Malá krajina s veľkými hlasmi. Po Edite Gruberovej, Ľubici Vargicovej, Adriane Kohútkovej, Jolane Fogašovej či Adriane Kučerovej rastie Slovensku ďalší operný talent. Sopranistka Katarína Kurucová vlani úspešne ukončila štúdium na prestížnej súkromnej univerzite MUK vo Viedni a začiatkom tohto roka debutovala v legendárnej Carnegie Hall v New Yorku. Ako hovorí, prespievala sa tam z vlastnej obývačky.
Na konte má viacero ocenení z medzinárodných súťaží na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Taliansku či v Kanade. Jej schopnosti boli ocenené štipendiami prestížnych študijných programov z Rakúska, Švajčiarska aj Spojených štátov.
Hudbu majú v génoch
Pochádzate z hudobníckej rodiny?
Môj otec patril k uznávaným hráčom na bicie nástroje v legendárnej skupine Prúdy a bol súčasťou nahrávania známej pesničky Pavla Hammela – Medulienka. Brat Adam produkoval skladbu Fea od Kataríny Knechtovej a svoje aktivity rozšíril aj za hranice Slovenska. Spolupracoval s Los Angeles Philharmonic, Hollywood Bowl Orchestra a zároveň sa podieľal na komponovaní hudby pre svetoznámu počítačovú hru Mafia 2 OST.
V koľkých rokoch sa prejavil váš hudobný talent?
Už ako malé dievča som nemala problém pamätať si rôzne melódie, rytmy a ovládala som celé zvučky rozprávok a obľúbených relácií. Brat Adam bol v tom čase mojím prvým dôležitým mentorom, rozvíjal môj talent veľmi hravým a výnimočným spôsobom.
Do dvanástich rokov som bola hlavne klaviristkou a až potom som sa začala viac venovať spevu. Pamätám si, že v tomto období sme mali v rámci vyučovania hudobnej teórie za úlohu rozpoznať poltón a celý tón. V tomto sa mi vôbec nedarilo a nevedela som prísť na to, prečo. Až neskôr sme zistili, v čom bol háčik. Pán učiteľ si nevšimol, že ja som si do poltónov vedela dospievať aj štvrťtóny.
„Najväčší a najúspešnejší umelci vždy pôsobili na mňa najľudskejšie. Prirodzene a vždy s nohami na zemi,“ hovorí mladá speváčka. Foto: archív Kataríny KurucovejČo to znamená pre speváka alebo hudobníka? Je to niečo výnimočné?
Je to niečo, čo dokážu len ľudia s veľmi dobrým sluchom. Keď som pochopila, že môj poltón je väčší ako na klavíri, tak som sa, samozrejme, naučila rozpoznať aj spomínané poltóny a celé tóny.
Opera ju očarila a nepustila
Aký bol váš prvý kontakt s operou?
Prvýkrát v živote ma do Slovenského národného divadla na operu La Traviata zobral brat Adam, keď som mala jedenásť rokov. Nikdy nezabudnem na to, že dirigoval Rasťo Štúr a spievala Adriana Kohútková. To bol môj úplne prvý kontakt s operou, pri ktorom sa mi zatajil dych a všetko som intenzívne vnímala. Tam som pocítila k opere lásku a vášeň, ktorá mi zostala až doteraz.
Všimli si vašu fascináciu operou aj rodičia?
Určite áno, pretože odvtedy som dni, týždne a mesiace hovorila iba o opere. Bola som absolútne presvedčená, že som našla zmysel svojho života. Začala som čítať všetky články a knihy, ktoré súviseli s operou, pozerala som si operné vystúpenia a záznamy. Dostala som encyklopédiu opery, ktorú som doslova hltala a pri všetkých pre mňa dôležitých údajoch som si nechávala nalepené poznámky a štítky.
Dievčatá približne v tomto veku začínajú mutovať. Ako ste sa s tým popasovali?
Na radu odborníka som mala niekoľko mesiacov hlasový pokoj. Hneď po tomto období som na základe odporúčania známych mojich rodičov začala navštevovať hodiny prípravy na konzervatóriu u pána profesora Roberta Szücsa. On bol prvým pedagógom, ktorý ma naučil technickým základom, otvoril mi hlas a viedol ma výučbou.
Akým spôsobom sa rozhoduje, do akého hlasového odboru bude spevák alebo speváčka zaradená?
V prvom rade je to práca skúseného pedagóga. Podľa vlastností hlasu konkrétnej speváčky alebo speváka zhodnotí základné zaradenie hlasu. To znamená či je to soprán, mezzosoprán, alt, tenor, barytón alebo bas.
Takže podľa toho, ako je hlas zafarbený?
Rozhoduje viac faktorov, ako napríklad rozsah, farba, takzvané prechodné tóny medzi registrami a, samozrejme, sa nesmie zabúdať ani na to, v ktorej polohe sa spevák alebo speváčka cíti komfortne.
Na akej úrovni sa nachádza váš hlasový rozsah?
Môj prípad bol na začiatku úplne jasný. Mala som enormný rozsah siahajúci až po h3, čo znamená koniec tretej oktávy bez akéhokoľvek problému. Po čase si každý spevák nájde špecifickejšie zaradenie aj na základe toho, ako sa hlas ďalej vyvíja a v akom repertoári sa cíti najlepšie. Keďže mám netradične zafarbený hlas na vyšší soprán, možností repertoáru by bolo viacero. Momentálne by som sa definovala ako dramatický koloratúrny soprán.
Z obývačky do New Yorku
Hlas a talent vás dostali až do Carnegie Hall. Ako sa začalo toto dobrodružstvo, ktoré vám umožnilo stáť a spievať na tomto legendárnom mieste, na ktorom sa vystriedali všetky svetové operné legendy?
Pozerala som si na internete rôzne súťaže a konkurzy. Online som sa prihlásila na konkurz do prestížneho programu, ktorý vedú ľudia pracujúci napríklad aj pre Metropolitnú operu v New Yorku. Stihla som to v posledný deň, kedy bolo prihlásenie možné. Nič som od toho neočakávala, jednoducho som sa prihlásila, aby ma neskôr nemrzelo, že som túto šancu neskúsila.
Po niekoľkých dňoch som dostala mail s gratuláciou, že som postúpila na osobný pohovor s umeleckým riaditeľom Abdielom Vázquezom. Konkurzom som prešla v podstate doma, v mojej obývačke, pretože asi hodinu predtým som sa dozvedela, že prenájom sály sa pre technickú chybu nepodaril. Online som mu zaspievala dve árie a opatrne som sa priblížila k monitoru počítača, aby som si vypočula výsledok.
Zaznelo „brava“ a hneď aj otázka, o akú rolu by som mala záujem. Vypočula som si, že môj výkon bol veľmi dobrý, že som talentovaná a určite sa uvidíme na koučingu v New Yorku. Tak som dostala jednu z úloh v rámci prestížneho Vincerò Academy programu, možnosť účinkovať na Gala v Carnegie Hall a zároveň mi bolo poskytnuté štipendium na program.
Potom prišla realita a vy ste vystúpili na letisku v New Yorku. Ako si na to všetko spomínate?
Umelecký riaditeľ nás privítal a o 20 minút sme začali skúšať priamo na pódiu. Veľký dôraz sa kládol na dodržiavanie časového rozvrhu a pravidiel, bolo to naozaj prísne. Napríklad natáčanie videí v Carnegie Hall je zakázané nielen počas koncertov, ale aj skúšok. Fotografovať sa mohlo len hodinu pred vystúpením.
Keď sme boli za časovým limitom minútu alebo dve, na pódiu sa objavila pani z produkcie a všetko ukončila. Carnegie Hall ma prísne stanovené pravidlá, čo a v akom čase sa môže v týchto priestoroch robiť.
Talentovaná slovenská sopranistka na gala koncerte súťaže Jeunes Ambassadeurs Lyriques v Montreale. Foto: Andre Chevrier
Stretnutie s legendou opery
Prísne pravidlá platili aj počas koncertu?
Všetko bolo veľmi presne načasované. Keď spieval jeden spevák na pódiu, ďalší dvaja museli byť pripravení, aby sa nestalo, že niekto bude meškať alebo chýbať. Nacvičenú sme mali aj záverečnú klaňačku.
Koľko dní ste boli v New Yorku a koľko vystúpení ste absolvovali?
V New Yorku som zostala na necelé dva týždne a počas galavečera som spievala dvakrát. Zároveň som mala šťastie, že som tam stihla absolvovať tri nezabudnuteľné koučingy s Joan Dornemann. Maestra Dornemann je jedna z najväčších žijúcich legiend operného sveta. Je to dáma, ktorá viac ako 40 rokov pracovala v Metropolitnej opere a zároveň je zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou International Vocal Arts Institute.
Jej rukami prešli všetky svetové operné hviezdy, ako napríklad Luciano Pavarotti, Montserrat Caballé, Plácido Domingo, José Carreras, Anna Netrebko a ďalší. Získala tiež prestížne ocenenie Emmy. To bol pre mňa ďalší neskutočný zážitok, byť u nej doma v obývačke, na mieste, kde boli predo mnou všetky spomínané hviezdy operného sveta.
Ako na vás zapôsobila ako človek a pedagóg?
Bola veľmi milá a láskavá. Po profesionálnej stránke veľmi vecná a praktická. Je to typ skúseného a výnimočného pedagóga, ktorý opraví, poradí, vysvetlí a vie skvelo motivovať. Rady, ktoré som si vypočula, boli ušité doslova na mieru aj podľa toho, či je konkrétna interpretácia vhodná do veľkého alebo do menšieho priestoru. Taktiež sme pracovali viac do hĺbky aj na hudobnom a hereckom výraze.
S legendárnou Joan Dornemann absolvovala Katarína tri nezabudnuteľné lekcie. Foto: archív Kataríny KurucovejPovedala mi, že mám naozaj výnimočné technické schopnosti v kombinácii s netradične zafarbeným hlasom a môžem si dovoliť sústrediť sa na ten istý repertoár, aký robila Joan Sutherland alebo Monsterrat Caballé. To bol jeden z najväčších a najkrajších komplimentov, aké som si doteraz vypočula.
Nové vedomosti aj sebavedomie
Zostávate naďalej v kontakte s manažmentom z New Yorku?
Ešte ma čakajú tri exkluzívne online masterclassy s takými hviezdami ako je Pretty Yende alebo Ailyn Pérez. Už teraz viem, že to bude pre mňa ďalšia z nezabudnuteľných skúseností.
Komunikácia a potenciálna spolupráca by mala pokračovať aj s pani Joan Dornemann. Nechám sa sama prekvapiť, ako to bude ďalej všetko pokračovať.
Ako sa po týchto spoluprácach pozeráte na svoj ďalší profesionálny život?
Je to pocit obrovského vnútorného bohatstva, vďaky a pokory. Ešte viac som motivovaná pokračovať vo svojich ďalších plánoch a posunúť sa opäť dopredu. Čím viac cestujem po svete, stretávam množstvo svetových umelcov, či už online alebo osobne, vždy sa mi potvrdzuje jedna vec.
Najväčší a najúspešnejší umelci vždy pôsobili na mňa najľudskejšie. Prirodzene a vždy s nohami na zemi.
Po speváckej stránke cítim, že sa môj hlas ešte viac otvoril a po pracovných stretnutiach s pani Dornemann sa cítim sebavedomejšie aj ako interpret. Ďalším neopísateľným zážitkom bolo pre mňa asi zo štvrtého radu počuť „brava“ od hviezdy svetového formátu Ailyn Pérez, s ktorou som sa potom osobne po koncerte stretla a rozprávala.
Rovnako aj s uznávaným expertom Davidom Lomelim, víťazom prestížnej Operalie (súťaž pre mladých operných spevákov, ktorú v roku 1993 založil Plácido Domingo, pozn. red.). Boli to všetko pre mňa neopísateľné osobné stretnutia.
Do Viedne ju priviedla láska
Ako sa musí operná speváčka starať o svoj hlas?
Pre každého speváka je veľmi dôležitý dostatočný spánok. Kondícia, šport, budovanie imunity, to sú všetko dôležité faktory, na ktoré by nemal spevák zabúdať. Pri prechladnutí alebo inej chorobe sa nám okamžite menia podmienky na tvorenie tónu. Snažím sa vyhýbať hlučným priestorom alebo prehnanej klimatizácii.
Aké sú teraz trendy v technike spievania? Menia sa, alebo sú to vždy tie staré, rokmi osvedčené postupy?
Opernému svetu kraľuje technika bel canta. Je to technika krásneho spevu, pri ktorej dosiahneme najdokonalejšie ovládanie dychu a manipulácie s hlasom tak, aby bol interpret schopný ponúknuť poslucháčom určitú ľahkosť, krásny tón a virtuozitu. Môžeme to prirovnať k tradičnému kuchárskemu receptu. Každý kuchár použije svoje tajné prísady na základe svojich schopností a vedomostí, aby bol výsledok originálny a výnimočný.
Operný spev ste študovali na rôznych školách. Na Slovensku, v Česku alebo na súkromnej hudobnej univerzite MUK (Musik und Kunst Privatuniversität der Stadt Wien). Vždy ste snívali o štúdiu operného spevu na tejto škole?
Štúdium vo Viedni sa začalo úplnou náhodou. Išla som tam v podstate na rande na predĺžený víkend. Bolo to len deň predtým, ako sa vďaka kovidovým opatreniam uzavreli hranice. Takže som zostala zavretá vo Viedni a postupne som zistila, že sa mi v tomto meste, v ktorom na každom kroku cítiť umenie a históriu, život zapáčil.
Bola som čerstvo zamilovaná aj do priateľa, aj do mesta, a tak som začala premýšľať nad štúdiom na spomínanej univerzite. Napísala som profesorovi Nielsovi Erikovi Muusovi, požiadala som ho o konzultáciu a chcela som si od neho vypočuť názor na moje spievanie. Chcela som vedieť, aké šance mám uspieť, aby som sa dostala na túto prestížnu školu.
Škola ako skvelá príprava na kariéru
Ako to stretnutie dopadlo?
Už na prvom stretnutí s týmto pánom, ktorý bol, mimochodom, nominovaný na hudobnú cenu Grammy, som vedela, že toto je ten správny človek, ktorý ma veľa naučí a posunie dopredu. Je to fantastický hudobník s veľmi priateľským prístupom, no zároveň aj prísnym spôsobom, ktorý však nie je stresujúci, ale naopak veľmi motivujúci.
Keď vycíti v spevákovi potenciál, začne mu pomáhať budovať sebavedomie a posúvať ho dopredu, namiesto toho, aby vytváral nejaké pochybnosti. S pánom profesorom spolupracujem dodnes a pomáhal mi s prípravou do Carnegie Hall. Tak sa začalo moje štúdium vo Viedni, ktoré som úspešne ukončila v septembri minulého roku.
Profesor Niels Erik Muus. Foto: Andre Gagne
Čo vám táto škola dala a v čom by si z nej mohli naše školy brať príklad?
Vo Viedni ma najviac oslovilo tempo a plynulosť štúdia, veľké množstvo rôznych projektov, ktoré univerzita pre študentov počas štúdia pripravila. Bohatý program na celý semester, obrovský hudobný archív s kvalitnými notami a literatúrou. Veľmi sa mi páčil široký výber zaujímavých prednášok a predmetov.
Je aj jedna konkrétna vec, ktorú by som chcela zdôrazniť. Je to štúdium taliančiny, ktoré je povinné na každej univerzite v kontexte štúdia operného spevu. Ja som si vybrala taliančinu vo forme nácvikov s korepetítorom, pričom profesorka zdokonaľovala moju výslovnosť priamo pri spievaní, a to bolo fantastické.
Veľký rozdiel je aj v príprave a prístupe samotných študentov. Na Slovensku bolo bežné, že profesor musel učiť študentov spevu to, čo už mali mať dávno zvládnuté. Tým sa celý proces štúdia len komplikoval a spomaľoval. Vo Viedni som to nezažila. Študenti sú tu veľmi vďační, že sa dostali na univerzitu a venuje sa im konkrétny expert.
Divadlá a školy spolupracujú
Kto podáva študentom operného spevu vo Viedni najviac pomocnú ruku?
Vo Viedni sú tri operné domy a dve hudobné univerzity. Pre mladého začínajúceho speváka je veľmi dôležité, aby sa dostal na takzvané predspievania do operného štúdia, operného domu alebo pre agenta. Univerzity organizujú interné predspievania pre študentov, z ktorých potom vybraných spevákov posielajú na predspievanie priamo do opier.
Na Slovensku som zatiaľ o podobnej spolupráci vysokých škôl a divadiel nepočula. Čo sa týka hudobných agentov pre klasickú hudbu, tých máme na Slovensku veľmi málo.
Vďaka spievaniu ste navštívili veľa pekných miest. Ako na vás zapôsobil New York?
New York je rýchle, intenzívne a dynamické mesto. Je pravda, že keď som cestovala z letiska do nášho apartmánu, tak som sa cítila ako v nejakom filme. Ja som však veľkým milovníkom európskych historických miest. New York si viem predstaviť skôr za podmienok získania nejakej atraktívnej pracovnej ponuky alebo spolupráce.
Vedec a umelkyňa. Podľa Kataríny sa s partnerom Filipom skvele dopĺňajú. Foto: archív Kataríny KurucovejČas na vlastný projekt
Váš partner je vedec. Ako fungujú tieto dva odlišné svety v jednej domácnosti?
Filip pracuje v Centre na výskum mozgu na Lekárskej univerzite vo Viedni. Je to osviežujúce, ako krásne sa dokážu tieto dva svety prelínať a fungovať. Sme presné protiklady a vieme sa pekne dopĺňať. Je mojím najväčším fanúšikom a ak je to možné, nechýba na žiadnom mojom koncerte. Prežíva so mnou každý môj úspech a dokonca ovláda malé kúsky niektorých árií alebo technické hlasové cvičenia.
Aké sú vaše plány na rok 2023?
Čaká ma pokračovanie spolupráce s maestrou Dornemann a mala by som v New Yorku mať aj pár zaujímavých pracovných stretnutí súvisiacich nielen s kariérou speváčky, ale aj pedagogičky. Okrem toho ma čakajú dve medzinárodné súťaže, nahrávanie súčasnej tvorby, workshopy pre dve konzervatóriá a recitál v rámci festivalu Allegretto v Žiline. Chcem zrealizovať jeden z najzaujímavejších projektov môjho života.
Chystám sa nahrať moje debutové CD s výberom virtuóznych árií, z ktorých väčšina nebola nikdy naspievaná slovenskými speváčkami. Momentálne sme v štádiu kompletizácie materiálov, prvých korepetícií a manažovania finančných prostriedkov a sponzorov pre uskutočnenie nášho projektu.
