Startup World from Space radí mestám, ako sa vysporiadať so znečistením vzduchu alebo zmenou klímy. Farmárom a poľnohospodárom potom ich technológia, ktorá je založená na analýze dát z družíc, pomáha monitorovať všetko od sucha, zdravia rastlín až po kvalitu pôdy.
Ich analýzy kombinujú umelú inteligenciu a strojové učenie s poslaním šetriť prírodné zdroje. A šetria pritom aj náklady svojich klientov.
Na začiatku boli v tíme World from Space spoluzakladatelia Jan Labohý a Roman Bohovic sami, dnes má ich tím 12 ľudí. Za necelých šesť rokov existencie už stihol tento startup z Brna pracovať pre Rozvojový program OSN, Svetovú banku a Inštitút plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy.
Jan Labohý približuje, ako sa dokázali dostať aspoň pomyselne do vesmíru a pritom búrať zavedené pravidlá v jednom z najkonzervatívnejších odvetví na Zemi.
Vyštudovali ste politológiu, médiá a environmentálne štúdiá. Ako ste sa dostali k startupu, umelej inteligencii a kozmickému priemyslu?
Už dlhší čas som sa pohrával s myšlienkou založiť firmu, ktorá by sa zaoberala ochranou životného prostredia. V roku 2017 som stretol Romana Bohovica, dávneho kamaráta, ktorý práve v tom čase dokončoval doktorát z analýzy satelitných dát.
Satelitné monitorovanie našej planéty nie je nič nové – podobné programy prebiehajú už od 60. rokov. Ale po celú dobu boli dáta dostupné len pre veľké univerzity, obranný priemysel alebo ako špionáž pre štátnych užívateľov.
Asi pred desiatimi rokmi sa však v Európska únia rozhodla tento status quo zmeniť a dáta z programu Copernicus sprístupniť všetkým. A my sme sa tejto príležitosti chopili.
Modernizovať odvetvie, ktoré zaspalo dobu
Čo teda z vesmíru presne sledujete?
Aktivity smerujeme do dvoch hlavných odvetví: mestám pomáhame s adaptáciou na zmenu klímy a v poľnohospodárstve sa sústreďujeme na optimalizáciu cez efektívne nakladanie so zdrojmi. Bez poľnohospodárstva by sme ako ľudstvo neprežili, ale zároveň má negatívny vplyv na stav krajiny.
Je to tiež jedno z najkonzervatívnejších odvetví, ktoré v inováciách dlhodobo zaostáva za ostatnými. Čo tiež znamená, že je tam obrovský potenciál prepojiť postupy, ktoré často zostali v 19. alebo 20. storočí. Keď zmeníme poľnohospodárstvo, zmeníme všetko, čo je okolo nás. Navyše ja rád jem, takže viem, aké je dôležité mať kvalitné potraviny.
Unsplash/Etienne Girardet
Ilustračné foto: Unsplash/Etienne Girardet
Väčšina poľnohospodárov stále nevyužíva k svojej práci satelitný monitoring. Ale keď to urobia, efektivita sa zvýši až o 40 percent. V okamihu je jasné, kde vzniká problém, čo je pripravené na zber, alebo kde to potrebuje pohnojiť.
Vďaka monitoringu napríklad dochádza k efektívnejšiemu využívaniu hnojiva: využíva sa ho menej a priamo tam, kde je potrebné, čo má tiež nižší dopad na životné prostredie. Je to taká trojitá „win-win“ situácia: pre poľnohospodára, spotrebiteľa aj prírodu.
Dve cesty, ako uživiť 8-miliardovú populáciu
Sú to práve hnojivá, ktoré v rámci intenzívneho poľnohospodárstva ovplyvňujú biodiverzitu a celkový stav životného prostredia. Ako tomu predchádzať?
Nedávno prekročil počet ľudí na Zemi už osem miliárd. Ako uživiť také množstvo ľudí v podmienkach, keď z dôvodu erózie a zmeny klímy dochádza k úbytku úrodnej pôdy?
Cesty sú v zásade dve. Bežný postup je založený na intenzifikácii: od takzvanej zelenej revolúcie v 60. rokoch dvadsiateho storočia bolo poľnohospodárstvo založené na zvyšovaní množstva vstupov a intenzívnejšieho čerpania zdrojov, ktoré následne zvyšovali výnosy a tým aj množstvo produkcie.
To však môže fungovať len v podmienkach lacných fosílnych zdrojov energie a nevyčerpanej pôdy. Začína byť úplne zrejmé, že táto doba sa skončila. Dopady erózie, degradácia pôdy, chemizácia prostredia a zmeny klímy nie je možné prehliadnuť.
Naše aktivity podporujú alternatívne koncepcie poľnohospodárstva, kde pomocou digitalizácie, zefektívňovania a zmeny manažmentu dochádza k stabilizácii výnosov súčasne so zlepšovaním kvality pôdy a životného prostredia.
Hovoríme preto o precíznom, regeneratívnom alebo uhlíkovom poľnohospodárstve. Ako firma vytvárame nástroje pre tento typ poľnohospodárstva založenom na družicových dátach. Každá časť poľa si zaslúži inú starostlivosť a naším cieľom je poskytovať tieto informácie automatizovane pre akékoľvek pole na svete.
Vďaka vášmu programu pomáhate okrem iného aj drobným poľnohospodárom v Nigérii.
Pred pár rokmi sme nadviazali spoluprácu s Rural Farmers Hub. Je to komunitná iniciatíva zameraná na digitálne poľnohospodárstvo, ktorá pomáha nigérijským poľnohospodárom. Tí tvoria okolo 70 percent populácie tejto západoafrickej krajiny.
Využívajú náš systém DynaCrop založený na satelitných dátach, ktorý analyzuje stav plodín a pôdy pomocou družíc Sentinel. Tie môžu často vidieť veci, ktoré ľudské oko nezachytí. Je možné napríklad analyzovať množstvo aktívneho chlorofylu v rastline, čo napovie, či jej niečo nechýba. Pokiaľ sa objaví problém, pošle farmárovi systém SMS-ku s konkrétnym riešením.
Ten projekt má neuveriteľný dopad: výnosy drobných poľnohospodárov sa zvýšili o 80 až 160 percent. Malo to pozitívny dopad aj na celú komunitu, pretože vďaka lepšej finančnej situácii mohli farmári poslať svoje deti do škôl namiesto toho, aby im pomáhali na poliach. A celé rodiny potom mohli investovať do ďalšej pôdy.
Aby mestá zostali obývateľné a príjemné
Ďalšou veľkou témou sú pre vás mestá.
Mestá sa musia prispôsobiť klimatickým zmenám. Počas vlny horúčav sa niektoré časti mesta prehrievajú a vytvárajú sa z nich tepelné ostrovy. Keď viete, ktoré lokality najviac trpia, je jednoduchšie smerovať pomoc a riešenia. Zelené plochy naozaj potrebujeme, aby mesto ochladili. Lenže ak je pôda vysušená, tak to nefunguje.
Zelené plochy naozaj potrebujeme, aby mesto ochladili. Lenže ak je pôda vysušená, tak to nefunguje.
Okrem toho tiež pomáhame sledovať mieru znečistenia ovzdušia. Je to jedno z najväčších environmentálnych rizík, ktoré má na svedomí životy tisícov ľudí ročne. Meranie znečistenia však často nezodpovedá reálnym potrebám a vďaka satelitným údajom môžeme tieto dáta upresniť.
Ako sa na vašej práci odrazila vojna na Ukrajine a súvisiaca energetická kríza?
Vojnu prežívame veľmi intenzívne, najmä v osobnej rovine. Pre mnohých z nás znamenala zmenu názoru na svet, budúcnosť a definíciu toho, čo znamená udržateľná spoločnosť. Samotná energetická kríza sa, paradoxne, na našej práci prejavila skôr pozitívne.
V poľnohospodárstve významne narástli ceny vstupov, najmä hnojív závislých od zemného plynu. Stúpajúce ceny významne urýchlili adaptáciu digitálnych riešení, ktoré pomáhajú znižovať množstvo vstupov. Ako my, tak aj naši klienti preto zažívame extrémny rast záujmu.
Ambície? Pokryť sto miliónov hektárov pôdy
Aké máte ciele, čo sa týka rastu?
Našim cieľom je do roku 2025 obsluhovať sto miliónov hektárov ornej pôdy, čo je zhruba šesť percent celkovej ornej pôdy na svete. Budúci rok sa chystáme podporiť rast firmy finančnou investíciou, ktorá nám pomôže zrýchliť vývoj a predaj pokročilých AI produktov.
Očakávame pomerne turbulentný rok ako v ekonomike, tak v spoločnosti a preto mierime na konsolidáciu väčších príležitostí a ďalší nárast kompetencie tímu.
Aké sú bezpečnostné riziká práce s dátami v kontexte vašej práce?
Hlavným problémom je možnosť straty kľúčového zdroja dát. Sme závislí od družicovej infraštruktúry, ktorá je vo vesmíre mimo našej kontroly. V tomto roku napríklad došlo k výpadku družice Sentinel 1, ktorú pri práci využívame a v takom prípade sú ohrozené služby pre našich klientov. A ako je vidieť v prípade vojny na Ukrajine, aj civilná infraštruktúra, ku ktorej európske družice patria, sa môže stať cieľom útoku – fyzického aj kybernetického.
Do tejto oblasti sa dostávame s naším novým produktom ORBIS, ktorý umožňuje spracovanie družicových dát priamo sťahovaných z vesmíru. Ten by mala využívať aj česká družica AMBIC, na ktorej vývoji pracujeme spoločne s Výskumným a skúšobným leteckým ústavom a Európskou vesmírnou agentúrou.
Tu je primárne potrebné chrániť integritu dát, aby ich nikto nemohol v rámci spracovania zmazať, nahrádzať alebo meniť. Laicky povedané, aby sa nemohlo stať, že je kolóna tankov v dátach nahradená prázdnou cestou a nikto si nič nevšimne.
České Silicon Valley
Práve v brnianskom podnikateľskom inkubátore Európskej vesmírnej agentúry pôsobíte. Ako sa žije v moravskom Silicon Valley?
Na Brno a na miestnu startupovú komunitu sme naozaj hrdí. Je to do veľkej miery zásluha Juhomoravského inovačného centra, ktoré vynakladá veľké úsilie na to, aby správne myšlienky boli namierené správnym smerom.
Nedávno sme tiež spoluzaložili Brno Space Cluster, ktorý združuje firmy pôsobiace v kozmickom priemysle. Česká republika je ozajstným centrom kozmického priemyslu a my veríme, že to bude v budúcnosti ešte väčšia vec.
Keď sa jednotlivé firmy spoja, tak môžu ponúknuť produkty s väčšou pridanou hodnotou. Jedna z našich vízií je vytvárať komplexnejšie produkty, ktoré sa budú predávať na svetovom trhu. Naša vízia je skrátka využívať vesmírne dáta na to, aby sme urobili svet lepším miestom. Inú planétu už nemáme.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Alexandra Střelcová.
