Dostali sme do vienka mentálne schopnosti, s ktorými si dokážeme predstaviť takmer nekonečné množstvo ambicióznych plánov, no prakticky nemáme žiaden čas na to, aby sme ich aj uskutočnili, píše Oliver Burkeman v knihe Umenie správne žiť svojich 4000 týždňov.
V predchádzajúcich článkoch sme priniesli jeho pohľad na zaneprázdnenosť aj rady, ako zmysluplne využiť svoj čas na Zemi. V ďalšej časti sa Burkeman venuje tomu, ako sa zmieriť s tým, že náš život je časovo ohraničený.
V knihe 4000 týždňov som sa snažil čitateľov presvedčiť, aby prijali pravdu o našom ohraničenom čase na Zemi a našej obmedzenej kontrole nad ním. Nie preto, lebo je to pravda, a preto je dobré, keď ju akceptujeme, ale preto, že keď sa k tomu odhodláme, aktívne nás to posilní.
Keď naplno vstúpime do reality, môžeme dosiahnuť viac vecí, na ktorých záleží, a dosiahneme aj pocit naplnenia. Okrem tipov, ktoré som už v knihe spomínal, pripájam aj desať konkrétnych techník, s pomocou ktorých dokážete filozofiu prijatia vlastnej ohraničenosti implementovať do každodenného života.
1. Uplatňujte prístup vopred stanoveného „fixného objemu“.
Mnohé z rád, ktoré hovoria o tom, ako zvládnuť prácu, implicitne sľubujú, že vám pomôžu zvládnuť všetko dôležité – ale to je nemožné a keď sa to budete snažiť dosiahnuť, budete mať neustále viac a viac práce. Pravdepodobne tá najjednoduchšia stratégia na obmedzenie počtu projektov, ktoré máte naraz rozrobené, je: mať dva zoznamy úloh, ktoré chcete urobiť, pričom jeden z nich bude „otvorený“ a druhý „uzavretý“.
Otvorený zoznam slúži všetkému, čo máte na tanieri a bude celkom určite dlhý ako nočná mora. Našťastie nie ste povinní všetko z tohto zoznamu naozaj zvládnuť. Namiesto toho postupne presúvajte úlohy z otvoreného zoznamu do uzavretého – teda do zoznamu s presným a nemenným počtom položiek, maximálne však s desiatimi.
Pravidlo je také, že do tohto zoznamu nemôžete pridať žiadnu ďalšiu úlohu, kým jednu z tých, ktoré už na zozname sú, nedokončíte. (Možno budete potrebovať aj tretí zoznam na úlohy, ktoré „stoja“, kým sa vám ohľadom nich niekto iný neozve.)
Nikdy nezvládnete všetky úlohy, ktoré zaraďujete do svojho otvoreného zoznamu, ale to sa dalo čakať. Týmto spôsobom dokončíte veľa vecí, na ktorých vám skutočne záleží.
2. Pracujte po častiach.
V súlade s touto logikou sa zamerajte iba na jeden veľký projekt (alebo aspoň jeden pracovný a jeden mimopracovný projekt) a dokončite ho skôr, ako začnete pracovať na ďalšom.
Je lákavé snažiť sa uľaviť úzkosti z toho, že sme zodpovední za priveľa vecí a máme aj veľa cieľov tým, že na nich začneme pracovať naraz. Ale vedzte, že takto budete postupovať iba pomaly. Namiesto toho sa postupne vytrénujte v tolerovaní tejto úzkosti tým, že budete vedome odkladať na inokedy všetko, čo odložiť môžete, okrem jednej veci, na ktorej budete pracovať.
3. Rozhodnite sa, v čom zlyháte.
Podobne ako v prípade práce po častiach, aj tu objavíte mnoho úloh, v ktorých nemôžete „vybuchnúť“, ak si chcete zarobiť na živobytie, zostať zdraví, byť dobrými partnermi a rodičmi a tak ďalej. Ale aj v týchto základných doménach existuje priestor na zlyhanie z cyklických dôvodov. Napríklad vtedy, keď sa rozhodnete, že v práci budete nasledujúce dva mesiace robiť len to, čo je absolútne nevyhnutné a zameriate sa viac na svoje deti, alebo na nejaký čas vypustíte z hlavy svoje športové predsavzatia, kým sa budete venovať volebnej kampani. Následne energiu nasmerujete na tie oblasti, ktoré ste zanedbávali.
Takýto život znamená, že svoje neustále a náročné hľadanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom nahradíte vedomou formou nerovnováhy, ktorá sa opiera o vaše presvedčenie, že oblasť, v ktorej aktuálne nedosahujete dobré výsledky, sa čoskoro dostane do centra pozornosti.
4. Zamerajte sa na to, čo ste už dosiahli.
Spíšte si zoznam dokončených úloh, ktorý začnete písať hneď ráno a ktorý postupne zapĺňate položkami všetkého, čo ste počas dňa urobili. Každá jedna položka bude pre vás povzbudivou pripomienkou toho, že aj keď ste počas dňa mohli stráviť absolútnym ničnerobením, tento zoznam vám pripomenie, čo všetko ste namiesto toho dokázali urobiť!
(Ak sa nachádzate vo vážnej psychologickej kríze a ubíja vás rutina, znížte latku vo vzťahu k tomu, čo všetko si do zoznamu zapíšete. Nikto predsa nemusí vedieť, že ste si naň pripísali aj „umyté zuby“ alebo „uvarenú kávu“.)
Verte, že toto už nie je len o úteche. Existuje dostatok dôkazov, že malé víťazstvá majú veľkú motivačnú silu, takže následkom toho, že si budete takto pripomínať všetky svoje malé úspechy, bude, že ich dosiahnete stále viac a
postupne sa medzi nimi objavia aj tie väčšie.
5. Objavujte nové veci vo všednosti.
Zdá sa, že existuje spôsob, ako spomaliť alebo dokonca zvrátiť skľučujúci spôsob, akým čas akoby ubiehal tým rýchlejšie, čím sme starší. Máme pocit, že čím menej týždňov nám zostáva, tým viac sa nám javí, že tie týždne ubiehajú rýchlejšie. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie tohto fenoménu je, že náš mozog si ubiehajúce roky zakóduje na báze množstva informácií, ktoré v danom časovom intervale spracúvame.
Snažte sa venovať väčšiu pozornosť každému okamihu, nech sa vám zdá akokoľvek všedný. Objavujte nové veci nie tak, že budete robiť niečo radikálne odlišné, ale že sa ponoríte hlbšie do života, ktorý už máte. Preciťujte život s dvojitou dávkou intenzity a váš zážitok zo života bude v porovnaní so súčasnosťou dvakrát taký naplňujúci a každé obdobie života si zapamätáte, akoby trvalo dvakrát tak dlho.
Pokračovanie a ďalších päť nástrojov nájdete v knihe 4000 týždňov z Forbes knižnice.
