čase mladého autora, kúpou diela mu umožňujete ďalej tvoriť. Aj táto forma spoločenskej zodpovednosti by mala byť pre vás zadosťučinením.
Dôvod, pre ktorý nedochádza k želanému zhodnoteniu, nie je kvalita samotných diel, ale nie úplne ideálne fungujúca spolupráca medzi trhom, zberateľmi a inštitúciami. No máme aj pozitívne príklady.
Andrej Dúbravský či Katarína Janečková zaujali už počas vysokoškolského štúdia všetky tri spomínané skupiny. Vtedy ste mohli kúpiť ich diela za pár stoviek, v našej ostatnej decembrovej aukcii sa Janečkovej maľba Just Married (2016) predala za viac ako 17-tisíc eur.
Aké zhodnotenie dosahujú diela etablovaných autorov?
Špičkové diela našich top autorov sú vyhľadávanou komoditou. Tým, že dopyt po nich je dlhodobo vyšší ako ponuka, ich cena trvalo rastie. Bolo by zaujímavé vidieť, aké sumy by dnes dosiahli práce, ktoré sme rekordne dražili v minulosti.
Vzrušujúce porovnanie prináša tá časť zbierky Linea, ktorú sa jej iniciátori – rodina Zubaľovcov, rozhodli v roku 2019 darovať Slovenskej národnej galérii. Veľkorysý dar obsahuje viac ako 150 umeleckých diel v odhadovanej nadobúdacej hodnote približne 3,5 milióna eur, pritom niektoré z nich boli získané v minulosti vo verejnom obchode, aj na našich aukciách.
„Je dôležité pokúsiť sa zorientovať, spraviť si prieskum trhu, niečo si naštudovať,“ odporúča pri investíciách do umenia Nina Gažovičová. Foto: Lívia ŠtokingerováDostávajú sa veci z takýchto súkromných zbierok aj na sekundárny trh?
Len minimálne. No už došlo k rozpadu niektorých kolekcií, ktoré vznikli po roku 1989. Často sa tak deje pri generačnom strete, prípadne ak predaj zbierky dokáže generovať zisk určený k ďalším investíciám. Všeobecne však diela zo súkromných zbierok ostávajú v rodinnom majetku dlhodobo, pokiaľ, nepríde k situáciám, ktoré anglo-americká literatúra označuje termínom 3D: debt, death, divorce (dlh, smrť a rozvod).
Elitárske aj ľudové
Ako sa mení vzťah ľudí k umeniu? Nachádzajú si Slováci k nemu cestu?
Myslím, že áno. Záujem ľudí o umenie dlhodobo rastie. Najmä sa začínajú lámať mentálne bariéry – napríklad blok, že kúpa obrazu je niečo nedostupné, vyhradené len pre pár vyvolených. Umelecké diela sa dnes dajú získať v online aukcii, dištančne. Nemusíte ani vstúpiť do galérie, všetko vybavíte z pohodlia domova. To mnohým ľudom uľahčilo nakupovanie.
Obchod s umením sa po pandémii v mnohom zmenil. A to myslím celosvetovo, nielen v našom prostredí. Umenie je v niečom „elitárske“ – aktivuje v nás vznešené pocity, dáva nám možnosť uvažovať a premýšľať, napĺňa náš život. A v niečom je absolútne „ľudové“ – prístupné pre každého otvoreného človeka.
Kúpa umeleckého diela nie je výstrelkom. Je to radosť, ktorú si môže dopriať každý z nás. Vlastniť kresbu či obraz je úplne normálna vec. Ak sme sa na gymnáziu učili o kalokagatii a väčšinovo sa absolútne akceptuje trávenie času telesnou aktivitou, ako aj nákup športových potrieb, nevidím rozdiel v získavaní umeleckých diel, návšteve galérií či čítaní kníh.
Priestory Aukčnej spoločnosti SOGA. Foto: archív SOGANájsť investičného poradcu
Povedali ste, že pri rozhodnutí dokáže pomôcť aj poradca. Kto by ním mal byť? Napríklad kurátor?
Kurátor alebo historik umenia je človek, ktorý má prehľad a rozumie vizuálnemu umeniu. Má vyštudované dejiny, pracuje napríklad v štátnej galérii alebo sa venuje výskumu na akadémii, no zvyčajne nie príliš rozumie obchodu.
Kunsthistorik bezpochyby dokáže pomenovať umeleckú hodnotu diela a upriamiť vás na kvalitného a možno aj zabudnutého autora. No nie vždy dokáže pochopiť finančný potenciál diela a jeho neraz nadnesený odhad ceny nemusí vždy zodpovedať reálnej trhovej situácii.
Mohol by pomôcť súdny znalec z oblasti umenia?
Určite áno, ak by sme na Slovensku mali fungujúcu sieť rešpektovaných a úzko špecializovaných znalcov. Žiaľ, nie každý posudok s pečiatkou je dokumentom, na ktorý sa môžete spoľahnúť.
Kto je podľa vás správnym investičným poradcom?
Mali by to byť relevantní a zodpovední ľudia z biznisu, ideálne s absolvovaným štúdiom dejín umenia alebo rokmi praxe. Čiže človek, ktorý na jednej strane chápe umenovednú hodnotu diela, ale pozná aj trh a jeho fungovanie. A peniaze – hlavne tie cudzie – nie sú pre neho abstraktnou veličinou.
Korporátne zbierky
Okrem súkromných osôb investujú do umenia aj firmy. Majú prínos pre rozvoj umenia?
Zberateľstvo výtvarného umenia je etablovaným marketingovým či komunikačným nástrojom korporátnych stratégií. Početné spoločnosti spravujú kolekcie, ktoré popri posilňovaní firemnej identity a budovaní značky vysielajú k verejnosti pozitívne spoločenské posolstvo.
Pred rokom 1989 bolo na Slovensku zberateľstvo bankových inštitúcií prakticky prežitkom prvorepublikových „dobrých mravov“. V skutočnosti ho uskutočňovala len Slovenská sporiteľňa, aj to viac zo zotrvačnosti, ako pre samotné napĺňanie akvizičného programu. Hoci jej kolekcia je naozaj pozoruhodná.
Ktoré inštitúcie sú v umení aktívne dnes?
V súčasnosti je s umením asi najčasnejšie spájaná Tatra Banka, najmä vďaka práci jej Nadácie pri udeľovaní cien za umenie, ako aj dlhodobej podpore Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného divadla.
Podobne aj VÚB banka – jednak vďaka súťaži Maľba roka, ktorá funguje už takmer dve desaťročia, ale, samozrejme, aj činnosťou grantového systému nadácie. J&T banka zasa podporuje Slovenské centrum dizajnu.
To sú všetko verejné aktivity bankových inštitúcií. Zaujímavou, no ojedinelou iniciatívou je v našom prostredí konkrétna zberateľská činnosť spojená s aktivitami Artfondu, na ktorých sa podieľa banková skupina 365.bank.
Zbierky sa v zahraničí ponúkajú ako príležitosť pre drobných investorov. Dochádza k tomu aj na Slovensku?
Evidujem takúto snahu aj nás. No aktuálne neviem o tom, že by na trhu bola konkrétna možnosť nakupovať vizuálne umenie takouto formou. Investície do umenia sú na Slovensku stále prednostne individuálnou aktivitou.
