Pred viac ako šiestimi rokmi oznámili zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg a jeho manželka Priscilla Chan, že v priebehu desaťročia venujú tri miliardy dolárov na základný vedecký výskum. Koncom roka 2021 prisľúbili ďalšie 3,4 miliardy dolárov na vedu.
Súčasťou ich plánov bolo aj vytvorenie biomedicínskeho centra v San Franciscu v spolupráci s výskumníkmi z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, Kalifornskej univerzity v Berkeley a Stanfordovej univerzity za 600 miliónov dolárov.
Teraz pár predstavil svoj nový biohub v Chicagu, ktorý má byť v priebehu desaťročia financovaný 250 miliónmi dolárov zo 6,4-miliardovej rezervy ich nadácie Chan Zuckerberg Initiative. V spolupráci s Northwestern University, Chicagskou univerzitou a Illinoiskou univerzitou bude biohub skúmať fungovanie ľudských tkanív pomocou malých senzorov, ktoré vyvinie.
V exkluzívnom rozhovore pre americký Forbes, ktorý sa uskutočnil len týždeň pred termínom pôrodu ich tretieho dieťaťa, Zuckerberg aj Chan hovorili aj o svojich cieľoch týkajúcich sa liečby a potláčania závažných chorôb.
Spolupráca s univerzitami
Úsilie slávneho páru vychádza z myšlienky, že ak lepšie porozumieme ľudskej biológii, môže to urýchliť hľadanie liekov na choroby, ich zvládanie či prevenciu. „Ak sa pozriete na históriu vedy, väčšine veľkých pokrokov predchádzali nové nástroje na pozorovanie vecí. A to nielen v biológii, ale tiež pomocou ďalekohľadov či supercolliderov,“ vysvetľuje Zuckerberg.
Chan a Zuckerberg pôvodne videli biohuby ako spôsob, ako naštartovať vývoj takýchto nástrojov a objavov. Na rozdiel od typických akademických výskumných laboratórií podporovaných grantmi od Národného inštitútu zdravia však budú spolupracovať s univerzitami, aby sa popasovali s otázkami, ktoré by sami nevyriešili. Zaviazali sa, že ich budú minimálne desaťročie financovať cez iniciatívu Chan Zuckerberg.
Prvý Chan Zuckerberg (CZ) Biohub, ktorý bol založený v roku 2016 a nachádza sa oproti kampusu Mission Bay Kalifornskej univerzity v San Franciscu, je zameraný na dve oblasti. Vytvára systémy, ktoré rozpoznajú infekčné choroby a reagujú na ne, a prehlbuje pochopenie toho, ako fungujú zdravé a choré ľudské bunky.
Maláriu hľadajú aj s pomocou AI
Šesť mesiacov po tom, čo pandémia Covid-19 zasiahla Spojené štáty, CZ Biohub a Kalifornská univerzita zverejnili štúdiu o rýchlotestoch BinaxNow na toto ochorenie. Táto štúdia potvrdila, že testy boli spoľahlivé a pomohla podnietiť širšie prijatie rýchlotestov v oblasti Bay Area a v Kalifornii, hovorí spoluprezidentom Biohubu Joe DeRisi.
Úspech prvého biohubu v San Franciscu Viedol Chan a Zuckerberga k založeniu siete biohubov. Stephen Quake má za úlohu spustiť nové biohuby. | Foto: Cody Pickens pre Forbes
Členovia DeRisiho tímu teraz pracujú na potenciálne rýchlejšom, lacnejšom a presnejšom spôsobe diagnostiky malárie – choroby, ktorá zabije ročne viac ako 600-tisíc ľudí ročne (väčšinou detí). Okrem mikroskopu s ultrafialovým svetlom používajú aj algoritmy strojového učenia, ktoré detegujú maláriu vo vzorke krvi pacienta, vysvetľuje Paul Lebel, inžinier z CZ Biohub, ktorý mikroskop navrhol a zostrojil.
Niekoľko špecializovaných mikroskopov je súčasťou pokusu na klinike v Ugande, ktorú vedie tím z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
Atlas ľudských buniek
Výskumníci z CZ Biohubu v San Franciscu pod vedením Stephena Quakea, profesora bioinžinierstva v Stanforde, sa pripojili ku konzorciu, ktoré zostavilo prvý návrh atlasu ľudských buniek. Ten obsahuje takmer 500-tisíc buniek z 24 ľudských orgánov. Atlas hovorí, „čo robia rôzne bunky v tele v zdravých a niekedy aj v chorých stavoch,“ vysvetľuje Chan.
„Je to možné len vtedy, keď dáte dokopy veľkú komunitu, vynaložíte spoločné úsilie, aby sa dal vybudovať takýto komplexný zdroj.“ Quake poznamenáva, že každá z výskumných prác pre atlas ľudských buniek má neuveriteľných 160 autorov. Chan Zuckerberg Initiative poskytla kompletné finančné prostriedky na tento projekt.
Záujem bol veľký
Úspechy prvého biohubu inšpirovali Chan a Zuckerberga k expanzii a zdvojnásobeniu ich filantropického vedeckého úsilia. V decembri 2021 CZI oznámila, že Chan a Zuckerberg investujú v priebehu 10 až 15 rokov až o 3,4 miliardy dolárov viac. Z tejto sumy pôjde jedna miliarda dolárov do siete CZ biohubov. „Vedeli sme, že ich chceme urobiť viac,“ hovorí Chan. „Otázka znela – kde a čo.“
Na druhý biohub dostali 58 návrhov z celých Spojených štátov, ktoré s pomocou výboru Chan a Zuckerberg zúžili na osem semifinalistov. Chan hovorí, že každý z nich „mal niečo, čo by sme veľmi radi financovali a boli toho súčasťou“. Chicago zvíťazilo preto, že predložilo najlepší návrh a tieto univerzity už predtým ukázali, že vedia spolupracovať, hovoria Chan a Zuckerberg.
Do vedenia chicagského biohubu si vybrali Shanu O. Kelley, profesorku chémie a biomedicínskeho inžinierstva na Northwesternskej univerzite. Tá sa zamerala na senzory a senzorové technológie a spoluzaložila štyri spoločnosti založené na technológiách, ktoré vzišli z jej výskumu. (Jednu z nich, Geneohm Sciences, získala v roku 2006 spoločnosť pre medicínske technológie Becton Dickinson za 230 miliónov dolárov.) Jej odborné znalosti v oblasti senzorov sú spojené s jej prelomovou prácou v chicagskom biohube.
Shana O. Kelley, profesorka na Northwesternskej univerzite, sa špecializuje na vývoj senzorov, bude prezidentkou biohubu v Chicagu | Foto: Northwesertnská univerzita
Senzory v tkanive
„Myšlienkou je vziať ľudské tkanivá a vložiť do nich tisíce senzorov, čím sa vytvorí úplne nový druh merania,“ hovorí Kelley. Pri experimentoch sa použijú malé vzorky ľudského tkaniva, odobraté so súhlasom pacientov počas chirurgických zákrokov. Vedci budú „sledovať, čo sa s bunkami a tkanivami deje, ako spolu komunikujú, aby pochopili, čo sa stane, keď sa tkanivo zmení z normálneho na zapálené“.
Cieľom je pochopiť, ako zápal funguje a ako poháňa chorobu, hovorí Kelley. Zdôrazňuje, že viac ako 50 percent úmrtí sa pripisuje chorobám s nejakou formou zápalu. Prvé experimenty začnú s kožným tkanivom.
Každá z troch univerzít prispieva do biohubu určitou oblasťou odbornosti, hovorí Kelley. Northwestern je silná v snímaní, Chicagská univerzita vyniká v zápaloch a kvantovom snímaní a výskumníci z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign vyvinuli systémy, ktoré budú potrebné na výrobu ultra malých senzorov.
„Je ťažké vysvetliť, akí nadšení sú títo ľudia – že budeme mať príležitosť pracovať na týchto skutočne dôležitých problémoch,“ žiari Kelley. „Toto je životná príležitosť. Toto je príležitosť robiť vedu tak, ako sme ju vždy chceli robiť, bez obmedzení a s voľne plynúcou kreativitou.“
Svoje ciele mierne prehodnotili
Medzi najčastejšie prekážky výskumníkov patrí byrokracia – príprava žiadostí o financovanie si vyžaduje veľa času a úsilia. „Ak chcete získať financovanie od Národného inštitútu zdravia, musíte mať veľa predbežných údajov – a musíte mať nápad, s ktorým budú všetci súhlasiť,“ hovorí Kelley. „To sa nestáva veľmi často, najmä pri zvláštnych, nezaškatuľkovaných nápadoch, ktoré majú potenciál byť transformačné.“
Priscilla Chan študovala na lekárskej fakulte Kalifornskej univerzity v San Franciscu a istý čas pracovala ako pediatrička. Hovorí, že ich vedecká filantropia je relatívne malá. „Financovanie vedy je obrovská oblasť a Národný inštitút zdravia je v ňom najväčším hráčom – každý rok poskytuje miliardy a miliardy dolárov. Vždy budeme malí,“ hovorí. „V celej našej filantropii musíme hľadať miesto, ktoré je vhodné na to, čo my prinášame.
V roku 2016 spolu s manželom oznámili, že ich cieľom je vyriešiť liečbu, potlačenie a prevenciu všetkých chorôb do konca storočia. Ich ciele sa odvtedy nezmenili, no ich posolstvo je možno miernejšie. „Domnievame sa, že je to možné a vo všeobecnosti si myslím, že je dobré zameriavať sa na ambiciózne veci,“ hovorí Zuckerberg.
Potom však vysvetľuje: „Aby bolo jasné, nemyslíme si, že to dosiahneme. Cieľom je vytvoriť nástroje, ktoré umožnia urýchliť pokrok v celej oblasti.“ To je stále dosť veľký cieľ.
Podporujú aj iné projekty
Biohuby sú len jednou časťou vedeckej činnosti CZI. Minulý september Chan a Zuckerberg spustili na Harvardovej univerzite Kempnerov inštitút pre štúdium prírodnej a umelej inteligencie, pomenovaný po Zuckerbergovej matke. Prisľúbili ho podporiť sumou 500 miliónov dolárov v priebehu 10 až 15 rokov.
Tento rok chcú otvoriť Ústav pokročilého biologického zobrazovania v Redwood City, na jeho podporu vyčlenili 600 až 900 miliónov dolárov v priebehu desiatich rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou pribudnú aj ďalšie biohuby.
Veda je však len jednou časťou toho, čo CZI financuje. Aj keď z pohľadu množstva ľudí a peňazí je tou najväčšou. Ďalšími širokými oblasťami sú vzdelávanie a podpora komunít v oblasti Bay Area – s programami, ktoré riešia dostupnosť bývania a bezdomovectvo.
Ich prísľub narástol
V decembri 2015, pri príležitosti narodenia ich prvého dieťaťa, sa Chan a Zuckerberg zaviazali, že počas svojho života nasmerujú 99 percent svojich akcií Facebooku (teraz Meta Platforms) na „ďalšie rozvíjanie ľudského potenciálu a podporovanie rovnosti prostredníctvom filantropickej verejnej advokácie a ďalších aktivít pre verejné blaho“. V tom čase to bol prísľub v hodnote 45 miliárd dolárov.
Akcie spoločnosti Meta sú v súčasnosti o 65 percent hodnotnejšie, vďaka čomu má ich prísľub hodnotu viac než 74 miliárd dolárov. Takmer 4 miliardy už venovali prostredníctvom nadácie CZI a prostredníctvom fondov odporúčaných darcami. (CZI je založená ako spoločnosť s ručením obmedzeným, čo poskytuje menšiu transparentnosť než typická súkromná charitatívna nadácia.)
Ako tento slávny pár stíha skĺbiť svoju prácu v CZI s ostatnými aktivitami? Pre Chan je to práca na plný úväzok. Aj keď stále si udržiava svoju pediatrickú akreditáciu a niekedy pracuje ako dobrovoľníčka. Hovorí, že jej cieľom je pozrieť sa, „ako môžeme to, čo robíme, robiť lepšie z hľadiska zručností. Ako sa neustále zlepšujeme v riešení problémov, na ktorých pracujeme. Je to úžasné.“
Zuckerberg, ktorý má plné ruky práce ako CEO Meta Platforms, ktorá práve ohlásila druhú vlnu prepúšťania, hovorí: „Trávim tým veľa času, no je to pravdepodobne na úrovni ktorejkoľvek hlavnej spoločnosti, na ktoré dohliadam. Takže tomu venujem možno rovnako času ako WhatsAppu či Instagramu.“
Výskum verzus praktická medicína
Akokoľvek vzrušujúce sú všetky nové vedecké objavy, Chan a Zuckerberg vo svojej vízii vyliečiť a zvládnuť všetky choroby nespomenuli zložitosť poskytovania liečby, ktorá bude objavená. Pandémia Covidu-19 poukázala na medzery v zdravotnej starostlivosti a systéme verejného zdravotníctva.
„Ľudia majú tendenciu myslieť si, že najťažšia časť je základná veda. Žiaľ, neuvedomujeme si, čo príde potom,“ hovorí Wafaa El-Sadr, profesorka epidemiológie a medicíny na Mailman School of Public Health na Kolumbijskej univerzite. „Či už sú to technológie, testy alebo lieky, ide o pochopenie toho, kto to chce, ako to môže získať, ako si to môže dovoliť a ako tomu môže dôverovať. Existuje množstvo rôznych krokov.“
Lekár a vedec Gary Désir, ktorý pôsobí ako hlavný odborník na internú medicínu na Yalovej univerzite, poukazuje na obmedzenú úlohu, ktorú zohrávajú liečebné postupy pri následkoch závažných ochorení, akými sú cukrovka, hypertenzia a srdcové choroby – podľa odborníkov je to zvyčajne len 20 percent.
„Cvičte, zdravo jedzte a nerobte veci, ktoré poškodzujú vaše zdravie – tieto tri veci najviac ovplyvňujú chronické ochorenia. Vplyv medicíny je v skutočnosti dosť obmedzený,“ hovorí Désir. Poukazuje tiež na to, že rôzni ľudia reagujú odlišne na rovnaké liečebné postupy. „Súvisí to s príjmom, vzdelaním, prostredím, kde žijete – či už je znečistené alebo nie,“ vysvetľuje. „Nastal by veľký pokrok [v potláčaní chorôb], ak by sme sa zbavili chudoby a nakŕmili ľudí.“
Hovorca CZI Jeff MacGregor vysvetľuje, že poslaním vedeckého úsilia inštitútu je podporovať vedu a technológiu, ktorá by umožnila vyliečiť, predchádzať alebo zvládnuť všetky choroby – no často sa to obmedzí len na tú poslednú časť. „Nie sme nevyhnutne odborníkmi na globálne zdravie,“ hovorí MacGregor. „Vo väčšom ekosystéme sa zameriavame na základnú vedu a technológiu.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Kerry A. Dolan.
