Slávna Kofila oslavuje sto rokov. Príbeh zakladateľky značky Orion je dych berúci

Je to presne sto rokov, odkedy v roku 1923 milovníci cukroviniek v mladej Československej republike prvýkrát ochutnali nezvyčajnú chuť čokoládovo-kávovej tyčinky Kofila. Mliečna čokoláda s jemnou kávovou náplňou zákazníkov nadchla – a čokoládovňa Orion triumfovala.

Popularitu novej cukrovinky zásadne ovplyvnila aj jej podoba. Orion dal pri návrhu obalu pre čokoládovú novinku šancu začínajúcemu dizajnérovi, v tom čase ešte len 23-ročnému Zdeňkovi Rykrovi. Ten pre Kofilu vymyslel atraktívnu farebnú kombináciu žltej, červenej a modrej a predovšetkým slávnu ilustráciu muža ochutnávajúceho exotickú kávu.

Rykrova Kofila sa čoskoro stala ikonou. A Rykr, ktorý pre fabriku vytvoril aj jej slávnu „čokoládovú hviezdu“, sa stal dvorným ilustrátorom Orionu.

Kofila sa v zdraví dočkala aj nového milénia. Populárna je dodnes. Potravinársky koncern Nestlé, ktorý dnes Orion vlastní, len za minulý rok vyrobil vo svojich závodoch Nestlé Zora Olomouc vyše dvadsať miliónov kusov tyčiniek Kofila.

A k stým narodeninám slávnej tyčinky dala Kofila teraz znovu príležitosť aj mladým dizajnérskym talentom, konkrétne študentom ateliéru grafického dizajnu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. Do ďalšej stovky totiž čokoládová tyčinka vstupuje aj v úplne novom dizajne, ktorý je poctou ikonickému vzhľadu, ktorý Kofile kedysi vymyslel Zdeněk Rykr.

Tradícia aj moderný prístup

Kofila sa však modernizuje aj v ďalšom ohľade. Tyčinku v súlade s globálnou politikou koncernu teraz vyrábajú len zo stopercentne udržateľných zdrojov kakaa, ktorého produkcia a následná distribúcia a spracovanie spĺňajú štandardy fair trade.

„Tyčinka sa už od jesene roku 2021 vyrába zo stopercentne udržateľne získavaného kakaa spĺňajúceho štandardy ekologickej udržateľnosti, férového obchodu a dodržiavania ľudských práv. Vyrába sa v olomouckej továrni Zora, ktorá pre svoju prevádzku využíva zelenú energiu,“ hovorí Eliška Soukupová, manažérka značky Kofila z divízie cukroviniek skupiny Nestlé.

Svojím stým výročím navyše Kofila teraz znova pripomína príbeh svojho vzniku. Je totiž príbehom veľkého podnikateľského zápalu manželskej dvojice, ktorá sa nebála ísť proti prúdu a všetkým vtedajším konvenciám.

Obchodník a jeho maškrtná manželka

Všetko sa začalo nenápadne. Manželia Albína a František Maršnerovci založili v 90. rokoch 19. storočia na Královských Vinohradoch malú cukrársku firmu.

František bol pôvodne obchodník, dovážal koloniálny tovar, orientálne korenie, kávu, kakao a cukor. V týchto komoditách videla jeho manželka budúcnosť. Mala veľmi rada sladké a v čase konjunktúry koncom 19. storočia vycítila, že ľudia majú stále väčšiu chuť a ochotu utrácať za svoje drobné neresti.

Trh so sladkosťami mal veľký potenciál. To manželov tiež viedlo k rozbehnutiu vlastného cukrárskeho podniku.

Dvojica odštartovala tým, že v obyčajnej pivnici domu na Balbínovej ulici na pražských Vinohradoch, kde vtedy bývali, na jednoduchom ohnisku spoločne varili turecký med. František pracoval s ohňom, Albína chystala receptúru, potom hotový med balila a ponúkala na trhu, a neskôr aj v prvom vlastnom obchode.

A pretože šiel na odbyt, manželia postupne pridávali ďalšie orientálne cukrovinky. Využívali svoju znalosť vlastností kávy, čokolády i najrôznejšieho exotického korenia, ako je škorica, vanilka či badián.

Keď sa žena nebojí a inšpiruje

Po piatich rokoch sa manželia ako spolumajitelia pustili do rokovaní o novej továrni, ktorú si chceli postaviť na Korunnej triede priamo za meštianskym pivovarom. Povolenie dostali v roku 1897 a zapísali svoju firmu do obchodného registra ako „Továreň na orientálske cukrovinky F. a A. Maršner, hlavný závod na Královských Vinohradoch“.

Albína pritom využila rodinný kapitál, ktorý pochádzal z jej vlastného vena, a v továrni spustila aj prvú výrobnú linku. V biznise mala veľké slovo, bola hnacou silou rodinného podnikania. Nikdy nebola vedená len ako manželka majiteľa, ale vždy ako riaditeľka a spolumajiteľka. A tiež žena, v hlave ktorej vznikli tie najlepšie firemné nápady.

Albína Maršnerová bola na svoju dobu mimoriadne emancipovaná a slobodomyseľná žena s veľkou odvahou a gurážou – napokon traduje sa, že to bola práve ona, kto manžela kedysi inšpiroval nielen k zmene od koloniálneho tovaru k čokoláde, ale aj k ďalšiemu rozvoju biznisu. Jej nápadom bolo aj vybudovanie novej výrobnej linky, do ktorej spoločne investovali.

Podnik manželov prekvital

Na tejto novej linke Maršnerovci začali spracovávať kakaové bôby a vyrábať tiež vlastnú čokoládu a čokoládové cukrovinky, čo znamenalo veľký posun vpred.

Na prelome storočí pristúpila firma z iniciatívy pani Albíny aj k výrobe čokoládových figúrok zabalených vo farebnom alobale a celých vianočných kolekcií, vtedy prelomovej novinky, ktorá významne prispela k popularite závodu. Maršnerovci tiež prišli s novým spôsobom výroby kokosového masla. Boli napokon propagátormi čokolády ako zdraviu prospešnej potraviny.

V roku 1901 prešla firma na akciovú spoločnosť, Prvú českú akciovú spoločnosť tovární na orientálske cukrovinky a čokoládu na Královských Vinohradoch. Značku Orion zaviedli až neskôr, registrovať si ju majitelia nechali v roku 1914 a v roku 1928 ju premietli aj do firemného názvu – Orion, továrne na čokoládu.

S úctou a vďakou

Vtedy už však bol zakladateľ firmy po smrti, František Maršner zomrel 28. júla 1917 v Prahe vo veku šesťdesiatich rokov. Bol mu vystrojený majestátny pohreb, ktorého sa zúčastnila veľká časť zamestnancov továrne. Pochovaný bol v rodinnej hrobke na Vinohradskom cintoríne.

Podnik viedla naďalej vdova Albína, čo bol v tom čase mimoriadne statočný krok. Pamätníci uvádzajú, že pani Albína „vládla rukou tvrdou, ale spravodlivou, a zamestnanci si ju hlboko vážili, aj preto, že sa sama nikdy nepovyšovala a pre každého mala slová pochopenia“.

Legendy, ktoré žijú dodnes

Obdobie prvej svetovej vojny firma pod vedením pani Albíny úspešne prežila a po vojne svoju výrobu strojnásobila a ďalej rozširovala sortiment. Počas prvej československej republiky sa firma stala jedným z najznámejších a najväčších výrobcov čokolády a cukroviniek v Európe, pracovalo tu vyše 1500 ľudí. A už vtedy sa tu vyrábali napríklad dodnes známe Ľadové gaštany, Banány v čokoláde či Mačacie jazýčky.

Továrne Orion sa navyše preslávili aj svojou modernou propagáciou. Autorom symbolu a loga – hviezdy, aj typického písma pre názov Orion, bol spomínaný mladý študent dejín umenia Zdeněk Rykr, neskôr maliar, ilustrátor, scénograf a novinár.

Viedol aj reklamné kampane firmy a mal na starosti návrhy obalov pre jednotlivé cukrovinky: sediaci černoch na tyčinke Kofila je na obale v štylizovanej podobe dodnes.

Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

12/2024 – Dobro v srdci