Od momentu, keď Európska únia ohlásila svoj Green Deal, prešli už viac ako tri roky. Aj napriek pandémii trvá Európska komisia na rýchlom prechode k uhlíkovo neutrálnej ekonomike a mnohé predpisy aj ďalej sprísňuje. Ako Slovensko, krajina s najvyšším počtom vyrobených áut na obyvateľa na svete, stíha tempo zelenej transformácie v oblasti mobility?
Odpoveď je jednoduchá: nestíha a zodpovednosť je najmä na vláde a politikoch. Automobilky a ich dodávatelia zobrali Green Deal s plnou vážnosťou, veď inak ani nemohli. V roku 2035 totiž bude v únii predaj iných ako „bezemisných“ áut zakázaný.
Fabriky sa elektrifikujú rýchlo
Sektor, ktorý na Slovensku zamestnáva viac ako štvrť milióna ľudí, sa tak elektrifikuje rýchlym tempom.
„Normy tlačia výrobcov, aby sa pripravovali v predstihu, mnohí už oznámili zastavenie vývoja dieselových motorov,“ povedal v rozhovore pre februárové vydanie Forbesu Roman Kraľovanský, viceprezident Kia Slovakia zodpovedný za výrobnú divíziu.
„Keďže vývoj trvá minimálne tri-štyri roky, niektoré automobilky nemali na výber,“ vysvetlil.
Vplyv emisných noriem na výrobné portfóliá závodov je dramatický a bude sa čoraz viac prejavovať aj v dostupnosti (a cene) nových áut na trhu. Najväčší problém „ukryť“ vysoké náklady na batérie, potrebné pre elektromobily, majú výrobcovia v segmente malých áut.
Globálne problémy
Nervozitu globálneho sektora vyjadril v novembri na Los Angeles Motor Show aj Thomas Schäfer, nový CEO Volkswagen Passenger Cars. V rozhovore pre portál Autocar varoval, že cena malých áut by v prípade, že by ich automobilky prerobili na emisnú normu Euro 7 (tá má platiť od leta 2025 a jej podoba stále nie je úplne jasná), mohla vzrásť o „tri-, štyri- alebo päťtisíc libier, alebo viac – a zrazu si nebudeme môcť malé autá dovoliť.“
S ešte tvrdším vyhlásením prišiel na prelome rokov šéf koncernu Stellantis (so značkami Peugeot, Citroën, Chrysler, Opel, Fiat a ďalšími) Carlos Tavares. „Ak nedokážeme zabezpečiť, že technológia elektromobility bude dostupná strednej triede, o pár rokov tu máme úplne elektrifikovaný pohon o 40 percent drahší ako konvenčný,“ pohrozil.
Náklady budú vysoké
Po Schäferovom výstupe prebehla médiami otázka „Zabije Euro 7 Volkswagen Polo?“. Odpoveď je z princípu neistá, závisí totiž najmä od rozhodnutí európskych politikov. Tí sa dlhodobo snažia cenu a náklady na prevádzku áut so spaľovacími motormi zvyšovať a vysoké nákupné ceny elektromobilov zasa dotovať.
Otázka dostupnosti zaznela v novembri aj v Štrasburgu, keď Európsky parlament revidoval emisné štandardy. „Áno, bude to stále možné,“ odpovedal na otázku, či sa v EÚ aj po roku 2035 budú smieť predávať a kupovať autá so spaľovacím motorom, europoslanec Jan Huitema, ktorý príslušnú správu predkladal.
„Celkové náklady na vlastníctvo – cena paliva, údržby, nákupu a poistenia sa však môžu zvýšiť,“ dodal v ďalšej vete.
Okrem Európskej komisie tak podobu trhu s elektromobilitou v Európe vytvárajú najmä štátne dotácie. Na Slovensku sa však ochota politikov „podporiť prechod osobnej mobility na elektrickú (…) vyvíjala rozpačito,“ upozornil v januári vo výročnom hodnotení Zväz automobilového priemyslu SR.
Ako úspech prezentoval zväz zachovanie „zelených“ tabuliek s evidenčným číslom pre nízkoemisné vozidlá a zmenu princípu výpočtu registračných poplatkov, ktorý má „po vzore vyspelých európskych štátov pozitívne zohľadňovať najmä bezpečné a nízkoemisné vozidlá.“
Splní Slovensko ciele?
Viaceré návrhy, upozornil zväz, vrátane priamej podpory pri kúpe nízkoemisného vozidla alebo zníženia ceny za diaľničnú známku, však „zostávajú, žiaľ, stále nevypočuté.“
Dlhodobo slabá podpora registrácií nízkoemisných áut vyvoláva podľa zväzu obavy, či Slovensko „bude schopné splniť ciele, ktoré si spolu s ostatnými členskými štátmi EÚ stanovilo.“
Krátkodobo optimistický je zväz iba v hodnotení aktuálneho tempa budovania infraštruktúry nabíjacích staníc. Vďaka prostriedkom alokovaným v Pláne obnovy a odolnosti, by sa sieť, plánovanú do roku 2025, mohlo podariť vybudovať.
„Do roku 2030 však budeme musieť absolútny počet nabíjacích staníc zvýšiť na štvornásobok súčasného stavu,“ upozorňujú zástupcovia automotive.
Sme na posledných priečkach
V tomto kontexte neprekvapí, že na Slovensku už dlhé roky registráciám dominujú staré či dokonca veľmi staré autá so spaľovacími motormi. „S výsledkom v kategórii bezemisných a nízkoemisných vozidiel vo výške 3,7% (podielu nových vozidiel na trhu, pozn. red.), žiaľ, Slovensko patrí na posledné priečky v Európskej únii,“ konštatoval Zväz automobilového priemyslu SR.
„Je však potrebné upozorniť, že takéto vozidlá sú postupne vylučované z premávky vo významných európskych mestách a pribúdajú obmedzenia pre ich využívanie.“
Zmeny v ponuke a cenách v autosalónoch či v poplatkoch za prihlasovanie sú ale len ten koniec, ktorý sa priamo týka spotrebiteľa. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, pre ktorú sa rozhodli európski politici, je však nevyhnutná nielen „bezemisná“ prevádzka, teda doprava, ale aj výroba, a to vrátane odpadového hospodárenia.
Kto spracuje odpady?
Aj tu má Slovensko problémy, dokonca veľké problémy. „Uplynulý rok bol poznamenaný aj prehlbujúcou sa krízou pri spracovaní priemyselných odpadov, ktoré tvoria až 80 percent všetkých odpadov na Slovensku,“ konštatoval prezident ZAP SR Alexander Matušek.
Slovensko sa podľa zväzu „stále vzďaľuje od zelenej cesty“ a dôvodom sú „prakticky neexistujúce spracovateľské kapacity odpadu v našej krajine“, dodal. Ak však závody nebudú môcť vyrábať so zachovaním uhlíkovej neutrality, ohrozí to ich pozíciu v rámci nadnárodných skupín, ktoré sú ich vlastníkmi.
Nejasný je aj výsledok rozhodovacieho procesu skupiny Volkswagen o umiestnení batériovej „gigafactory“ vo východnej Európe. Skupina oznámenie výsledku v decembri posunula, koncoročné vyjadrenie ministra hospodárstva Karla Hirmana, ktorý dal do súvislosti vysoké ceny elektriny a takúto továreň, však zástupcov automotive nepotešilo.
Jediným výraznejším impulzom pre elektromobilitu na Slovensku, ktorý priniesol minulý rok a na ktorom sa zúčastnil aj štát a jeho politici, tak zrejme stále ostáva ohlásená výstavba závodu Volvo, ktorý má pri Košiciach vyrábať ako uhlíkovo neutrálny.
Sme pripravení – ako kto
Na rozdiel od pandémie či vojny je nástup elektromobility téma, ktorú majú európski politici pod vlastnou kontrolou. Tí európski to aj využívajú, tí slovenskí však nemôžu s čistým svedomím povedať to, čo povedal magazínu Forbes Branislav Imre, viceprezident Kia Slovakia pre divizíu Administratíva.
„Téma je turbulentná, musíte byť pripravení na všetky možné zmeny,“ priznáva aj on. „Napríklad teraz (rozhovor sa uskutočnil v decembri) chce Švajčiarsko zabrániť nabíjaniu elektromobilov počas zimy. Uvidíme, čo to spraví s podmienkami v iných krajinách. Technologicky sme však pripravení situáciu riešiť.“
Ako sa bude vyvíjať trh podľa lídrov automobilového priemyslu?
- Až 83 % manažérov spoločností pôsobiacich v automobilovom priemysle a príbuzných odvetviach očakáva ziskovejší rast odvetvia v najbližších piatich rokoch, čo je o 30 % viac v porovnaní s minulým rokom. Pokiaľ však ide o krátkodobé výsledky, sú manažéri opatrnejší vzhľadom na makroekonomické riziká.
- Podiel elektrických vozidiel na predaji nových áut bude do roku 2030 podľa očakávaní lídrov automobilového priemyslu v rozmedzí medzi 10 % až 40 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 30 % menej.
- Až 82 % manažérov je presvedčených, že v najbližších desiatich rokoch sa budú elektromobily vo veľkej miere rozširovať, a to aj bez vládnych dotácií.
- Viac ako 50 % manažérov očakáva, že technologické spoločnosti ako Apple, Google a Amazon prídu na trh s vlastnou značkou auta do roku 2030.
- Medzi top predstaviteľmi automobilového odvetvia pretrváva nadšenie pre lietajúce automobily. Napriek jemnému poklesu v porovnaní s minulým rokom je väčšina (7 z 10 manažérov) presvedčená o tom, že v roku 2030 už budú lietajúce autá bežné vo väčšine veľkých miest.
Zdroj: KPMG Global Automotive Survey 2022