Rada hovorí, že umenie zlepšuje kvalitu života. A dokáže o ňom nadšene rozprávať hodiny.
Zoznámte sa: Barbora Půlpánová pracovala v londýnskej Christie’s, v rámci prestížneho aukčného domu sa podieľala aj na vzniku a riadení klubu mladých zberateľov. Svoje skúsenosti zo zahraničia sa rozhodla priniesť späť a zberateľstvo rozvíjať aj v rodnom Česku.
Pred dvoma rokmi založila vzdelávací program EduArt Experience a tento rok spustila klub, v ktorom sa môžu milovníci umenia stretávať.
K láske k umeniu už priviedla desiatky nadšencov a pre radu k nej chodí nejeden zberateľ. Český Forbes sa jej preto spýtal, ako so zberateľstvom umenia začať.
Hodnota nie sú len peniaze
Existuje mnoho dôvodov, prečo si založiť zbierku umenia. Ide o veľmi subjektívnu skúsenosť – keď za mnou klienti prichádzajú, najčastejšie chcú umenie zbierať ako z emočného či spoločenského hľadiska, tak aj z investičného. Mám tiež skúsenosť, že klient chcel pôvodne zakúpiť umenie iba s cieľom zarobiť, ale nakoniec sa do neho zamiloval a jeho motivácia sa zmenila.
Barbora Půlpánová s cyklom Remains od Ivana Pinkavu | Foto: Michael Tomeš
Verím, že umenie dáva životu určitú mnohovrstevnosť a pomáha nám pochopiť okolitý svet, stimuluje premýšľanie aj emócie. Vlastniť umelecké dielo je obohacujúce a je to úplne iný zážitok, ako keď sa naň chodíte pozerať do galérie.
Nemusíte byť milionári
Keď sa pozrieme do histórie, najväčšiu zbierku minimalistického a konceptuálneho umenia dali dokopy Herbert and Dorothy Vogelovci – z platu poštového úradníka a knihovníčky. Nemohli si dovoliť vtedy populárny pop art a abstraktný expresionizmus, tak sa začali obzerať po umení, ktoré sa takej obľube netešilo.
Vo vzťahu k umeniu nás často klame mediálna bublina predstavujúca predovšetkým predaje diel za rekordné čiastky. Na to, aby ste zbierali a milovali umenie, však rozhodne nemusíte byť milionári. Najčastejšie pracujem s ľuďmi, ktorí majú 35 až 45 rokov, sú to často manažéri a manažérky alebo majitelia firiem, ale pracujú aj v bežných profesiách.
Rozpočet si určite ako pri každej investícii
Každý si musí určiť sám, aké prostriedky si do kúpy môže dovoliť vložiť a akú mieru rizika znesie. V prípade začínajúcich umelcov a umelkýň môže byť suma relatívne nízka, nesie však so sebou väčšiu mieru rizika. Je u nich väčšia šanca, že sa nepresadia alebo prestanú maľovať.
Keď naopak dotyční prerazia, zhodnotenie môže byť obrovské. Na druhej strane stoja mená, pri ktorých je istota, že svoju hodnotu držia a priebežne sa zhodnocujú. Tu sa bavíme o vrcholných dielach, v českom kontexte napríklad od Toyen, Františka Kupku, Zdeňka Sýkoru alebo Mikoláša Medka. Počiatočná investícia do nich však býva obrovská, rádovo milióny korún.
Sám zberateľ však môže svojou investíciou cestu umelca ovplyvniť a podporiť jeho presadenie sa. Mnoho dnes slávnych umelcov a umelkýň má svojich „anjelských investorov“, teda zberateľov, ktorí ich podporili v úplných začiatkoch, keď napríklad nemali ani na nájom.
Nebojte sa iných formátov
Tradične je zberateľsky najžiadanejšia maľba. O to viac však môže byť zaujímavé pozrieť sa aj na iné médiá. V zahraničí sú napríklad u začínajúcich zberateľov obľúbené fotografie a zaujať môžu aj menšie kresby a skice.
Ide o relatívne zabúdané médiá, ale ako začínajúca zberateľka by som sa ich vôbec nebála, práve naopak. Ak sa podarí naraziť na nádejného umelca, zhodnotenie môže byť aj pri týchto formátoch zaujímavé.
Neučte sa o umení len z učebníc
Pred investíciou je vždy dobré vedieť zákulisné informácie, poznať umelca, vedieť, ako pracuje, stretávať sa s galeristami. Práve na tom je založený aj môj edukačný program, v rámci ktorého sa milovníci umenia učia teóriu, fungovanie trhu s umením, ale predovšetkým sa o svojich skúsenostiach bavíme s poprednými expertmi v odbore.
Půlpánová pred obrazom Labe od Martina Matouška | Foto: Michael Tomeš
Na budúcu hodnotu diela má vplyv množstvo faktorov – predovšetkým to, akým spôsobom umelec tvorí, či je pracovitý, posúva sa ďalej, ako nad svojou tvorbou premýšľa, akú má nadväznosť na históriu umenia a aké nové myšlienky do umenia dáva.
Zároveň nás zaujíma, akým spôsobom je nastavený vzťah medzi daným umelcom a galeristom, ktorý ho zastupuje, aké ďalšie mená zastupuje, či má exkluzívne zastúpenie, vozí ich na zahraničné veľtrhy a tiež či im vydáva publikácie.
Samozrejme, je tiež dobré pozrieť sa, v akých zbierkach je už umelec zastúpený alebo kde už vystavoval. Cieľom je spoznať umenie z mnohých uhlov a získať relevantné názory ľudí na trhu tak. Nákup umenia je veľmi osobná záležitosť a konečné rozhodnutie by malo závisieť od toho, čo s vami najviac rezonuje.
Nič neuponáhľajte
Doba, za ktorú vybrať svoje prvé zberateľské dielo, je veľmi individuálna. Ide však o dlhodobú investíciu, preto je dobré sa neuponáhľať. Nebojte sa k umelcovi, nad ktorého kúpou uvažujete, zavítať do ateliéru.
Veľa ľudí má pocit, že keď do ateliéru pôjdu, musia si rovno niečo kúpiť, ale nie je to tak – dôležité je nebáť sa klásť rôzne otázky. Návšteva vám pomôže viac pochopiť umelca či umelkyňu a ich diela.
Nebojte sa vypýtať si radu
Pokiaľ si nie ste nákupom istí, nebojte sa opýtať art konzultanta, a to bez ohľadu na to, akú veľkú čiastku chcete investovať. Modely takého poradenstva sú rôzne: ja osobne sa snažím zistiť, o čo by záujemca stál, a potom mu ukázať diela, ktoré tomu zodpovedajú.
Je potom na ňom, či si umenie zaobstará. V prípade, že áno, platí províziu za moje služby galérie ako percento zo samotného predaja.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Taťána Lysková.
