980 eur v hrubom. Taká bola priemerná základná mzda v roku 2017 podľa portálu Platy.sk. Pre Bratislavčana s 10-ročnými skúsenosťami v IT možno smiešne číslo, pre Prešovčana, pracujúceho dva roky v obchode, často nedosiahnuteľná méta.
Množstvo ľudí sa pýta, na čo je údaj o priemernej mzde bežnému zamestnancovi, ktorý chce zistiť, či je vo svojej práci primerane ohodnotený. Odpoveď je jednoduchá: Na nič!
Aby bolo jasné, predošlé slová nemali za úmysel označiť celonárodné štatistiky o priemernej mzde za zbytočné. Ich užitočnosť však treba hľadať inde. Ak chce totiž zamestnanec zistiť, či je alebo nie je platovo podhodnotený, má k dispozícii pomerne veľké množstvo faktorov, na ktoré by sa mal zameriavať. Slováci však často siahajú po jednoduchšej možnosti – porovnávať sa s jedným národným číslom. To je ale chyba.
Frustrácia z priemernej mzdy
Zamestnanec v košickom sklade sa chystá osloviť svojho šéfa. Chcel by totiž vyšší plat. Jeho terajší zárobok predstavuje približne 700 eur v hrubom. Akonáhle sa pozrie na priemernú mzdu v krajine, môže byť frustrovaný.
Humor na pohovore? A ešte aj vyšší plat k tomu?
V internetových diskusiách vidíme, že niektoré štatistiky o trhu práce sú zatracované, ľudia im nedôverujú. Zdôvodniť to môžeme, ako inak, veľkým problémom slovenského trhu práce – výraznými regionálnymi rozdielmi. Priemernú mzdu vo veľkom ovplyvňuje najmä hlavné mesto a jeho okolie, ktoré sú v porovnaní s ostatnými regiónmi v platoch niekde inde. Spôsobuje to jednak vyššia cena pracovnej sily v tomto kraji, či vyšší podiel manažérskych pozícií.
Nesprávny pohľad na štatistiky
Nedôverčivý pohľad na priemernú mzdu môže byť však často spôsobený tým, že ju ľudia chápu nesprávne. Nejde totiž o číslo, s ktorým sa Slováci majú porovnávať, aby si určili, či zarábajú dostatočne. Taktiež to nie je hodnota, ktorá hovorí o tom, koľko Slovákov siahne na podobnú sumu.
Národné štatistiky o priemernom mesačnom zárobku svoj zmysel majú a rozhodne nie jeden. Môžeme napríklad spomenúť, že sa vďaka nim dá určiť, ako sa vyvíja rast platov. Pomáhajú aj na číselné vyjadrenie rozdielov medzi našimi zárobkami a platmi v zahraničí. Vďaka nim vieme zistiť, či sa približujeme ku krajinám, ktoré sú na tom lepšie.
Faktory, ktoré ovplyvňujú náš plat
Diskusie o platoch patria na Slovensku v prostredí firiem medzi veľké tabu. Naopak, v rozhovoroch medzi priateľmi je téma o výške platov pomerne obľúbená. Napriek tomu, nie každý vie, čo všetko ovplyvňuje jeho zárobok. V médiách sa často diskutuje o rozdieloch medzi pozíciami, či regiónmi. Je to všetko? Rozhodne nie.
Prepracovaní, s malou výplatou. Ako to povedať šéfovi?
Portál Platy.sk získava dáta o mzdách od ľudí, ktorí si na webe môžu porovnať plat so zamestnancami, pracujúcimi na rovnakej pozícii v ich okrese a podobnými skúsenosťami. Vďaka týmto informáciám sleduje rozdiely medzi mzdami.
Na Slovensku ich spôsobujú tieto faktory:
- Región
- Pozícia
- Vek
- Znalosti
- Zručnosti
- Vzdelanie
- Vlastníctvo spoločnosti (Či ide o štátnu firmu, súkromnú slovenskú spoločnosť alebo súkromného zahraničného zamestnávateľa.)
- Odvetvie (V ktorom podniká spoločnosť, v ktorej pracujem.)
- Počet zamestnancov vo firme
- Počet rokov praxe
Napokon, a bohužiaľ, podľa Platy.sk existuje ešte jeden faktor, ktorý výrazne ovplyvňuje zárobky. Tým je pohlavie. Realita na Slovensku ukazuje, že ak pracuje muž a žena na rovnakej pozícii, je dosť pravdepodobné, že ich zárobok nebude zhodný. Nežnejšie pohlavie má v takýchto prípadoch v priemere o osem percent nižšiu sumu na výplatnej páske. Najčastejším dôvodom je pritom fakt, že ženy sú v pracovnom živote menej sebavedomé. Prejavuje sa to aj tak, že už na pohovoroch si často pýtajú nižší plat ako muži.
Nikola Richterová pracuje ako PR manažérka a hovorkyňa spoločnosti Profesia. V článkoch sa venuje témam z oblasti práce a školstva.
