Veľa jej aktivít sa odohrávalo na sociálnych sieťach. Vlani v lete si však uvedomila, že takýto spôsob života ju príliš zväzuje a snaha udržať si virtuálny kontakt s ľuďmi má negatívny vplyv na jej skutočný život.
Vyštudovaná medička a autorka fantasy príbehov vtedy začala premýšľať o tom, že sa celkom odpojí od sociálnych sietí. Koncom minulého roka si povedala dosť a svoje profily na Facebooku a Instagrame deaktivovala. Jediná sieť, kde aj teraz nájdete jej aktívny profil, je LinkedIn, ktorý využíva na profesionálnu komunikáciu.
Je to ako keď prejdete z veľmi rušnej mestskej ulice do tichého parku. Ani tam nie je absolútne ticho, kdesi v pozadí stále počujete nejaké zvuky, švitorenie vtákov, občasné zvuky z cesty, ale všetko je omnoho tichšie, pokojnejšie. Zrazu vám prestane hučať v hlave ten anonymný, virtuálny dav.
Lívia HlavačkovÁ
Lívia Hlavačková vyštudovala medicínu, spravila si doktorát v odbore patológia a súdne lekárstvo, následne sa zamerala na klinický výskum nových liekov.
V Bruseli neskôr študovala odbor farmaceutická medicína a dodnes sa profesionálne venuje písaniu medicínskych textov. Táto práca ju živí, okrem toho píše aj beletriu. Je autorkou fantasy série Gwind a množstva fantasy poviedok.
Na svojich profiloch na sociálnych sieťach písala príspevky, ktoré popularizovali medicínu, posty, ktorými vyvracala rôzne medicínske hoaxy, a ako autorka kníh propagovala aj svoju knižnú fantasy sériu Gwind.
To už nemôžem ísť ani na dovolenku?
Myšlienky na odstrihnutie sa od sociálnych sietí prišli minulé leto, keď sa chystala na dovolenku. Pred cestou si chcela na svojich profiloch naplánovať nové statusy, pripraviť pravidelný newsletter a vymyslieť ďalšie aktivity na profile, aby v období, keď bude na dovolenke, na jej profiloch neustala jej interakcia s followermi.
„Všetko som si pripravila, ale nakoniec som sa rozhodla, že tam tie statusy nedám. Povedala som si, že kašlem na to. To už nemôžem odísť ani na dovolenku bez toho, aby som musela všetko dopredu na tie siete naplánovať?“
Algoritmy sociálnych sietí sú však voči tvorcom obsahu neúprosné. Za týždeň, ktorý nechala svoje profily bez obsahu, jej ubudli stovky followerov. Z toho poklesu sa jej účty spamätávali ďalšie tri týždne.
Prečo? Followeri prestali interagovať s jej účtom, čo znamená menej zobrazení a menší dosah. Aj keď Lívia aktivitou na profiloch dokázala situáciu vylepšiť, už v tom čase si povedala „toto nie“.
Lívia sa rozhodla pre radikálne riešenie. Odchod zo sociálnych sietí jej priniesol pokoj a viac času na reálne medziľudské kontakty. Foto: Linda Kisková Bohušová, archív LH
„Vtedy som si to naplno uvedomila – ja nemôžem vôbec vypnúť? Pripadala som si ako otrok a vedela som, že toto nie som ochotná robiť donekonečna,“ vysvetľuje.
V septembri jej mal vyjsť posledný diel z fantasy série Gwind. Preto si povedala, že na sieťach vydrží ešte aspoň rok, pomôže spropagovať knihu a potom z nich definitívne odíde. Postupne sa však táto hranica skracovala a od sociálnych sietí sa rozhodla odstrihnúť koncom decembra 2022. „Už som to viac nebola ochotná robiť. Stálo ma to priveľa síl, nezaplateného času aj pozornosti.“
Eufória, kreativita a množstvo času na reálnych ľudí
Čo jej toto rozhodnutie prinieslo? Jeho efekty by sa dali zhrnúť do niekoľkých oblastí. Najskôr sa dostavila nefalšovaná radosť z toho, že už viac nemusí dennodenne tvoriť žiadny virtuálny obsah. „V prvý deň u mňa prepukla doslova eufória, tešila som sa, že mám od toho celého pokoj,“ spomína Lívia, ktorá o tejto skúsenosti napísala príspevok aj na svoj web.
Napriek tomu mala zhruba prvý týždeň po odchode často nutkanie automaticky siahnuť po mobile a scrollovať po sieťach. Lívia však na to bola pripravená.
„Mám v mobile aplikáciu Moodflow, ktorá pomáha sledovať emócie. Tú som používala hlavne v tomto období. Vždy, keď som siahla po mobile – možno v snahe niečo nepríjemné prehlušiť sociálnymi sieťami –, som si radšej zapísala svoje pocity a to, čo ich vyvolalo. Je to jednoduchý úkon, ale pomohlo mi to pozorovať, čo sa v mojom živote vlastne deje.“
Namiesto hodín strávených na sociálnych sieťach sa znova začala venovať aktivitám, na ktoré jej predtým nezostával čas. „Konečne som si poskladala puzzle, mapu Stredozeme z Pána prsteňov, ktorú som mala doma už dlho,“ smeje sa Lívia.
Možno najpríjemnejšia zmena, ktorú na sebe pocítila, bolo niečo, čo opisuje ako „ticho v hlave“.
„Je to ako keď prejdete z veľmi rušnej mestskej ulice do tichého parku. Ani tam nie je absolútne ticho, kdesi v pozadí stále počujete nejaké zvuky, švitorenie vtákov, občasné zvuky z cesty, ale všetko je omnoho tichšie, pokojnejšie. Zrazu vám prestane hučať v hlave ten anonymný, virtuálny dav.“
„Veľmi sa mi uľavilo. Prestala som byť exponovaná všetkým tým názorom zo sociálnych sietí, všetkým argumentom a pohľadom na rôzne veci, informáciám, ktoré v skutočnosti vôbec nepotrebujem a ani ma tak veľmi nezaujímajú,“ hovorí Lívia.
Vnútorný pokoj
Z ticha v hlave sa odvíja aj ďalší benefit, ktorý na sebe spozorovala. „Pocítila som vnútorný pokoj. Pochopila som, že sa už nemusím dennodenne zaoberať či až trápiť tým, čo by som mala na siete napísať, neustále vymýšľať, čo by ľudí zaujímalo, čo by sa im páčilo… To celé zrazu odpadlo a moja každodenná úzkosť bola preč,“ vysvetľuje Lívia.
Často si vôbec neuvedomujeme, o čo všetko prichádzame v reálnom svete práve tým, že sme dlhé hodiny na sieťach. Prečo nemávajú ľudia FOMO z toho?
Pasca, do ktorej sa dostáva mnoho ľudí na sociálnych sieťach, spočíva v tom, že ich algoritmy využívajú prirodzenú ľudskú túžbu po spoločnosti, komunikácii s inými ľuďmi.
„Áno, ľudia sú spoločenské tvory, všetci chceme byť súčasťou nejakej komunity a dobre nám padne, keď naše názory niekto pochváli. Prirodzene chceme, aby nás ľudia mali radi, aby nás z komunity, z nášho ‚kmeňa‘ nevylúčili. Evolučne to tak fungovalo – ak vás vyhodia z kmeňa a zostanete sám, neprežijete. Strach z vylúčenia je teda pochopiteľný. Ale v reálnom živote máte okolo seba pár kamarátov, rodinu, trochu širšiu komunitu kolegov či ďalších známych. Prirodzene nie sme nastavení na komunitu 7000 ‚kamarátov‘,“ hovorí Lívia.
Nová energia na skutočný život
Po odchode zo sociálnych sietí cítila aj niečo ďalšie. „Na sociálnej sieti som predtým bola veľmi veľa, často som postovala, písala si s ľuďmi, aby som udržala interakcie s mojím profilom. Tým som vyplytvala veľa energie, ktorú mám ako introvert na komunikáciu s ľuďmi. Počas celého dňa som mala krátke komunikačné strety s veľkým množstvom ľudí, a už mi neostala energia sa s ďalšími ľuďmi stretávať reálne.“
Zrazu v sebe cíti aj nový nával kreatívnej energie, ktorú jej predtým skoro všetku odčerpávala tvorba postov a videí na sociálne siete. „Tam smerovala každý deň moja kreativita a už mi jej veľa nezostávalo. Pritom práve kreativita je to, čo potrebujem vo svojom živote, v mojej bežnej práci aj v autorskej tvorbe.“
Namiesto tvorenia príspevkov na sociálne siete sa Lívii naskytol priestor na stretávanie sa so svojimi priateľmi. Foto: Linda Kisková Bohušová, archív LHPo odchode zo sociálnych sietí Lívia zároveň zistila, že sa už nemusí nikam a za ničím naháňať. „Sociálne siete sú veľmi rýchle. Ak patríte medzi tvorcov, a nie len konzumentov obsahu, stále ich musíte niečím kŕmiť. Stále sa tam musí niečo diať. Neustále sa niečo mení aj v algoritmoch a trendoch a treba sa tomu prispôsobovať.“
Negatívny vplyv sociálnych sietí pociťovala aj v tom, že stále cítila, že ju ľudia súdia. „Prítomnosť na sociálnych sieťach, ak aktívne postujete statusy, si vyžaduje veľa mentálnej energie. Je ťažké nezosobňovať si reakcie ľudí a pripomínať si, že ich komentár k môjmu postu nehovorí nič o mne samotnej. Stálo ma veľa energie, aby som tomu pocitu neustáleho súdenia odolala. Teraz je pre mňa oveľa jednoduchšie byť sama sebou,“ hovorí Lívia.
Keď nemusíte neustále niečo tvoriť na sociálne siete, reagovať na ľudí a plánovať, čo nové prinesiete nabudúce, vo vašom živote zrazu vznikne obrovský priestor na všetko ostatné, čo ste dovtedy možno zanedbávali. Rovnako to bolo aj v prípade Lívie.
„Mala som čas konečne zájsť k očnému lekárovi, k zubárovi. A prvé januárové týždne som mala skoro každý večer nejaké osobné stretnutie s rôznymi ľuďmi, ktorých som dlho nevidela. No a cez víkend, keď je napríklad zlé počasie a nič sa nedeje, môžem celý deň pozerať seriály a háčkovať. A je to skvelé,“ hovorí s úsmevom.
FOMO naopak
Obavy z toho, že niečo dôležité zmešká – takzvané FOMO (fear of missing out) – vôbec nepociťuje. Ako hovorí, v skutočnosti by sa ľudia nemali obávať toho, čo zmeškajú, ak nebudú neustále sledovať sociálne siete, ale práve naopak. „Často si vôbec neuvedomujeme, o čo všetko prichádzame v reálnom svete práve tým, že sme dlhé hodiny na sieťach. Prečo nemávajú ľudia FOMO z toho? “
A aké je Líviine odporúčanie v súvislosti so sociálnymi sieťami pre vás, ak oň stojíte?
„Ľudia často podhodnocujú čas, ktorý na sieťach strávia, pritom to môžu byť hodiny denne. Každý si musí sám za seba zhodnotiť, či mu sociálne siete naozaj ešte slúžia alebo už skôr vlastne panujú. Ak to druhé, nemusia to riešiť tak radikálne ako ja, teda úplným vymazaním profilov. Siete sa dajú aj deaktivovať, k takým sa dá kedykoľvek vrátiť. Sú aj aplikácie, ktoré vedia pomôcť dostať siete pod kontrolu. Podstatné je, aby človek pre ľahko návykové sociálne siete nestratil zo zreteľa svoje skutočné priority, čo sa vie stať až hrozivo rýchlo a jednoducho.“
